Križiacke výpravy Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Križiacke výpravy (1096 – 1291) — Boli to vojenské výpravy západoeurópskych kresťanov do oblasti Blízkeho východu s cieľom dobyť a udržať Svätú zem, predovšetkým mesto Jeruzalem. Trvali takmer dve storočia a zásadne ovplyvnili vzťahy medzi kresťanskou Európou a islamským svetom. Označujú prelom medzi raným a vrcholným stredovekom.

2. Clermontský koncil (1095) — Pápež Urban II. na sneme vo francúzskom meste Clermont vyzval kresťanov, aby oslobodili Svätú zem od moslimov. Jeho slová „Boh tak chce!" (Deus lo vult) sa stali heslom výprav a vyvolali obrovskú vlnu nadšenia. Účastníkom sľúbil odpustenie hriechov, čo bola hlavná duchovná motivácia.

3. Príčiny výprav — Hlavnou zámienkou bolo obsadenie Svätej zeme a kresťanských pútnických miest seldžuckými Turkami, ktorí sťažovali prístup pútnikom. Okrem náboženských dôvodov pôsobili aj svetské: túžba rytierov po pôde, koristi a sláve, preľudnenie Európy a snaha pápeža posilniť svoju moc. Talianske mestá videli príležitosť na obchodné zisky.

4. Žiadosť Byzancie o pomoc — Byzantský cisár Alexios I. Komnénos požiadal pápeža o vojenskú pomoc proti Seldžuckým Turkom, ktorí ohrozovali Konštantínopol. Táto žiadosť sa stala bezprostredným podnetom k zvolaniu prvej výpravy. Ukázalo to prepojenie osudu západného a východného kresťanstva.

5. Prvá križiacka výprava (1096 – 1099) — Bola jedinou skutočne úspešnou výpravou: rytieri roku 1099 dobyli Jeruzalem. Po jeho dobytí nasledoval krutý masaker obyvateľov mesta. Na dobytom území vznikli kresťanské štáty, najvýznamnejším bolo Jeruzalemské kráľovstvo.

6. Križiacke štáty — Po prvej výprave vznikli v Levante štáty ako Jeruzalemské kráľovstvo, Antiochijské kniežatstvo, Tripoliské grófstvo a Edesské grófstvo. Boli to ostrovčeky západného feudalizmu obklopené islamským prostredím, a preto neustále potrebovali vojenskú podporu z Európy. Ich obrana bola hlavným dôvodom ďalších výprav.

7. Rytierske rády — Na ochranu pútnikov a Svätej zeme vznikli duchovno-vojenské rády: templári, johaniti (maltézski rytieri) a nemeckí (teutónski) rytieri. Spájali mníšsky sľub s vojenskou službou a stali sa mocnými a bohatými organizáciami. Niektoré z nich pôsobili neskôr aj v iných častiach Európy.

8. Saladin a pád Jeruzalema (1187) — Egyptský sultán Saladin (Saláh ad-Dín) zjednotil moslimov a v bitke pri Hattíne porazil križiakov, načo dobyl späť Jeruzalem. Táto porážka vyvolala tretiu križiacku výpravu. Saladin sa preslávil aj na kresťanskej strane svojou rytierskosťou a veľkorysosťou voči porazeným.

9. Tretia výprava a Richard Levie srdce — Na výpravu (1189 – 1192) sa vydali traja najmocnejší panovníci: anglický kráľ Richard I. Levie srdce, francúzsky kráľ Filip II. a nemecký cisár Fridrich I. Barbarossa, ktorý sa cestou utopil. Richardovi sa nepodarilo dobyť Jeruzalem, ale uzavrel so Saladinom prímerie umožňujúce kresťanom prístup k svätým miestam.

10. Štvrtá výprava a vyplienenie Konštantínopolu (1204) — Výprava sa namiesto Svätej zeme obrátila proti kresťanskej Byzancii a križiaci vyplienili Konštantínopol. Bola to jedna z najtemnejších udalostí výprav, ktorá natrvalo oslabila Byzantskú ríšu a prehĺbila rozkol medzi západným a východným kresťanstvom.

