Koreň a stonka rastlín Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Koreň — Koreň je podzemný orgán rastliny, ktorý rastie spravidla smerom nadol do pôdy. Má tri hlavné funkcie: upevňuje (ukotvuje) rastlinu v pôde, prijíma vodu a v nej rozpustené minerálne látky a často slúži aj ako zásobáreň živín. Bez koreňa by rastlina nemala prísun vody a neudržala by sa vzpriamene.

2. Hlavný koreň a vedľajšie korene — Z klíčiacej rastliny najprv vyrastie hlavný koreň, z ktorého potom vyrastajú tenšie vedľajšie (postranné) korene. Takáto sústava sa nazýva koreňová sústava a jej tvar závisí od druhu rastliny. Husté vetvenie koreňov zväčšuje plochu, ktorou rastlina nasáva vodu z pôdy.

3. Koreňové vlásky — Koreňové vlásky sú jemné tenké výbežky na povrchu koreňa blízko jeho špičky. Práve nimi rastlina prijíma najviac vody a minerálnych látok, pretože mnohonásobne zväčšujú nasávaciu plochu koreňa. Sú veľmi krehké a žijú len krátko, neustále vyrastajú nové.

4. Koreňová čiapočka — Špičku koreňa chráni koreňová čiapočka, drobný útvar z buniek, ktorý funguje ako ochranný „klobúčik". Pri prerážaní tvrdou pôdou sa jej vonkajšie bunky obrusujú a odlupujú, no zospodu neustále vznikajú nové. Vďaka nej sa citlivá rastová špička koreňa nepoškodí.

5. Hlavný (kolovitý) a zväzkovitý koreň — Podľa stavby rozlišujeme dva základné typy koreňovej sústavy: hlavný (kolovitý) koreň má jeden hrubý zvislý koreň s tenšími vedľajšími (napr. mrkva, púpava), zväzkovitý koreň tvorí zväzok približne rovnako hrubých koreňov bez výrazného hlavného (napr. trávy, obilniny). Podľa typu koreňa vieme často určiť skupinu rastlín.

6. Zásobný koreň — Niektoré rastliny ukladajú do zhrubnutého koreňa zásobné látky, najmä cukry a škrob. Takýto zdužnatený zásobný koreň poznáme u mrkvy, reďkovky či cvikly a rastline pomáha prečkať nepriaznivé obdobie. Pre človeka sú mnohé zásobné korene dôležitou potravinou.

7. Stonka — Stonka je nadzemný orgán, ktorý nesie a podopiera listy, kvety a plody a zároveň ich spája s koreňom. Vedie vodu a minerálne látky z koreňa nahor k listom a naspäť rozvádza vyrobené živiny do celej rastliny. Vynáša listy k svetlu, aby mohli čo najlepšie vykonávať fotosyntézu.

8. Byľ, stvol a st>blo — Stonka má podľa pevnosti a stavby viacero podôb: bylinná mäkká stonka sa nazýva byľ, dutá stonka tráv a obilnín steblo a drevnatá pevná stonka stromov a krov kmeň alebo konár. Tvar stonky súvisí so spôsobom života rastliny a s tým, ako pevne musí držať svoju hmotu.

9. Uzly a články stonky — Na stonke sú miesta, z ktorých vyrastajú listy a púčiky — nazývajú sa uzly, a úseky medzi nimi sú články. V púčikoch sa skrýva základ nových listov, kvetov alebo bočných stoniek, takže z nich rastlina ďalej rastie a vetví sa. Striedanie uzlov a článkov je dobre viditeľné napríklad na steble obilnín.

10. Cievne zväzky a vedenie látok — Vnútrom koreňa a stonky prechádzajú cievne zväzky, ktoré fungujú ako „potrubie" rastliny. Jednými cievami prúdi voda s minerálnymi látkami z koreňa nahor k listom, druhými sa rozvádzajú živiny vyrobené v listoch do celej rastliny. Týmto nepretržitým prúdením je zabezpečená výživa všetkých častí rastliny.

11. Príjem a pohyb vody — Rastlina prijíma vodu koreňovými vláskami z pôdy a tá potom stúpa cievami stonky až do listov. Pohyb vody nahor poháňa najmä vyparovanie vody z listov (odparovanie), ktoré „ťahá" ďalšiu vodu zdola. Takto sa voda neustále dostáva z koreňa do najvyšších častí rastliny.

12. Premenené stonky — Niektoré stonky sa premenili a plnia neobvyklé úlohy: zemiaková hľuza je v skutočnosti zhrubnutá podzemná stonka so zásobou škrobu, podzemok (pakoreň) rastie vodorovne pod zemou a stonka kaktusu je dužinatá a zadržiava vodu. Tieto premeny pomáhajú rastlinám prežiť zimu, sucho alebo sa rozmnožovať.

1. Poučka

Koreň je podzemný orgán rastliny, ktorý ju upevňuje v pôde a prijíma z nej vodu s rozpustenými minerálnymi látkami. Stonka je nadzemný orgán, ktorý nesie listy, kvety a plody a rozvádza látky medzi koreňom a ostatnými časťami rastliny. Voda a minerálne látky prúdia od koreňa nahor, vyrobené živiny (cukry) prúdia od listov nadol.

2. Vysvetlenie

Predstav si rastlinu ako malú „továreň s potrubím".

1. Koreň je dole v pôde. Na jeho povrchu sú drobné koreňové vlásky — tenké výbežky, ktoré nasávajú vodu a minerálne látky z pôdy. Čím viac vláskov, tým viac vody dokáže rastlina prijať.
2. Voda s minerálnymi látkami putuje z koreňa do stonky.
3. V stonke a koreni sú cievne zväzky — to sú „rúrky", ktorými prúdia látky. Delia sa na dva druhy: - drevná časť (cievy) — vedie vodu a minerálne látky smerom nahor (od koreňa k listom), - lyková časť (sitkovice) — vedie vyrobené živiny (cukry) smerom nadol (od listov k zvyšku rastliny).
4. Stonka rastlinu drží vzpriamene a vynáša listy k svetlu, aby mohli vyrábať živiny (fotosyntéza).

Jednoducho: koreň nasáva a drží, stonka rozvádza a podopiera.

3. Príklady a prečo je to dôležité

• Mrkva, reďkovka, repa — majú zhrubnutý koreň, v ktorom rastlina ukladá zásobné látky. Práve túto zásobáreň jeme.
• Zemiak — pozor, nie je to koreň, ale podzemná zhrubnutá stonka (hľuza) so zásobou škrobu.
• Stromy — drevnatá stonka (kmeň a konáre) udrží obrovskú korunu a každý rok pribudne letokruh; podľa letokruhov vieme určiť vek stromu.
• Izbová rastlina, ktorú zabudneš zaliať — ovisne, lebo bez vody v stonke a listoch stráca pevnosť. Po zaliatí koreň nasaje vodu a rastlina sa „postaví".
• Korene stromov a tráv spevňujú pôdu na svahoch a brehoch a bránia jej splaveniu (erózii).

Prečo je to dôležité: Vďaka koreňom a stonkám rastliny žijú, rastú a vyrábajú kyslík a potravu. Mnohé korene a stonky sú aj naša strava (mrkva, zemiaky, cibuľa, špargľa) a chránia krajinu pred zosuvmi pôdy.