Krajina a jej zložky Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Krajina (geografická krajina) — Krajina je časť zemského povrchu s typickým vzhľadom, ktorá vzniká spolupôsobením prírodných zložiek a činnosti človeka. Tvoria ju neživé aj živé zložky, ktoré sú navzájom prepojené a ovplyvňujú sa. Práve preto sa krajina študuje ako celok, nie len jej jednotlivé časti oddelene.

2. Prírodná a kultúrna krajina — Prírodná krajina je taká, ktorú človek takmer nezmenil (napríklad veľhory, pralesy či púšte). Kultúrnu krajinu naopak pretvoril človek svojou činnosťou — patria sem polia, mestá, cesty, priehrady a sady. Na Slovensku dnes prevažuje kultúrna krajina, lebo skoro všade zasiahla ľudská práca.

3. Päť základných zložiek krajiny — Krajinu tvorí povrch (reliéf), vodstvo, ovzdušie (počasie a podnebie), rastlinstvo a živočíšstvo. Každá zložka má svoju úlohu a žiadna nestojí samostatne — všetky sú navzájom poprepájané. Zmena v jednej zložke sa skôr či neskôr prejaví aj na ostatných.

4. Povrch (reliéf) — Povrch je tvar zemského povrchu, teda rozmiestnenie nížin, pahorkatín, vrchovín a hôr. Rozlišujeme nížiny (do 200 m n. m.) a vysočiny (nad 200 m n. m.), kam patria pahorkatiny, vrchoviny a hornatiny. Reliéf rozhoduje o tom, kade tečú rieky, kde rastú lesy aj kde ľudia stavajú sídla.

5. Vodstvo — Vodstvo zahŕňa všetku vodu v krajine — rieky, potoky, jazerá, plesá, rybníky, priehrady, podzemnú vodu aj more. Voda je nevyhnutná pre život rastlín, živočíchov i človeka a zároveň pomaly tvaruje povrch (vymýva doliny, prenáša pôdu). Najväčšou riekou Slovenska je Dunaj a najznámejšie sú plesá vo Vysokých Tatrách.

6. Ovzdušie, počasie a podnebie — Ovzdušie je vrstva vzduchu obklopujúca Zem; jeho okamžitý stav na danom mieste voláme počasie a dlhodobý priemerný stav podnebie (klíma). Počasie sledujeme každý deň (teplota, oblačnosť, zrážky, vietor), podnebie hodnotíme za mnoho rokov. Ovzdušie určuje, aké rastliny a živočíchy v krajine prežijú a ako ľudia hospodária.

7. Rastlinstvo (flóra) — Rastlinstvo je súhrn všetkých rastlín, ktoré v krajine rastú, od tráv a kvetov až po lesy. Závisí najmä od podnebia, vlhkosti a nadmorskej výšky — preto v nížinách rastú iné rastliny ako vo vysokých horách. Rastliny vyrábajú kyslík, poskytujú potravu a úkryt živočíchom a chránia pôdu pred odplavením.

8. Živočíšstvo (fauna) — Živočíšstvo je súhrn všetkých živočíchov žijúcich v krajine — cicavcov, vtákov, rýb, hmyzu a iných. Živočíchy sú úzko viazané na rastlinstvo, ktoré im dáva potravu a úkryt, a na vodstvo aj povrch, kde žijú. Na Slovensku žijú v horách napríklad medveď, vlk, rys či kamzík vrchovský tatranský.

9. Vzájomné vzťahy medzi zložkami — Zložky krajiny sa navzájom ovplyvňujú a tvoria jeden funkčný celok. Napríklad horský reliéf spôsobí chladnejšie podnebie, to ovplyvní, aké rastliny tu rastú, a od rastlín zasa závisí, ktoré živočíchy tu nájdu potravu. Preto keď sa zmení jedna zložka, postupne sa menia aj ostatné.

10. Nadmorská výška a výškové stupne — S rastúcou nadmorskou výškou klesá teplota a mení sa rastlinstvo aj živočíšstvo, čomu hovoríme výšková stupňovitosť. Na úpätí hôr rastú listnaté lesy, vyššie ihličnaté, nad hornou hranicou lesa kosodrevina a celkom hore už len trávy, machy a lišajníky. Je to názorný príklad toho, ako povrch a ovzdušie spolu menia živú prírodu.

11. Vplyv človeka na krajinu — Človek krajinu mení, keď rúbe lesy, oráva polia, stavia mestá, cesty a priehrady alebo znečisťuje ovzdušie a vodu. Tieto zásahy ovplyvňujú všetky zložky naraz — napríklad odlesnenie zmení vodstvo, pôdu aj život zvierat. Preto je dôležité krajinu chrániť a využívať ju rozumne, aby ostala zdravá aj pre ďalšie generácie.

