Literárne žánre Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Literárny žáner — je ustálený typ literárneho diela, ktorý spája viaceré spoločné znaky: formu (verš alebo próza), tému, kompozíciu a spôsob spracovania. Žánre pomáhajú čitateľovi aj literárnej vede triediť diela a očakávať ich typické vlastnosti. Delíme ich do troch základných literárnych druhov — lyrika, epika a dráma.

2. Tri literárne druhy — lyrika vyjadruje city, nálady a vnútorný svet (najčastejšie vo veršoch), epika rozpráva dej a príbeh s postavami (väčšinou próza), dráma je určená na javiskové predvedenie a stavia na dialógoch. Každý žáner patrí do niektorého z týchto druhov, napríklad sonet do lyriky a román do epiky. Toto rozdelenie je základným orientačným bodom pri určovaní žánru.

3. Balada — je lyricko-epická báseň s ponurým, tragickým dejom, ktorý spravidla končí smrťou alebo nešťastím hlavnej postavy. Spája rozprávanie príbehu (epika) so silným citovým zafarbením a napätím (lyrika), často obsahuje nadprirodzené prvky, dialógy a stupňovanie deja. Klasickým príkladom sú slovenské ľudové balady alebo balady Janka Kráľa; svetovo je známa aj nemecká balada (napr. Goetheho Kráľ duchov).

4. Tragický záver a gradácia balady — typickým znakom balady je rýchly spád deja a postupné stupňovanie napätia až k nevyhnutnému tragickému koncu. Postava často poruší nejaký zákaz alebo morálny zákon a je za to potrestaná, čo dáva balade výchovný a mravný rozmer. Práve táto pochmúrna atmosféra a osudovosť odlišuje baladu od ostatných básnických žánrov.

5. Román — je najrozsiahlejší epický prozaický žáner s rozvetveným dejom, veľkým počtom postáv a viacerými dejovými líniami. Zachytáva dlhšie časové obdobie a postavy sa v ňom vyvíjajú, menia a prechádzajú zložitými životnými situáciami. Podľa témy rozlišujeme napríklad román historický, dobrodružný, spoločenský, detektívny či vedecko-fantastický.

6. Vývoj postáv v románe — na rozdiel od kratších žánrov má román priestor dôkladne vykresliť vnútro postáv, ich premeny a vzťahy. Práve šírka záberu a hĺbka charakteristiky sú hlavným znakom, ktorý odlišuje román od novely a poviedky. Príkladom sú romány Mila Urbana (napr. Živý bič), prípadne svetové diela ako Traja mušketieri.

7. Novela — je stredne rozsiahly epický prozaický žáner s jednoduchým, sústredeným dejom, ktorý smeruje k prekvapivému alebo pointovanému záveru. Sústreďuje sa zvyčajne na jednu udalosť alebo jeden problém a má menej postáv a vedľajších dejových línií než román. Charakteristickým znakom novely je výrazný dejový zvrat ku koncu (tzv. bod obratu).

8. Poviedka — je krátky epický prozaický útvar s jednoduchou dejovou líniou, malým počtom postáv a jednou hlavnou zápletkou. Zachytáva spravidla krátky časový úsek alebo jediný výsek zo života a postavy sa v nej výrazne nevyvíjajú. Pre stručnosť a údernosť je poviedka jedným z najobľúbenejších žánrov modernej prózy (napr. poviedky Jozefa Cígera Hronského).

9. Rozdiel román – novela – poviedka — všetky tri sú epické prozaické žánre, líšia sa však rozsahom a zložitosťou: román je najdlhší a najzložitejší, novela je stredne dlhá so záverečným zvratom a poviedka je najkratšia s jedinou zápletkou. Pri určovaní žánru sledujeme počet postáv, dĺžku deja a počet dejových línií. Tento rebríček rozsahu je častou skúšobnou otázkou.

10. Sonet — je lyrická básnická forma s pevnou stavbou 14 veršov, ktoré sa členia na dve štvorveršia (kvartetá) a dve trojveršia (tercetá). Má ustálený rým a obsahovo často smeruje od opisu či úvahy k záverečnej myšlienkovej pointe. Sonet preslávili svetoví autori ako Francesco Petrarca a William Shakespeare, u nás napríklad Pavol Országh Hviezdoslav (Krvavé sonety).

11. Ukážka ako dôkaz žánru — pri určovaní žánru nestačí pojem pomenovať, treba ho doložiť konkrétnou ukážkou a vysvetliť, podľa ktorých znakov ide práve o daný žáner. Napríklad pri balade ukážeme tragický dej a stupňovanie napätia, pri sonete spočítame 14 veršov a ich rozdelenie. Schopnosť doložiť žáner ukážkou je presne to, čo od žiaka vyžaduje vzdelávací štandard.

12. Verš verzus próza — pri zaraďovaní žánru najprv rozlíšime, či je dielo písané vo veršoch (balada, sonet) alebo v próze (román, novela, poviedka). Veršová forma signalizuje skôr lyriku a lyricko-epické žánre, próza zasa epiku s rozprávaným dejom. Tento prvý krok výrazne zúži možnosti a uľahčí správne určenie konkrétneho žánru.

