Lesné živočíchy Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Lesné poschodia (vrstvy lesa) — Les sa delí na poschodia: pôdne (machy, huby, hmyz), bylinné, krovinné a korunové. Každé poschodie obýva iné živočíchy podľa ich potravy a úkrytu — napríklad mravce a hraboše žijú pri zemi, ďatle a veveričky v korunách stromov. Toto rozvrstvenie umožňuje, aby v lese žilo veľa druhov vedľa seba bez toho, aby si zbytočne konkurovali.

2. Srnec hôrny — Je to bylinožravý cicavec s tenkými nohami a krátkym chvostom, samec má parožie, ktoré každý rok zhadzuje a znovu mu narastie. Srnec sa živí trávou, lístím a výhonkami, má výborný sluch a čuch, vďaka ktorým rýchlo uteká pred nebezpečenstvom. Hnedá srsť mu poskytuje maskovanie medzi stromami a krami.

3. Diviak lesný — Mohutný všežravec s tmavou štetinatou srsťou a silným rypákom, ktorým ryje v zemi a hľadá žalude, korienky, hľuzy aj larvy hmyzu. Žije v skupinách (čriedach), samice s mláďatami (pruhované prasiatka) držia spolu. Rytím v pôde diviak premiešava lesnú pôdu a pomáha rozširovať semená rastlín.

4. Líška hrdzavá — Šelma s ryšavou srsťou, dlhým huňatým chvostom a špicatým ňucháčom, ktorá loví hlavne hraboše, myši, vtáky a zajace. Má výborný čuch a sluch, je aktívna najmä za súmraku a v noci. Tým, že loví drobné hlodavce, líška reguluje ich premnoženie a udržuje rovnováhu v lese.

5. Veverica stromová — Malý hlodavec prispôsobený životu v korunách stromov: má ostré pazúriky na šplhanie a dlhý chvost, ktorý jej pomáha udržiavať rovnováhu pri skákaní z konára na konár. Živí sa orechmi, semenami a žaluďmi, ktoré si na zimu ukladá do skrýš. Zabudnuté zásoby vyklíčia, takže veverica nepriamo pomáha sadiť nové stromy.

6. Jeleň lesný — Najväčší lesný kopytník u nás, samec (jeleň) nosí veľké rozkonárené parožie, samica (jelenica) je bez parožia. V čase ruje na jeseň jelene hlasno trúbia, aby zastrašili súperov a prilákali samice. Jeleň sa živí trávou, lístím a výhonkami a počas dňa sa ukrýva v húštinách.

7. Ďateľ veľký — Vták prispôsobený životu na kmeňoch stromov: má silný zobák, ktorým ďobe do kôry a hľadá larvy hmyzu, a pevný chvost slúžiaci ako opora pri šplhaní. Bubnovaním do dreva si značí územie a komunikuje. Vyklopávaním škodcov spod kôry ďateľ chráni stromy pred poškodením.

8. Sova lesná (sova obyčajná) — Nočný dravec s mäkkým perím, ktoré tlmí zvuk letu, veľkými očami pre videnie v tme a vynikajúcim sluchom. Loví hraboše, myši a iné drobné živočíchy, ktoré prehĺta vcelku a nestráviteľné zvyšky vyvrhuje ako vývržky. Ako nočný lovec dopĺňa denné dravce a spolu udržiavajú počty hlodavcov pod kontrolou.

9. Prispôsobenie prostrediu (adaptácia) — Lesné živočíchy majú telo prispôsobené životu medzi stromami: maskovacie sfarbenie srsti a peria, ostré zmysly (čuch, sluch, zrak) a stavbu tela na šplhanie, beh či tichý let. Tieto prispôsobenia im pomáhajú nájsť potravu, uniknúť pred nepriateľmi a prežiť zmeny ročných období. Bez nich by v náročnom lesnom prostredí neprežili.

10. Potravové vzťahy (potravový reťazec) — V lese sú živočíchy navzájom poprepájané: rastliny → bylinožravce (srnec, zajac) → mäsožravce (líška, sova). Rastliny tvoria základ, bylinožravce ich spásajú a dravce lovia bylinožravce, čím sa udržiava rovnováha počtov. Ak by jeden článok zmizol, narušila by sa rovnováha celého lesa.

11. Rozklad a kolobeh látok (mravce, chrobáky, dážďovky, huby) — Drobné lesné živočíchy a huby rozkladajú spadnuté lístie, mŕtve drevo a uhynuté telá na živiny, ktoré sa vracajú do pôdy. Mravce navyše prečisťujú les od hmyzu a kypria pôdu. Tento rozklad je nevyhnutný, lebo bez neho by sa živiny nevrátili rastlinám a les by prestal rásť.

12. Zajac poľný a hraboše — Zajac (nie je hlodavec, patrí medzi zajacovce) a hraboše (hlodavce) sú bylinožravce s rýchlym rozmnožovaním, ktoré tvoria dôležitú potravu pre dravce a šelmy. Zajac má dlhé zadné nohy na rýchly únik a veľké uši na zachytenie nebezpečenstva. Práve preto, že ich je veľa, sú základným zdrojom potravy pre líšky, sovy a dravé vtáky.

