Kresťanstvo a cirkev v stredoveku Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Šírenie kresťanstva v ranom stredoveku — Po páde Západorímskej ríše (rok 476) sa kresťanstvo postupne stalo hlavným náboženstvom celej Európy. Pôvodne sa šírilo medzi chudobnými v Rímskej ríši, no v stredoveku ho prijímali aj germánske a slovanské kmene. Misionári putovali do pohanských oblastí a zakladali kostoly, čím cirkev získavala čoraz väčší vplyv.

2. Misionári a krst panovníkov — Kresťanstvo sa často šírilo „zhora": keď prijal krst panovník, prikázal pokrstiť aj svojich poddaných. Príkladom je krst franského kráľa Chlodovika okolo roku 496. Tento spôsob bol rýchly, lebo obyčajní ľudia nasledovali svojho vládcu, no viera sa medzi nimi upevňovala až po generácie.

3. Cyril a Metod (863) — Vierozvestcovia Konštantín (Cyril) a Metod prišli na Veľkú Moravu v roku 863 na pozvanie kniežaťa Rastislava. Šírili kresťanstvo v zrozumiteľnom staroslovienskom jazyku a vytvorili prvé slovanské písmo — hlaholiku. Ich misia mala obrovský význam pre vzdelanosť a kultúru Slovanov, preto ich považujeme za spolupatrónov Európy.

4. Pápež — hlava západnej cirkvi — Na čele rímskokatolíckej cirkvi stál pápež, biskup v Ríme, ktorý sa považoval za nástupcu apoštola Petra. Mal nielen duchovnú, ale aj veľkú politickú moc a často zasahoval do sporov medzi panovníkmi. Pápež mohol panovníka aj exkomunikovať (vylúčiť z cirkvi), čo bol vtedy veľmi silný trest.

5. Hierarchia cirkvi — Cirkev bola usporiadaná do pevného rebríčka: pápež – arcibiskupi – biskupi – kňazi. Každý stupeň mal svoje povinnosti a podriadenosť vyššiemu. Táto organizovaná štruktúra umožnila cirkvi spravovať obrovské územia a byť najlepšie organizovanou inštitúciou stredovekej Európy.

6. Veľká schizma (1054) — V roku 1054 sa kresťanstvo natrvalo rozdelilo na západnú rímskokatolícku cirkev (na čele s pápežom) a východnú pravoslávnu cirkev (na čele s patriarchom v Konštantínopole). Príčinou boli rozdiely vo viere, obradoch aj v otázke najvyššej moci. Toto rozdelenie pretrváva dodnes.

7. Kláštory a mníšstvo — Kláštory boli spoločenstvá mníchov a mníšok, ktorí žili oddelene od sveta podľa prísnych pravidiel. Najznámejšie pravidlá zostavil sv. Benedikt z Nursie, ktorého heslo znelo „Ora et labora" – modli sa a pracuj. Kláštory sa stali centrami viery, vzdelanosti aj hospodárstva.

8. Kláštory ako strediská vzdelanosti — V kláštoroch mnísi opisovali a prepisovali knihy v miestnostiach zvaných skriptóriá, čím zachránili mnoho antických diel pred zánikom. Tieto ručne písané knihy boli vzácne a bohato zdobené. Vďaka kláštorom prežila gramotnosť a vedomosti aj v období, keď väčšina ľudí nevedela čítať ani písať.

9. Hospodárska úloha kláštorov — Mnísi obrábali pôdu, klčovali lesy, pestovali liečivé rastliny, varili pivo a pomáhali chorým a chudobným. Kláštory tak boli aj poľnohospodárskymi a charitatívnymi strediskami. Mnohé z nich zdokonaľovali nové spôsoby hospodárenia, ktoré sa potom rozšírili do okolia.

10. Desiatok a majetok cirkvi — Cirkev vyberala od ľudí desiatok — odovzdávala sa jej desatina (jedna desatina) z úrody a príjmov. Vďaka tomu a darom panovníkov vlastnila cirkev rozsiahle pozemky a stala sa najbohatšou inštitúciou stredoveku. Bohatstvo jej dávalo veľkú moc, no neskôr aj vyvolávalo kritiku.

11. Vplyv cirkvi na každodenný život — Cirkev sprevádzala človeka od narodenia (krst) až po smrť (pohreb) a určovala mravné pravidlá celej spoločnosti. Život ľudí sa riadil cirkevným kalendárom — sviatkami, pôstmi a nedeľami. Kostol bol aj miestom stretávania a kláštorné zvony udávali ľuďom rytmus dňa.

12. Križiacke výpravy (od roku 1096) — Na výzvu pápeža sa európski rytieri vydali na vojenské výpravy do Svätej zeme (Palestíny), aby ju dobyli od moslimov. Prvá výprava sa začala v roku 1096. Križiacke výpravy ukázali, akú obrovskú moc mala cirkev — dokázala zmobilizovať tisíce ľudí — a zároveň priniesli zblíženie kultúr a nové poznatky do Európy.