1. Poučka

Literárny žáner je ustálený typ literárneho diela, ktorý má spoločné znaky vo forme, rozsahu, téme a spôsobe spracovania. Žánre delíme podľa základných literárnych druhov:

• lyrika (vyjadruje city a pocity) — napr. sonet
• epika (rozpráva príbeh, má dej a postavy) — napr. poviedka, novela, román
• lyricko-epické žánre (spájajú dej aj silné city) — napr. balada

2. Vysvetlenie

Žánre rozlíšiš, keď si všimneš tri veci — rozsah, dej a náladu:

1. Sonet — krátka lyrická báseň s presnou stavbou: 14 veršov (zvyčajne 4 + 4 + 3 + 3). Vyjadruje cit alebo myšlienku, nemá dej.
2. Balada — kratšie veršované dielo s pochmúrnym, tragickým dejom; spája rozprávanie (epika) so silnými citmi (lyrika). Často sa zlý čin trestá.
3. Poviedka — krátka próza s jednou dejovou líniou a malým počtom postáv; zachytáva jednu udalosť alebo výsek zo života.
4. Novela — stredne dlhá próza s jedným pútavým príbehom, výrazným zvratom (pointou) na konci a sústredeným dejom.
5. Román — najrozsiahlejší epický žáner: viac dejových línií, veľa postáv, dlhší časový úsek a širší obraz spoločnosti.

Pomôcka na rozsah od najkratšieho po najdlhšie: sonet → balada → poviedka → novela → román.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — sonet podľa stavby: Báseň má štyri strofy: dve po štyroch veršoch a dve po troch veršoch. Nemá dej, básnik v nej vyjadruje hnev a smútok nad vojnou. O aký žáner ide?
Spočítame verše: 4 + 4 + 3 + 3 = 14.
Pevná stavba zo 14 veršov (dve kvartetá a dve tercetá) je znakom sonetu.
Vyjadruje city a myšlienky, nie príbeh → lyrika.
Takto sú napísané napr. Hviezdoslavove Krvavé sonety → sonet (lyrický žáner)

Príklad 2 — balada z ukážky: Urči žáner.
Mládenec sľúbil pri vŕbe nad riekou,
že sa k nej vráti cestou ďalekou.
Nevrátil sa — iná ho mala,
ona ho v noci z hrobu volala.
Forma: verše → poézia.
Má dej a postavy (mládenec, dievča) → epický prvok.
Pochmúrna nálada, zrada, smrť a hlas z hrobu (nadprirodzeno) → lyrické citové napätie a tragický záver.
Výsledok → balada (lyricko-epický žáner)

Príklad 3 — novela, či poviedka: Margita Figuli: Tri gaštanové kone. Prečo je to novela, a nie poviedka?
Je to próza s jedným sústredeným príbehom (ľúbostná zápletka).
Je dlhšia než poviedka a dej smeruje k výraznému zvratu na konci.
Stredný rozsah + sústredený dej + zvrat → novela

Príklad 4 — román: Alexandre Dumas: Traja mušketieri. Podľa čoho ho zaradíš?
Rozsiahla próza s mnohými postavami (d'Artagnan, traja mušketieri, kardinál, Milady).
Viac dejových línií, ktoré sa prepletajú, a dlhšie časové obdobie.
Najrozsiahlejší epický prozaický žáner → román

Príklad 5 — poviedka: Martin Kukučín: Rysavá jalovica. Prečo je to poviedka?
Krátky prozaický text, jedna humorná udalosť z dediny.
Málo postáv, jedna dejová línia, postavy sa výrazne nevyvíjajú.
Výsledok → poviedka

Príklad 6 — z praxe, výber čítania: Na dovolenku máš týždeň a chceš knihu s veľkým príbehom, ku ktorému sa budeš každý večer vracať. Na cestu vlakom máš len 20 minút. Čo si vyberieš?
Na týždeň: viac dejových línií a veľa postáv → román.
Na 20 minút: jedna udalosť, krátky text → poviedka.
Výsledok → román na dovolenku, poviedka do vlaku

Prečo je to dôležité: Rozpoznanie žánru ti pomôže lepšie pochopiť dielo (vieš, čo očakávať — dej, či city), správne odpovedať na maturitné aj prijímačkové otázky a tiež vybrať si čítanie podľa nálady a času. Je to základná zručnosť pri rozbore každého literárneho textu.

Precvič si

1. Koľko veršov má sonet?
2. Ku ktorému literárnemu druhu patrí novela?
3. Kto napísal novelu Tri gaštanové kone?
4. Text v próze má jednu dejovú líniu, tri postavy a odohrá sa za jedno popoludnie. Aký je to žáner?
5. Čím sa líši novela od poviedky?
6. Prečo sa román nedá napísať na dvoch stranách? Uveď dva znaky žánru.