Ľudské práva a slobody Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Ľudské práva — sú práva, ktoré patria každému človeku od narodenia len preto, že je človek, bez ohľadu na pôvod, pohlavie, vieru, farbu pleti či majetok. Sú prirodzené (nikto nám ich nedáva ani neudeľuje), univerzálne (platia pre všetkých na celom svete), nescudziteľné (nemožno sa ich vzdať ani nám ich odňať) a nedeliteľné (platia spoločne). Tvoria základ slobodnej a spravodlivej spoločnosti.

2. Všeobecná deklarácia ľudských práv — najvýznamnejší medzinárodný dokument, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 10. decembra 1948 v Paríži, krátko po hrôzach 2. svetovej vojny. Reagovala na zločiny nacizmu a mala zabrániť opakovaniu masového porušovania ľudskej dôstojnosti. Hoci nie je právne záväzná, stala sa morálnym základom a vzorom pre desiatky neskorších záväzných zmlúv a ústav.

3. 10. december — Deň ľudských práv — výročie prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa každoročne pripomína po celom svete ako Medzinárodný deň ľudských práv. Tento dátum symbolizuje záväzok štátov chrániť dôstojnosť a slobodu každého človeka. Pripomína nám, že práva treba neustále brániť, lebo nie sú samozrejmosťou.

4. Generácie ľudských práv — práva sa zvyknú deliť do troch skupín. Prvá generácia sú občianske a politické práva (právo na život, sloboda prejavu, právo voliť), druhá generácia sú hospodárske, sociálne a kultúrne práva (právo na prácu, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť) a tretia generácia sú práva solidarity (právo na zdravé životné prostredie, mier, rozvoj). Toto delenie ukazuje, ako sa chápanie práv historicky rozširovalo.

5. Sloboda — znamená možnosť človeka slobodne sa rozhodovať a konať podľa vlastnej vôle, no s rešpektom k právam ostatných. Patrí sem sloboda prejavu, vierovyznania, zhromažďovania, pohybu a pobytu. Platí dôležitá zásada: moja sloboda končí tam, kde začína sloboda iného človeka — preto môže byť slobodu zákonom obmedziť len v nevyhnutných prípadoch (napr. ochrana iných ľudí alebo bezpečnosti).

6. Ľudská dôstojnosť — je vrodená hodnota každého človeka, ktorú nemožno nikomu uprieť ani odňať. Je východiskovým princípom všetkých ľudských práv — práve z dôstojnosti vyplýva zákaz mučenia, otroctva, ponižujúceho zaobchádzania a diskriminácie. Uznanie rovnakej dôstojnosti všetkých ľudí je základom rovnosti pred zákonom.

7. Dohovor o právach dieťaťa — medzinárodná zmluva prijatá OSN 20. novembra 1989; je to najširšie ratifikovaný dokument o ľudských právach na svete. Definuje dieťa ako osobu mladšiu ako 18 rokov a priznáva mu osobitnú ochranu, pretože dieťa pre svoju nezrelosť potrebuje väčšiu starostlivosť. Vždy sa má zohľadňovať najlepší záujem dieťaťa.

8. Práva dieťaťa — patrí sem najmä právo na život a zdravý vývoj, právo na meno a štátnu príslušnosť, právo na vzdelanie, právo na ochranu pred násilím, zneužívaním a detskou prácou, právo na oddych a hru a právo vyjadriť svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú. Tieto práva chránia deti ako najzraniteľnejšiu skupinu spoločnosti. Zodpovednosť za ich napĺňanie nesú rodina, štát aj celá spoločnosť.

9. Ústava Slovenskej republiky — najvyšší zákon SR, prijatý 1. septembra 1992, ktorý vo svojej druhej hlave podrobne zaručuje základné práva a slobody pre obyvateľov Slovenska. Žiadny zákon ani iný predpis nesmie byť s Ústavou v rozpore. Práva v nej zakotvené vychádzajú z medzinárodných dokumentov a sú vymáhateľné pred súdmi.