11. Detská križiacka výprava (1212) — Podľa tradície sa na výpravu vydali zástupy detí a mladých ľudí v presvedčení, že svojou čistotou oslobodia Svätú zem. Výprava sa skončila tragicky — mnohí zahynuli alebo boli predaní do otroctva. Je symbolom slepého náboženského nadšenia tej doby.

12. Dôsledky a stretnutie kultúr — Výpravy napokon zlyhali — roku 1291 padla posledná pevnosť Akkon a kresťania stratili Svätú zem. Napriek tomu mali obrovský význam: Európania spoznali vyspelú kultúru Východu, prevzali nové plodiny (cukor, ryža, koreniny), tovar (hodváb), poznatky z medicíny, matematiky a navigácie. Rozkvitol diaľkový obchod a zbohatli talianske mestá ako Benátky a Janov.

1. Poučka

Križiacke výpravy boli vojenské výpravy kresťanov zo západnej Európy do oblasti Blízkeho východu (najmä do Svätej zeme s mestom Jeruzalem), ktoré sa konali v 11.–13. storočí. Ich cieľom bolo dobyť späť miesta posvätné pre kresťanstvo z rúk moslimov. Účastníci si na odev našívali kríž — preto „križiaci". Výpravy spôsobili dlhodobé stretnutie kultúr Východu a Západu.

2. Vysvetlenie

Pozrime sa na to po krokoch:

1. Prečo vznikli? Jeruzalem a okolie (Svätá zem) ovládali moslimovia. Pre kresťanov to boli najposvätnejšie miesta. Pápež chcel pomôcť aj kresťanskej Byzantskej ríši, ktorú ohrozovali Turci.
2. Začiatok. Roku 1095 pápež Urban II. na sneme v meste Clermont vyzval na výpravu. Ľudia volali „Boh tak chce!".
3. Priebeh. Bolo viac výprav. Prvá (1096–1099) dobyla Jeruzalem. Neskôr moslimovia mestá získali späť — vodca Saladin dobyl Jeruzalem roku 1187. V 3. výprave proti nemu bojoval anglický kráľ Richard Levie Srdce.
4. Koniec. Roku 1291 padla posledná pevnosť križiakov Akkon — výpravy do Svätej zeme sa skončili neúspechom.
5. Dôsledky. Hoci kresťania Svätú zem natrvalo neudržali, výpravy prepojili Východ a Západ — rozprúdil sa obchod, výmena vedomostí a tovaru.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Výzva v Clermonte (1095) — pápež Urban II. spustil prvú výpravu. Ukazuje, akú moc mala v stredoveku cirkev.
2. Dobytie Jeruzalema (1099) — krvavé obsadenie mesta križiakmi v prvej výprave.
3. Saladin a Richard Levie Srdce — slávne stretnutie dvoch vodcov v 3. výprave; aj nepriatelia si navzájom prejavili rešpekt.
4. Štvrtá výprava (1204) — namiesto Jeruzalema križiaci vyplienili kresťanský Konštantínopol. Príklad, že výpravy nie vždy mali náboženský cieľ — rozhodli peniaze a moc.
5. Rytierske rády — vznikli napr. templári a johaniti, ktorí chránili pútnikov.
6. Prínos pre Európu z praxe — domov sa priniesli korenie, hodváb, papier, arabské číslice (1, 2, 3…), nové poznatky z medicíny a matematiky. Talianske mestá (Benátky, Janov) zbohatli na obchode.

Prečo je to dôležité: Križiacke výpravy nám ukazujú, že vojny menia dejiny nielen na bojisku — najtrvalejším dôsledkom bolo stretnutie kultúr. Veci, ktoré dnes berieme ako samozrejmé (číslice, ktorými počítame; korenie v jedle), sa do Európy dostali aj vďaka tomuto kontaktu Východu a Západu.