9. ročník › Občianska náuka › Občianska náuka
0. Kľúčové fakty
-
Ľudské práva — sú práva, ktoré patria každému človeku od narodenia len preto, že je človek, bez ohľadu na pôvod, pohlavie, vieru, farbu pleti či majetok. Sú prirodzené (nikto nám ich nedáva ani neudeľuje), univerzálne (platia pre všetkých na celom svete), nescudziteľné (nemožno sa ich vzdať ani nám ich odňať) a nedeliteľné (platia spoločne). Tvoria základ slobodnej a spravodlivej spoločnosti.
-
Všeobecná deklarácia ľudských práv — najvýznamnejší medzinárodný dokument, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 10. decembra 1948 v Paríži, krátko po hrôzach 2. svetovej vojny. Reagovala na zločiny nacizmu a mala zabrániť opakovaniu masového porušovania ľudskej dôstojnosti. Hoci nie je právne záväzná, stala sa morálnym základom a vzorom pre desiatky neskorších záväzných zmlúv a ústav.
-
10. december — Deň ľudských práv — výročie prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa každoročne pripomína po celom svete ako Medzinárodný deň ľudských práv. Tento dátum symbolizuje záväzok štátov chrániť dôstojnosť a slobodu každého človeka. Pripomína nám, že práva treba neustále brániť, lebo nie sú samozrejmosťou.
-
Generácie ľudských práv — práva sa zvyknú deliť do troch skupín. Prvá generácia sú občianske a politické práva (právo na život, sloboda prejavu, právo voliť), druhá generácia sú hospodárske, sociálne a kultúrne práva (právo na prácu, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť) a tretia generácia sú práva solidarity (právo na zdravé životné prostredie, mier, rozvoj). Toto delenie ukazuje, ako sa chápanie práv historicky rozširovalo.
-
Sloboda — znamená možnosť človeka slobodne sa rozhodovať a konať podľa vlastnej vôle, no s rešpektom k právam ostatných. Patrí sem sloboda prejavu, vierovyznania, zhromažďovania, pohybu a pobytu. Platí dôležitá zásada: moja sloboda končí tam, kde začína sloboda iného človeka — preto môže byť slobodu zákonom obmedziť len v nevyhnutných prípadoch (napr. ochrana iných ľudí alebo bezpečnosti).
-
Ľudská dôstojnosť — je vrodená hodnota každého človeka, ktorú nemožno nikomu uprieť ani odňať. Je východiskovým princípom všetkých ľudských práv — práve z dôstojnosti vyplýva zákaz mučenia, otroctva, ponižujúceho zaobchádzania a diskriminácie. Uznanie rovnakej dôstojnosti všetkých ľudí je základom rovnosti pred zákonom.
-
Dohovor o právach dieťaťa — medzinárodná zmluva prijatá OSN 20. novembra 1989; je to najširšie ratifikovaný dokument o ľudských právach na svete. Definuje dieťa ako osobu mladšiu ako 18 rokov a priznáva mu osobitnú ochranu, pretože dieťa pre svoju nezrelosť potrebuje väčšiu starostlivosť. Vždy sa má zohľadňovať najlepší záujem dieťaťa.
-
Práva dieťaťa — patrí sem najmä právo na život a zdravý vývoj, právo na meno a štátnu príslušnosť, právo na vzdelanie, právo na ochranu pred násilím, zneužívaním a detskou prácou, právo na oddych a hru a právo vyjadriť svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú. Tieto práva chránia deti ako najzraniteľnejšiu skupinu spoločnosti. Zodpovednosť za ich napĺňanie nesú rodina, štát aj celá spoločnosť.
-
Ústava Slovenskej republiky — najvyšší zákon SR, prijatý 1. septembra 1992, ktorý vo svojej druhej hlave podrobne zaručuje základné práva a slobody pre obyvateľov Slovenska. Žiadny zákon ani iný predpis nesmie byť s Ústavou v rozpore. Práva v nej zakotvené vychádzajú z medzinárodných dokumentov a sú vymáhateľné pred súdmi.