1. Poučka

Kresťanstvo je náboženstvo, ktoré sa v stredoveku rozšírilo po celej Európe a stalo sa základom spoločnosti. Cirkev (na čele s pápežom) mala obrovský vplyv na vieru, vzdelanie, kultúru aj politiku. Kláštory, v ktorých žili mnísi, boli centrami viery, vzdelanosti a hospodárstva.

2. Vysvetlenie

• Šírenie kresťanstva: Najprv sa kresťanstvo šírilo z Rímskej ríše. V stredoveku ho medzi pohanské národy prinášali misionári (napr. k nám Slovanom prišli Konštantín a Metod roku 863). Panovníci sa dávali pokrstiť a s nimi prijímali vieru aj ich poddaní.
• Úloha cirkvi: Cirkev viedla pápež v Ríme, pod ním boli biskupi a kňazi vo farnostiach. Cirkev krstila, sobášila, pochovávala, ale aj rozhodovala o tom, čo je správne. Vyberala daň zvanú desiatok (desatina úrody).
• Rozdelenie cirkvi: Roku 1054 sa kresťanstvo rozdelilo na západné (katolícke) s pápežom v Ríme a východné (pravoslávne) s patriarchom v Konštantínopole.
• Kláštory: Mnísi v kláštoroch žili podľa pravidla „Modli sa a pracuj" (Ora et labora). Opisovali knihy, učili, liečili chorých, obrábali pôdu a zachovali staré vedomosti.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — časová os: Zoraď od najstaršej: veľká schizma, príchod Cyrila a Metoda, pád Západorímskej ríše, prvá križiacka výprava, krst Chlodovika.
Priradím roky: pád Západorímskej ríše 476, krst Chlodovika okolo 496, Cyril a Metod 863, schizma 1054, prvá križiacka výprava 1096.
Zoradím roky od najmenšieho.
Poradie → pád Západorímskej ríše, krst Chlodovika, Cyril a Metod, schizma, prvá križiacka výprava

Príklad 2 — práca s časom: Cyril a Metod prišli v roku 863, k rozdeleniu cirkvi došlo v roku 1054. V ktorých storočiach to bolo a koľko rokov ich delí?
Roky 801 až 900 patria do 9. storočia, rok 863 je v ňom.
Roky 1001 až 1100 patria do 11. storočia, rok 1054 je v ňom.
Rozdiel: 1054 − 863 = 191 rokov.
Výsledok → 9. a 11. storočie, 191 rokov

Príklad 3 — príčina a dôsledok: Prečo sa kresťanstvo šírilo „zhora" a rýchlo?
Keď sa dal pokrstiť panovník, prikázal pokrstiť aj svojich poddaných.
Obyčajní ľudia nasledovali svojho vládcu, napríklad po krste franského kráľa Chlodovika.
Viera sa však medzi ľuďmi upevňovala postupne, až po generácie.
Záver → krst panovníka viedol ku krstu celého národa

Príklad 4 — pojem, vysvetlenie, príklad: Čo bol desiatok? Roľník dopestoval 200 vriec obilia. Koľko odovzdal cirkvi?
Desiatok bola desatina úrody a príjmov, ktorú ľudia odovzdávali cirkvi.
Desatina z 200 vriec: 200 : 10 = 20 vriec.
Výsledok → desiatok je desatina úrody, roľník odovzdal 20 vriec

Príklad 5 — porovnanie: Porovnaj západnú a východnú cirkev po roku 1054.
Západná, rímskokatolícka cirkev mala na čele pápeža v Ríme.
Východná, pravoslávna cirkev mala na čele patriarchu v Konštantínopole.
Rozdiely boli vo viere, v obradoch a v otázke najvyššej moci; rozdelenie trvá dodnes.
Záver → katolícka cirkev s pápežom v Ríme a pravoslávna s patriarchom v Konštantínopole

Príklad 6 — práca s prameňom: V knižnici je ručne písaná stredoveká kniha bohato zdobená farebnými obrázkami. Kde a ako asi vznikla a čo nám prezrádza?
Je to písaný text, teda písomný prameň (rukopis).
Ručne písané knihy vznikali najmä v kláštoroch, v skriptóriách, kde ich prepisovali mnísi.
Prezrádza, že kláštory boli strediskami vzdelanosti a uchovávali knihy.
Záver → písomný prameň z kláštorného skriptória, dôkaz vzdelanosti kláštorov

Prečo je to dôležité: Cirkev v stredoveku rozhodovala takmer o všetkom — o vzdelaní, kultúre, čase (sviatky, kalendár) aj o moci panovníkov. Bez pochopenia úlohy cirkvi a kláštorov nevieme pochopiť, ako vtedy ľudia žili a mysleli.

Precvič si

1. Kto stál na čele západnej cirkvi?
2. Ako sa volalo prvé slovanské písmo?
3. Ako znelo heslo benediktínov a čo znamená?
4. Ako sa volá miestnosť v kláštore, kde sa prepisovali knihy?
5. V ktorom roku sa začala prvá križiacka výprava a v ktorom storočí to bolo?
6. Čo znamenalo, keď pápež panovníka exkomunikoval?