10. Diskriminácia — je nespravodlivé, znevýhodňujúce zaobchádzanie s človekom kvôli jeho odlišnosti, napríklad pre rasu, pohlavie, vek, náboženstvo, zdravotné postihnutie alebo národnosť. Je v priamom rozpore s princípom rovnosti všetkých ľudí a ľudské práva ju zakazujú. Boj proti diskriminácii (napr. proti rasizmu či xenofóbii) je dôležitou súčasťou ochrany práv.

11. OSN — Organizácia Spojených národov — medzinárodná organizácia založená v roku 1945 po 2. svetovej vojne s cieľom udržiavať mier, bezpečnosť a podporovať dodržiavanie ľudských práv vo svete. Práve OSN prijala Všeobecnú deklaráciu aj Dohovor o právach dieťaťa. Na ochranu práv vznikli aj ďalšie inštitúcie, napríklad Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

12. Práva a povinnosti — ľudské práva sú vždy späté s povinnosťami a zodpovednosťou voči druhým a voči spoločnosti. Každý má rešpektovať rovnaké práva ostatných ľudí — sloboda jedného nesmie poškodzovať druhých. Demokratická spoločnosť funguje len vtedy, keď ľudia svoje práva využívajú zodpovedne a zároveň plnia svoje povinnosti.

1. Poučka

Ľudské práva sú práva, ktoré patria každému človeku už od narodenia bez ohľadu na pohlavie, farbu pleti, jazyk, náboženstvo či pôvod. Sú univerzálne (platia pre všetkých), neodňateľné (nikto ti ich nemôže vziať) a nescudziteľné (nemôžeš sa ich vzdať). Slobody sú práva, ktoré chránia tvoju možnosť slobodne konať, myslieť a rozhodovať sa.

2. Vysvetlenie

Postupne podľa krokov: - Odkiaľ pochádzajú — patria ti automaticky preto, že si človek. Nezískavaš ich za zásluhy ani ich nedostávaš od vlády ako odmenu. - Ako sa delia — najčastejšie na: občianske a politické (právo na život, sloboda prejavu, právo voliť), hospodárske, sociálne a kultúrne (právo na vzdelanie, prácu, zdravie). - Kde sú napísané — sú zapísané v medzinárodných dokumentoch a v ústavách štátov, aby ich štáty museli dodržiavať a chrániť. - Kde majú hranicu — tvoja sloboda končí tam, kde začínajú práva iného človeka. Práva sa preto spájajú aj so zodpovednosťou. - Deti majú navyše — keďže dieťa je zraniteľnejšie, má osobitnú ochranu cez práva dieťaťa.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Právo na vzdelanie — každé dieťa môže chodiť do školy a učiť sa. Prečo: vzdelanie otvára možnosti do života a chráni pred chudobou.
2. Sloboda prejavu — môžeš vyjadriť svoj názor, napísať príspevok, nesúhlasiť. Prečo: bez nej by ľudia nemohli upozorniť na nespravodlivosť ani kontrolovať moc.
3. Právo na súkromie — nikto nesmie čítať tvoje správy alebo sledovať ťa bez dôvodu. Prečo: chráni tvoju dôstojnosť a bezpečie aj na internete.
4. Zákaz diskriminácie — žiaka nesmú v škole znevýhodniť pre jeho pôvod či náboženstvo. Prečo: zaručuje, že sa s ľuďmi zaobchádza rovnako a spravodlivo.
5. Právo na slobodu a zákaz mučenia — nikoho nemožno svojvoľne uväzniť ani týrať. Prečo: chráni základ ľudskej dôstojnosti pred zneužitím moci.
6. Sloboda náboženstva a presvedčenia — môžeš veriť, v čo chceš, alebo neveriť vôbec. Prečo: každý má právo na vlastné svedomie.

Ľudské práva sú dôležité preto, lebo zabezpečujú, aby sa s každým človekom zaobchádzalo dôstojne a aby moc štátu mala hranice. Ich porušovanie v minulosti (vojny, holokaust, diktatúry) ukázalo, prečo ich treba chrániť písomne a medzinárodne.