-
Diskriminácia — je nespravodlivé, znevýhodňujúce zaobchádzanie s človekom kvôli jeho odlišnosti, napríklad pre rasu, pohlavie, vek, náboženstvo, zdravotné postihnutie alebo národnosť. Je v priamom rozpore s princípom rovnosti všetkých ľudí a ľudské práva ju zakazujú. Boj proti diskriminácii (napr. proti rasizmu či xenofóbii) je dôležitou súčasťou ochrany práv.
-
OSN — Organizácia Spojených národov — medzinárodná organizácia založená v roku 1945 po 2. svetovej vojne s cieľom udržiavať mier, bezpečnosť a podporovať dodržiavanie ľudských práv vo svete. Práve OSN prijala Všeobecnú deklaráciu aj Dohovor o právach dieťaťa. Na ochranu práv vznikli aj ďalšie inštitúcie, napríklad Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
-
Práva a povinnosti — ľudské práva sú vždy späté s povinnosťami a zodpovednosťou voči druhým a voči spoločnosti. Každý má rešpektovať rovnaké práva ostatných ľudí — sloboda jedného nesmie poškodzovať druhých. Demokratická spoločnosť funguje len vtedy, keď ľudia svoje práva využívajú zodpovedne a zároveň plnia svoje povinnosti.
1. Poučka
Ľudské práva sú práva, ktoré patria každému človeku už od narodenia bez ohľadu na pohlavie, farbu pleti, jazyk, náboženstvo či pôvod. Sú univerzálne (platia pre všetkých), neodňateľné (nikto ti ich nemôže vziať) a nescudziteľné (nemôžeš sa ich vzdať). Slobody sú práva, ktoré chránia tvoju možnosť slobodne konať, myslieť a rozhodovať sa.
2. Vysvetlenie
Postupne podľa krokov:
- Odkiaľ pochádzajú — patria ti automaticky preto, že si človek. Nezískavaš ich za zásluhy ani ich nedostávaš od vlády ako odmenu.
- Ako sa delia — najčastejšie na: občianske a politické (právo na život, sloboda prejavu, právo voliť), hospodárske, sociálne a kultúrne (právo na vzdelanie, prácu, zdravie).
- Kde sú napísané — sú zapísané v medzinárodných dokumentoch a v ústavách štátov, aby ich štáty museli dodržiavať a chrániť.
- Kde majú hranicu — tvoja sloboda končí tam, kde začínajú práva iného človeka. Práva sa preto spájajú aj so zodpovednosťou.
- Deti majú navyše — keďže dieťa je zraniteľnejšie, má osobitnú ochranu cez práva dieťaťa.
3. Príklady a prečo je to dôležité
Príklad 1 — situácia a právo: Ktoré právo sa uplatňuje: a) žiaci zorganizujú pokojné zhromaždenie za čistejšie ovzdušie, b) novinárka kritizuje rozhodnutie ministra, c) rodina sa presťahuje z Košíc do Žiliny, d) dievča sa rozhodne nechodiť na náboženstvo, ale na etiku?
Slobody chránia možnosť človeka konať a rozhodovať sa podľa vlastnej vôle.
Zhromaždenie je sloboda zhromažďovania, kritika je sloboda prejavu.
Sťahovanie je sloboda pohybu a pobytu, výber viery či presvedčenia je sloboda vierovyznania.
Výsledok → a) zhromažďovania, b) prejavu, c) pohybu a pobytu, d) náboženstva a presvedčenia
Príklad 2 — generácia práv: Zaraď do generácie: právo voliť, právo na prácu, právo na mier, zákaz mučenia, právo na zdravotnú starostlivosť.
Prvá generácia: občianske a politické práva (život, sloboda, voľby).
Druhá generácia: hospodárske, sociálne a kultúrne (práca, vzdelanie, zdravie).