12. Ochrana krajiny a národné parky — Najcennejšie a najzachovalejšie časti prírody sa chránia v národných parkoch a chránených územiach. Na Slovensku je deväť národných parkov, napríklad TANAP (Tatranský národný park), ktorý je najstarší. V chránených územiach sa nesmie voľne stavať, rúbať les ani loviť zvieratá, aby sa zachovala prírodná rovnováha krajiny.

1. Poučka

Krajina je časť zemského povrchu s prírodou aj výtvormi človeka. Skladá sa z piatich prírodných zložiek: povrch (reliéf), vodstvo, ovzdušie (podnebie), rastlinstvo a živočíšstvo. Tieto zložky sú navzájom prepojené – zmena jednej ovplyvní ostatné.

2. Vysvetlenie

Predstav si krajinu okolo seba a rozlož ju na časti:

1. Povrch – ako vyzerá tvar zeme: vrchy, kopce, doliny, roviny, nížiny.
2. Vodstvo – všetka voda v krajine: rieky, potoky, jazerá, rybníky, pramene aj voda pod zemou.
3. Ovzdušie – vzduch a počasie nad krajinou: teplo či zima, vietor, dážď, sneh, slnko.
4. Rastlinstvo – všetky rastliny: lesy, lúky, polia, kríky, tráva, kvety.
5. Živočíšstvo – všetky živočíchy: zvieratá, vtáky, ryby, hmyz.

Zložky spolupracujú. Napríklad: dážď z ovzdušia naplní rieku (vodstvo), pri rieke rastie vŕba (rastlinstvo) a v nej žijú bobry (živočíšstvo). Keď sa zmení jedna zložka, zmenia sa aj ostatné.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — rozlíšenie zložiek krajiny: Na fotografii je potok v doline, okolo smrekový les, nad ním oblaky a na brehu pije jeleň. Ktoré zložky krajiny na nej vidíš?
Dolina = tvar zemského povrchu → povrch.
Potok → vodstvo. Oblaky → ovzdušie.
Smrekový les → rastlinstvo. Jeleň → živočíšstvo.
Spolu → všetkých päť zložiek: povrch, vodstvo, ovzdušie, rastlinstvo, živočíšstvo

Príklad 2 — vzťah medzi zložkami, výškové stupne: Prečo vo Vysokých Tatrách pod vrcholmi nerastú stromy, kým dolu v dolinách je les?
S rastúcou nadmorskou výškou (povrch) klesá teplota (ovzdušie).
Stromy vysoko v horách pre chlad a vietor nevládzu rásť; nad hornou hranicou lesa je kosodrevina, potom trávy, machy a lišajníky.
Povrch zmení podnebie a to zmení rastlinstvo → čím vyššie, tým chladnejšie, a stromy tam už nerastú

Príklad 3 — prírodná, či kultúrna krajina: Zaraď: a) kukuričné pole pri dedine, b) skalné štíty vo veľhorách, c) priehrada na Váhu.
Pole aj priehradu vytvoril človek svojou prácou.
Skalné štíty človek takmer nezmenil.
Rozdelenie → a) a c) kultúrna krajina, b) prírodná krajina

Príklad 4 — z praxe, zmena jednej zložky: Na strmom svahu vyrúbali celý les. Po silnej búrke sa zo svahu zosunula pôda a potok pod ním sa zakalil. Prečo?
Korene stromov držali pôdu a les zadržiaval vodu.
Bez lesa dážď rýchlo steká a odnáša pôdu do potoka.
Zmena rastlinstva zmenila povrch aj vodstvo a zvieratá prišli o domov → zmena jednej zložky ovplyvnila ostatné

Prečo je to dôležité: Keď rozumieš zložkám krajiny a ich vzťahom, vieš pochopiť, prečo niekde rastie les a inde púšť, prečo záplava zničí pole, alebo prečo treba chrániť rieky a lesy. Pomáha to chrániť prírodu a starať sa o krajinu, v ktorej žijeme.

Precvič si

1. Ako sa inak volá povrch krajiny?
2. Ako voláme okamžitý stav ovzdušia a ako jeho dlhodobý priemerný stav?
3. Ku ktorej zložke krajiny patrí pleso?
4. Ktorý je najstarší národný park na Slovensku?
5. Je park s fontánou v meste prírodná, alebo kultúrna krajina?
6. Prečo pri rieke rastú vŕby a žijú tam bobry? Odpovedz jednou vetou.