Ľudské práva a práva dieťaťa Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Ľudské práva — sú základné práva a slobody, ktoré patria každému človeku od narodenia len preto, že je človekom, bez ohľadu na pohlavie, vek, farbu pleti, náboženstvo alebo pôvod. Sú univerzálne (platia pre všetkých), nescudziteľné (nikto ti ich nemôže vziať) a neodňateľné (nedajú sa zrušiť). Tvoria základ spravodlivého a slobodného spolužitia ľudí v každej demokratickej spoločnosti.

2. Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948) — najznámejší dokument o ľudských právach, ktorý prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN) 10. decembra 1948 v Paríži, krátko po hrôzach druhej svetovej vojny. Má 30 článkov a zaručuje právo na život, slobodu, rovnosť a dôstojnosť. Hoci nie je právne záväzná, stala sa vzorom pre ústavy a zákony väčšiny štátov sveta.

3. Deň ľudských práv — 10. december — pripomína sa každoročne na výročie prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv v roku 1948. V tento deň sa po celom svete upozorňuje na dôležitosť ochrany práv a na miesta, kde sa práva ešte stále porušujú. Pripomienka má ľudí povzbudiť, aby si svoje práva uvedomovali a chránili ich.

4. Generácie ľudských práv — práva sa zvyknú deliť do troch skupín: prvá generácia sú občianske a politické práva (právo na život, slobodu prejavu, voľby), druhá generácia sú hospodárske, sociálne a kultúrne práva (právo na vzdelanie, prácu, zdravie) a tretia generácia sú práva solidarity (právo na čisté životné prostredie, mier). Toto delenie ukazuje, ako sa chápanie práv postupne rozširovalo. Pomáha pochopiť, že práva sa netýkajú len slobody, ale aj dôstojného života.

5. Práva a povinnosti idú spolu — každé právo jedného človeka znamená povinnosť ostatných toto právo rešpektovať. Moja sloboda končí tam, kde začína sloboda druhého človeka, preto práva nikdy nie sú neobmedzené. Učí nás to zodpovednosti — využívať svoje práva tak, aby sme neubližovali iným.

6. Dohovor o právach dieťaťa (1989) — medzinárodná zmluva prijatá OSN 20. novembra 1989, ktorá je najznámejším a najviac ratifikovaným dokumentom o právach detí na svete. Za dieťa považuje každú osobu mladšiu ako 18 rokov. Na rozdiel od deklarácie je právne záväzná — štáty, ktoré ho podpísali, sú povinné práva detí dodržiavať a chrániť.

7. Štyri základné skupiny práv dieťaťa — Dohovor sa zvyčajne zhrnie do práva na prežitie (život, jedlo, zdravotná starostlivosť), práva na rozvoj (vzdelanie, hra, voľný čas), práva na ochranu (pred násilím, zneužívaním a vykorisťovaním) a práva na účasť (vyjadriť svoj názor a byť vypočuté). Toto rozdelenie pomáha pochopiť, že dieťa potrebuje nielen starostlivosť, ale aj rešpekt. Vždy sa má rozhodovať v „najlepšom záujme dieťaťa".

8. Najlepší záujem dieťaťa — kľúčová zásada Dohovoru, podľa ktorej musí byť pri každom rozhodnutí, ktoré sa dieťaťa týka (v rodine, škole, na úradoch či súdoch), na prvom mieste prospech a blaho dieťaťa. Dospelí majú rozhodovať tak, aby dieťaťu pomohli, nie ublížili. Táto zásada chráni deti, lebo sa nedokážu vždy ubrániť samy.

9. Medzinárodný deň detí — 1. jún a 20. november — 1. jún sa na Slovensku a vo viacerých krajinách slávi ako Deň detí, zameraný na radosť a šťastné detstvo. 20. november je Svetový deň detí, výročie prijatia Dohovoru o právach dieťaťa v roku 1989. Oba dni pripomínajú, že deti majú svoje práva a zaslúžia si ochranu.

10. Inštitúcie ochrany ľudských práv — práva chráni viacero organizácií: na svetovej úrovni OSN a UNICEF (Detský fond OSN), na európskej úrovni Rada Európy a Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Tieto inštitúcie kontrolujú, či štáty práva dodržiavajú, a pomáhajú ľuďom, ktorých práva boli porušené. Bez nich by ochrana práv ostala len na papieri.

11. Verejný ochranca práv (ombudsman) — na Slovensku je to nezávislá osoba, na ktorú sa môžu ľudia obrátiť, ak si myslia, že úrady alebo štát porušili ich práva a slobody. Ombudsman preverí sťažnosť a upozorní na nesprávny postup orgánov verejnej moci. Pre deti existuje aj ochrana cez úrady práce, sociálnych vecí a rodiny či detské linky pomoci (napríklad Linka detskej istoty).

12. Ústava Slovenskej republiky — najvyšší zákon štátu, ktorý vo svojej druhej hlave zaručuje základné práva a slobody všetkým občanom Slovenska. Patrí sem napríklad právo na život, na vzdelanie, sloboda prejavu, právo na ochranu súkromia a zákaz diskriminácie. Ústava je dôkazom, že medzinárodné ľudské práva sa premietajú aj do domácich slovenských zákonov, ktoré platia pre každého.