Tretia generácia: práva solidarity (životné prostredie, mier, rozvoj).
Výsledok → prvá: voliť, zákaz mučenia; druhá: práca, zdravotná starostlivosť; tretia: mier
Príklad 3 — obmedzenie slobody: Počas epidémie štát dočasne zakáže veľké zhromaždenia. Je to porušenie ľudských práv?
Slobodu zhromažďovania zaručuje Ústava SR.
Slobodu možno zákonom obmedziť len v nevyhnutných prípadoch, napríklad na ochranu zdravia a bezpečnosti iných.
Ak je obmedzenie dané zákonom, dočasné a chráni životy, je prípustné.
Záver → nie, ak ide o zákonné, nevyhnutné a dočasné obmedzenie na ochranu iných
Príklad 4 — diskriminácia: Firma v inzeráte píše: „Prijmeme len uchádzačov do 30 rokov a bez zdravotného postihnutia," hoci práca je kancelárska. Ako to posúdiť?
Diskriminácia je znevýhodnenie pre odlišnosť, napríklad pre vek alebo zdravotné postihnutie.
Vek ani postihnutie nemajú vplyv na výkon kancelárskej práce.
Princíp rovnosti a dôstojnosti takéto znevýhodnenie zakazuje.
Záver → je to diskriminácia pre vek a zdravotné postihnutie
Príklad 5 — Ústava, či medzinárodný dokument: Žiak sa pýta: „Ak Všeobecná deklarácia ľudských práv nie je právne záväzná, sú moje práva na Slovensku chránené?"
Deklarácia z roku 1948 je morálnym základom a vzorom pre záväzné zmluvy a ústavy.
Ústava SR (1992) v druhej hlave zaručuje základné práva a slobody.
Práva v Ústave sú vymáhateľné pred súdmi, ďalšou možnosťou je Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
Odpoveď → áno, chráni ich Ústava SR a dajú sa vymáhať na súde
Príklad 6 — z praxe, súkromie na internete: Spolužiak zverejní fotku z tvojho mobilu bez tvojho súhlasu a smeje sa jej celá škola. Ktoré právo porušil a čo urobíš?
Každý má právo na súkromie a ochranu dôstojnosti, aj na internete.
Zverejnenie bez súhlasu a zosmiešnenie zasahuje do oboch práv.
Požiadam o odstránenie fotky, nahlásim príspevok správcovi siete a poviem to dospelému (triednemu učiteľovi, rodičom).
Záver → porušil právo na súkromie; žiadať odstránenie a obrátiť sa na dospelého
Prečo je to dôležité: Ľudské práva sú dôležité preto, lebo zabezpečujú, aby sa s každým človekom zaobchádzalo dôstojne a aby moc štátu mala hranice. Ich porušovanie v minulosti (vojny, holokaust, diktatúry) ukázalo, prečo ich treba chrániť písomne a medzinárodne.
Precvič si
- V ktorom roku bola založená OSN?
- Ktorého dňa a v ktorom meste bola prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv?
- Čo znamená, že ľudské práva sú nescudziteľné?
- V ktorej hlave Ústavy SR sú zaručené základné práva a slobody?
- Ktorá hodnota je východiskovým princípom všetkých ľudských práv?
- Prečo môže štát niekedy obmedziť slobodu jednotlivca? Odpovedz jednou vetou.
Ukáž riešenia
- Vznikla po druhej svetovej vojne → v roku 1945
- Valné zhromaždenie OSN → 10. decembra 1948 v Paríži
- Nemožno sa ich vzdať ani nám ich odňať → nemožno sa ich vzdať ani ich odňať
- Ústava prijatá 1. septembra 1992 → v druhej hlave
- Z nej vyplýva zákaz mučenia, otroctva aj diskriminácie → ľudská dôstojnosť
- Moja sloboda končí tam, kde začína sloboda iného → na ochranu práv a bezpečnosti iných ľudí, a to len zákonom a v nevyhnutnej miere