Križiacke výpravy Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Križiacke výpravy (1096 – 1291) — Boli to vojenské výpravy západoeurópskych kresťanov do oblasti Blízkeho východu s cieľom dobyť a udržať Svätú zem, predovšetkým mesto Jeruzalem. Trvali takmer dve storočia a zásadne ovplyvnili vzťahy medzi kresťanskou Európou a islamským svetom. Označujú prelom medzi raným a vrcholným stredovekom.

2. Clermontský koncil (1095) — Pápež Urban II. na sneme vo francúzskom meste Clermont vyzval kresťanov, aby oslobodili Svätú zem od moslimov. Jeho slová „Boh tak chce!" (Deus lo vult) sa stali heslom výprav a vyvolali obrovskú vlnu nadšenia. Účastníkom sľúbil odpustenie hriechov, čo bola hlavná duchovná motivácia.

3. Príčiny výprav — Hlavnou zámienkou bolo obsadenie Svätej zeme a kresťanských pútnických miest seldžuckými Turkami, ktorí sťažovali prístup pútnikom. Okrem náboženských dôvodov pôsobili aj svetské: túžba rytierov po pôde, koristi a sláve, preľudnenie Európy a snaha pápeža posilniť svoju moc. Talianske mestá videli príležitosť na obchodné zisky.

4. Žiadosť Byzancie o pomoc — Byzantský cisár Alexios I. Komnénos požiadal pápeža o vojenskú pomoc proti Seldžuckým Turkom, ktorí ohrozovali Konštantínopol. Táto žiadosť sa stala bezprostredným podnetom k zvolaniu prvej výpravy. Ukázalo to prepojenie osudu západného a východného kresťanstva.

5. Prvá križiacka výprava (1096 – 1099) — Bola jedinou skutočne úspešnou výpravou: rytieri roku 1099 dobyli Jeruzalem. Po jeho dobytí nasledoval krutý masaker obyvateľov mesta. Na dobytom území vznikli kresťanské štáty, najvýznamnejším bolo Jeruzalemské kráľovstvo.

6. Križiacke štáty — Po prvej výprave vznikli v Levante štáty ako Jeruzalemské kráľovstvo, Antiochijské kniežatstvo, Tripoliské grófstvo a Edesské grófstvo. Boli to ostrovčeky západného feudalizmu obklopené islamským prostredím, a preto neustále potrebovali vojenskú podporu z Európy. Ich obrana bola hlavným dôvodom ďalších výprav.

7. Rytierske rády — Na ochranu pútnikov a Svätej zeme vznikli duchovno-vojenské rády: templári, johaniti (maltézski rytieri) a nemeckí (teutónski) rytieri. Spájali mníšsky sľub s vojenskou službou a stali sa mocnými a bohatými organizáciami. Niektoré z nich pôsobili neskôr aj v iných častiach Európy.

8. Saladin a pád Jeruzalema (1187) — Egyptský sultán Saladin (Saláh ad-Dín) zjednotil moslimov a v bitke pri Hattíne porazil križiakov, načo dobyl späť Jeruzalem. Táto porážka vyvolala tretiu križiacku výpravu. Saladin sa preslávil aj na kresťanskej strane svojou rytierskosťou a veľkorysosťou voči porazeným.

9. Tretia výprava a Richard Levie srdce — Na výpravu (1189 – 1192) sa vydali traja najmocnejší panovníci: anglický kráľ Richard I. Levie srdce, francúzsky kráľ Filip II. a nemecký cisár Fridrich I. Barbarossa, ktorý sa cestou utopil. Richardovi sa nepodarilo dobyť Jeruzalem, ale uzavrel so Saladinom prímerie umožňujúce kresťanom prístup k svätým miestam.

10. Štvrtá výprava a vyplienenie Konštantínopolu (1204) — Výprava sa namiesto Svätej zeme obrátila proti kresťanskej Byzancii a križiaci vyplienili Konštantínopol. Bola to jedna z najtemnejších udalostí výprav, ktorá natrvalo oslabila Byzantskú ríšu a prehĺbila rozkol medzi západným a východným kresťanstvom.

11. Detská križiacka výprava (1212) — Podľa tradície sa na výpravu vydali zástupy detí a mladých ľudí v presvedčení, že svojou čistotou oslobodia Svätú zem. Výprava sa skončila tragicky — mnohí zahynuli alebo boli predaní do otroctva. Je symbolom slepého náboženského nadšenia tej doby.

12. Dôsledky a stretnutie kultúr — Výpravy napokon zlyhali — roku 1291 padla posledná pevnosť Akkon a kresťania stratili Svätú zem. Napriek tomu mali obrovský význam: Európania spoznali vyspelú kultúru Východu, prevzali nové plodiny (cukor, ryža, koreniny), tovar (hodváb), poznatky z medicíny, matematiky a navigácie. Rozkvitol diaľkový obchod a zbohatli talianske mestá ako Benátky a Janov.

1. Poučka

Križiacke výpravy boli vojenské výpravy kresťanov zo západnej Európy do oblasti Blízkeho východu (najmä do Svätej zeme s mestom Jeruzalem), ktoré sa konali v 11.–13. storočí. Ich cieľom bolo dobyť späť miesta posvätné pre kresťanstvo z rúk moslimov. Účastníci si na odev našívali kríž — preto „križiaci". Výpravy spôsobili dlhodobé stretnutie kultúr Východu a Západu.