1. Poučka

Ľudské práva sú základné práva, ktoré patria každému človeku len preto, že je človek — od narodenia, bez ohľadu na pôvod, pohlavie, náboženstvo, farbu pleti či majetok. Sú univerzálne (platia pre všetkých), neodňateľné (nikto ti ich nemôže vziať) a nedeliteľné. Práva dieťaťa sú osobitné ľudské práva osôb mladších ako 18 rokov a sú zhrnuté v Dohovore o právach dieťaťa (OSN, 1989).

2. Vysvetlenie

• Čo to je: Ľudské práva určujú, čo nesmie nikto urobiť človeku (napr. mučiť ho) a čo mu má spoločnosť zabezpečiť (napr. vzdelanie).
• Odkiaľ pochádzajú: Po 2. svetovej vojne prijala OSN v roku 1948 Všeobecnú deklaráciu ľudských práv.
• Prečo zvlášť deti: Dieťa je zraniteľnejšie ako dospelý, preto má navyše osobitnú ochranu. Upravuje ju Dohovor o právach dieťaťa, ktorý prijala OSN v roku 1989.
• Štyri zásady Dohovoru: 1) najlepší záujem dieťaťa, 2) právo na život a rozvoj, 3) nediskriminácia (rovnosť), 4) právo dieťaťa vyjadriť svoj názor.
• Pozor — práva a povinnosti idú spolu: moje právo končí tam, kde začína právo druhého. Sloboda neznamená robiť čokoľvek.
• Kto práva chráni: existujú inštitúcie a zákony, ktoré dohliadajú na ich dodržiavanie.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — situácia, ktoré právo: Rodičia chcú, aby 12-ročný Samo namiesto školy celé dni pracoval na stavbe. Ktoré práva dieťaťa sú porušené?
Čo viem: Samo je dieťa (má menej ako 18 rokov).
Nechodí do školy → porušené právo na vzdelanie (právo na rozvoj).
Využívajú ho na ťažkú prácu → porušené právo na ochranu pred vykorisťovaním.
Výsledok → právo na vzdelanie a právo na ochranu pred vykorisťovaním

Príklad 2 — situácia na internete: Spolužiak bez opýtania zverejní na sociálnej sieti Ninine fotky z telocvične a pridá posmešné komentáre. O ktoré právo ide a čo môže Nina urobiť?
Zverejnenie fotiek bez súhlasu → porušenie práva na súkromie.
Posmech na internete → kyberšikana, porušenie práva na ochranu pred násilím.
Postup: uložiť dôkazy, povedať to rodičom alebo učiteľovi, nahlásiť príspevok.
Výsledok → právo na súkromie (a ochranu pred násilím); povie to dospelému

Príklad 3 — najlepší záujem dieťaťa: Súd rozhoduje, u ktorého z rozvedených rodičov bude dieťa bývať. Podľa čoho má rozhodnúť?
Pravidlo Dohovoru: pri každom rozhodnutí o dieťati je na prvom mieste prospech a blaho dieťaťa.
Dieťa má právo vyjadriť svoj názor a byť vypočuté.
Záver → podľa najlepšieho záujmu dieťaťa, po vypočutí jeho názoru

Príklad 4 — zaraď generáciu práv: Zaraď: a) sloboda prejavu, b) právo na vzdelanie, c) právo na čisté životné prostredie.
Pravidlo: 1. generácia sú občianske a politické práva, 2. generácia hospodárske, sociálne a kultúrne, 3. generácia práva solidarity.
a) sloboda prejavu je občianske právo → prvá generácia.
b) vzdelanie je sociálne a kultúrne právo → druhá generácia.
c) životné prostredie je právo solidarity → tretia generácia.
Výsledok → a) prvá, b) druhá, c) tretia generácia

Príklad 5 — práva a povinnosti spolu: Tomáš tvrdí: „Mám slobodu prejavu, môžem spolužiakovi hovoriť urážky." Má pravdu?
Sloboda prejavu je ľudské právo, ale nie je neobmedzená.
Spolužiak má právo na dôstojnosť a ochranu pred ponižovaním.
Moje právo končí tam, kde začína právo druhého → nie, sloboda prejavu nedovoľuje urážať iných

Prečo je to dôležité: keby ľudské práva neexistovali, silnejší by mohli beztrestne ubližovať slabším. Práva sú ochranou každého z nás a základom spravodlivej a slobodnej spoločnosti.

Precvič si

1. Kto je podľa Dohovoru o právach dieťaťa dieťa?
2. Ktorá organizácia prijala Všeobecnú deklaráciu ľudských práv?
3. Kedy sa pripomína Deň ľudských práv?
4. Kedy bol prijatý Dohovor o právach dieťaťa?
5. Ako sa volá nezávislá osoba na Slovensku, na ktorú sa ľudia obracajú, ak úrady porušili ich práva?
6. V ktorom meste sídli Európsky súd pre ľudské práva?