1. Poučka

Lesné živočíchy sú zvieratá, ktoré žijú v lese a sú prispôsobené jeho podmienkam. Patria medzi ne cicavce, vtáky, plazy, obojživelníky, hmyz a iné. Každý druh má stavbu tela, potravu a spôsob života prispôsobené prostrediu lesa. Podľa potravy ich delíme na bylinožravce, mäsožravce (dravce) a všežravce.

2. Vysvetlenie

Les je domovom mnohých živočíchov, lebo im poskytuje potravu, úkryt a miesto na rozmnožovanie.

Krok za krokom: 1. Kde žijú — niektoré na zemi (jeleň, líška), iné na stromoch (veverica, ďateľ), v pôde (dážďovka) alebo vo vode v lese (žaba pri potoku). 2. Čím sa živia — bylinožravce jedia rastliny (jeleň, srnec), dravce lovia iné zvieratá (líška, sova), všežravce jedia oboje (diviak, medveď). 3. Ako sú prispôsobené — telo a zmysly im pomáhajú prežiť: veverica má pazúriky a chvost na šplhanie, sova veľké oči a tichý let na nočný lov, líška ostrý čuch a sluch. 4. Stavba tela — cicavce majú srsť a kŕmia mláďatá mliekom, vtáky majú perie, krídla a zobák, obojživelníky majú holú vlhkú kožu. 5. Striedanie roka — niektoré zvieratá v zime spia (medveď, jež), iné si robia zásoby (veverica).

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — potravový reťazec krok za krokom: Zostav potravový reťazec z týchto lesných organizmov: líška, tráva, zajac.
Na začiatku je vždy rastlina, ktorá si potravu vyrába sama – tráva.
Trávu spása bylinožravec – zajac.
Zajaca uloví mäsožravec – líška → tráva – zajac – líška

Príklad 2 — dôsledok zásahu do lesa: V jednom lese poľovníci takmer všetky líšky vystrieľali. Čo sa môže stať s hrabošmi a s mladými stromčekmi?
Líška loví najmä hraboše a myši a udržuje ich počet v rovnováhe.
Keď líšky chýbajú, hrabošov nemá kto loviť a premnožia sa.
Veľa hrabošov zožerie viac semien a mladých rastlín → hraboše sa premnožia a poškodia rastliny

Príklad 3 — bylinožravec, mäsožravec, všežravec: Zaraď: srnec, sova, diviak, veverica, líška.
Srnec sa živí trávou, lístím a výhonkami → bylinožravec.
Veverica je orechy, semená a žalude → bylinožravec.
Sova a líška lovia iné živočíchy → mäsožravce.
Diviak je žalude, korienky aj larvy → bylinožravce: srnec, veverica; mäsožravce: sova, líška; všežravec: diviak

Príklad 4 — prispôsobenie (stavba tela – spôsob života): Sova loví v noci myši, ktoré majú výborný sluch. Ako to dokáže?
Veľké oči jej umožňujú vidieť v tme.
Vynikajúci sluch jej prezradí, kde myš šuchoce.
Mäkké perie tlmí zvuk letu, takže ju myš nepočuje → pomáhajú jej veľké oči, sluch a tichý let

Príklad 5 — z praxe, veverica sadí les: Na jar nájdeš v lese malý dubový stromček ďaleko od veľkých dubov. Ako sa tam mohol dostať?
Veverica si na zimu ukladá žalude a orechy do skrýš.
Niektoré skrýše zabudne.
Zabudnutý žaluď na jar vyklíči → zasadila ho veverica, ktorá zabudla na svoju zásobu

Príklad 6 — rozklad v lese: Prečo sa les nezavalí spadnutým lístím, hoci ho každú jeseň spadne veľa?
Dážďovky, mravce, chrobáky a huby rozkladajú lístie a mŕtve drevo.
Vznikajú pritom živiny, ktoré sa vracajú do pôdy.
Z nich znova rastú rastliny → lístie rozložia drobné živočíchy a huby na živiny pre pôdu

Prečo je to dôležité: lesné živočíchy tvoria potravový reťazec a udržiavajú rovnováhu v prírode. Bylinožravce regulujú rastliny, dravce regulujú počet bylinožravcov a hlodavcov, hmyz opeľuje a rozkladá. Keď niektorý druh vymizne, naruší sa celý les. Preto les chránime a nerušíme zvieratá.

Precvič si

1. Ktorý lesný živočích má rypák a žije v čriede?
2. Ako sa volá to, čo nosí na hlave samec jeleňa a každý rok ho zhadzuje?
3. Čím sa živí ďateľ veľký?
4. Ako sa volajú nestráviteľné zvyšky potravy, ktoré sova vyvrhuje?
5. Ktoré lesné poschodie obýva veverica a ktoré hraboš?
6. Na jeseň jelene hlasno trúbia. Prečo?