2. Vysvetlenie

Pozrime sa na to po krokoch:

1. Prečo vznikli? Jeruzalem a okolie (Svätá zem) ovládali moslimovia. Pre kresťanov to boli najposvätnejšie miesta. Pápež chcel pomôcť aj kresťanskej Byzantskej ríši, ktorú ohrozovali Turci.
2. Začiatok. Roku 1095 pápež Urban II. na sneme v meste Clermont vyzval na výpravu. Ľudia volali „Boh tak chce!".
3. Priebeh. Bolo viac výprav. Prvá (1096–1099) dobyla Jeruzalem. Neskôr moslimovia mestá získali späť — vodca Saladin dobyl Jeruzalem roku 1187. V 3. výprave proti nemu bojoval anglický kráľ Richard Levie Srdce.
4. Koniec. Roku 1291 padla posledná pevnosť križiakov Akkon — výpravy do Svätej zeme sa skončili neúspechom.
5. Dôsledky. Hoci kresťania Svätú zem natrvalo neudržali, výpravy prepojili Východ a Západ — rozprúdil sa obchod, výmena vedomostí a tovaru.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — práca s časom: Križiacke výpravy trvali od roku 1096 do roku 1291. Koľko rokov to bolo a do ktorých storočí patria?
Rozdiel rokov: 1291 − 1096 = 195.
Rok 1096: stovky 10, 10 + 1 = 11. storočie; rok 1291: stovky 12, 12 + 1 = 13. storočie.
Výsledok → 195 rokov, 11. až 13. storočie

Príklad 2 — časová os: Zoraď od najstaršej: vyplienenie Konštantínopolu, dobytie Jeruzalema križiakmi, pád Akkonu, Saladin dobyl Jeruzalem, detská výprava, výzva v Clermonte.
Priradím roky: Clermont 1095, dobytie Jeruzalema 1099, Saladin 1187, Konštantínopol 1204, detská výprava 1212, Akkon 1291.
Zoradím podľa roka od najmenšieho.
Poradie → Clermont, dobytie Jeruzalema, Saladin, Konštantínopol, detská výprava, Akkon

Príklad 3 — príčina, priebeh, dôsledok: Vysvetli prvú križiacku výpravu v troch krokoch.
Príčina: byzantský cisár Alexios I. Komnénos požiadal o pomoc proti seldžuckým Turkom; pápež Urban II. v Clermonte (1095) vyzval na oslobodenie Svätej zeme.
Priebeh: rytieri v roku 1099 dobyli Jeruzalem, nasledoval krutý masaker obyvateľov mesta.
Dôsledok: vznikli križiacke štáty, napríklad Jeruzalemské kráľovstvo, ktoré potrebovali stálu pomoc z Európy.
Záver → dobytie Jeruzalema a vznik križiackych štátov

Príklad 4 — triedenie motívov: Roztrieď dôvody, pre ktoré sa ľudia vydávali na výpravy: odpustenie hriechov, túžba po pôde, korisť a sláva, prístup k pútnickým miestam, obchodné zisky talianskych miest.
Náboženské dôvody sa týkajú viery: odpustenie hriechov, pútnické miesta.
Svetské dôvody sa týkajú majetku a moci: pôda, korisť a sláva, obchod.
Výsledok → náboženské: odpustenie, pútnické miesta; svetské: pôda, korisť, obchod

Príklad 5 — z praxe, stretnutie kultúr: V kuchyni máš cukor, ryžu a korenie. Ako súvisia s križiackymi výpravami?
Pri výpravách Európania spoznali vyspelú kultúru Východu.
Prevzali nové plodiny (cukor, ryža, koreniny) a tovar (hodváb).
Rozkvitol diaľkový obchod, na ktorom zbohatli Benátky a Janov.
Záver → sú to veci, ktoré sa do Európy rozšírili aj vďaka stretnutiu s Východom

Príklad 6 — práca s prameňom: Prečítaj si zápis (vymyslený na cvičenie): „Rytier predal svoje pole, aby si kúpil koňa a zbroj na cestu do Svätej zeme. Dúfa, že mu budú odpustené hriechy a že sa vráti s korisťou." Aký je to prameň a aké motívy ukazuje?
Zápis o konkrétnom človeku a jeho rozhodnutí → písomný prameň (napríklad kronika).
Odpustenie hriechov → náboženský motív.
Korisť → svetský motív.
Výsledok → písomný prameň, ktorý ukazuje náboženský aj svetský motív

Prečo je to dôležité: Križiacke výpravy nám ukazujú, že vojny menia dejiny nielen na bojisku — najtrvalejším dôsledkom bolo stretnutie kultúr. Veci, ktoré dnes berieme ako samozrejmé (číslice, ktorými počítame; korenie v jedle), sa do Európy dostali aj vďaka tomuto kontaktu Východu a Západu.

Precvič si

1. Ktorý pápež vyzval v roku 1095 na prvú výpravu?
2. Ktoré mesto dobyli križiaci v roku 1099?
3. Kto dobyl Jeruzalem späť v roku 1187?
4. Uveď jeden rytiersky rád, ktorý chránil pútnikov.
5. Ktorá výprava sa obrátila proti kresťanskému Konštantínopolu?
6. Koľko rokov uplynulo od dobytia Jeruzalema križiakmi (1099) po jeho stratu (1187)?