Medzivojnové obdobie Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Medzivojnové obdobie (1918 – 1939) — Časový úsek medzi koncom prvej svetovej vojny a začiatkom druhej svetovej vojny. Charakterizuje ho nestabilita, hospodárske výkyvy a postupný rozklad demokracie vo viacerých štátoch. Práve napätie, ktoré sa počas neho nahromadilo, viedlo k vypuknutiu druhej svetovej vojny.

2. Versaillská mierová zmluva (1919) — Mierová zmluva, ktorá ukončila prvú svetovú vojnu a tvrdo potrestala porazené Nemecko: stratilo územia, muselo platiť obrovské reparácie a smelo mať len malú armádu. Nemci ju vnímali ako poníženie („diktát"), čo neskôr zneužil Adolf Hitler na získanie podpory. Zmluva tak nepriamo prispela k ďalšej vojne.

3. Spoločnosť národov (1920) — Prvá medzinárodná organizácia na udržanie mieru a riešenie sporov medzi štátmi, predchodca dnešnej OSN. Bola však slabá, lebo nemala vlastnú armádu a nezapojili sa do nej USA. Jej neschopnosť zastaviť agresiu diktatúr ukázala jej hlavnú slabinu.

4. Vznik nových štátov v strednej Európe — Po rozpade Rakúsko-Uhorska vznikli samostatné štáty ako Československo, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko a Juhoslávia. Tieto štáty boli národnostne zmiešané, čo spôsobovalo vnútorné napätie. Slovensko sa stalo súčasťou Československej republiky.

5. Veľká hospodárska kríza (1929 – 1933) — Celosvetová hospodárska kríza, ktorá vypukla krachom newyorskej burzy (Wall Street) v októbri 1929, tzv. „čierny piatok". Spôsobila masovú nezamestnanosť, bankroty firiem a pokles výroby na celom svete. Bieda a zúfalstvo ľudí nahrali extrémistickým politickým stranám.

6. New Deal (od 1933) — Hospodársky program prezidenta USA Franklina D. Roosevelta, ktorým štát zasiahol do ekonomiky, aby prekonal krízu. Vláda financovala verejné práce (cesty, priehrady), aby vytvorila pracovné miesta. Ukázal, že proti kríze možno bojovať demokratickými prostriedkami, nielen diktatúrou.

7. Totalita — Forma vlády, kde jedna strana a jeden vodca ovládajú celý štát aj súkromný život ľudí, potláčajú slobodu a opozíciu. Opakom je demokracia s viacerými stranami a slobodnými voľbami. V medzivojnovom období sa totalitné režimy presadili v Nemecku, Taliansku aj Sovietskom zväze.

8. Fašizmus v Taliansku – Benito Mussolini (1922) — Mussolini sa ako vodca (Duce) dostal k moci „Pochodom na Rím" a nastolil prvý fašistický režim na svete. Fašizmus zdôrazňoval silný štát, vodcovský kult, nacionalizmus a násilie voči odporcom. Stal sa vzorom pre ďalšie diktatúry vrátane nacistického Nemecka.

9. Nacizmus v Nemecku – Adolf Hitler (1933) — Hitler sa stal ríšskym kancelárom a so stranou NSDAP vybudoval totalitnú diktatúru (Tretiu ríšu). Nacizmus hlásal rasizmus, antisemitizmus (nenávisť k Židom) a túžbu po novom životnom priestore na úkor iných národov. Jeho agresívna politika priamo viedla k druhej svetovej vojne.

10. Stalinizmus v Sovietskom zväze – Jozef Stalin — Stalin vybudoval komunistickú totalitnú diktatúru s úplnou kontrolou štátu nad hospodárstvom. Násilná kolektivizácia a industrializácia priniesli hladomory, milióny obetí a politické čistky (gulagy, popravy odporcov). Ukazuje, že totalita ohrozovala ľudí z ľavej aj pravej strany politiky.

11. Mníchovská dohoda (september 1938) — Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko a Taliansko sa bez účasti Československa dohodli, že ČSR musí odstúpiť pohraničné Sudety Nemecku. Politika „appeasementu" (ustupovania Hitlerovi) mala zachovať mier, no len povzbudila jeho ďalšie nároky. Pre Čechov a Slovákov to znamenalo zradu spojencov a rozpad republiky.

12. Hospodárska kríza a demokracia v ČSR — Československo patrilo medzi najvyspelejšie demokracie, no veľká kríza tvrdo zasiahla aj jeho priemysel a Slovensko, kde stúpla nezamestnanosť. Hospodárske ťažkosti zosilnili nespokojnosť a národnostné napätie. Aj preto sa Československo koncom 30. rokov ocitlo v hlbokej politickej kríze.

1. Poučka

Medzivojnové obdobie sú roky medzi koncom prvej svetovej vojny (1918) a začiatkom druhej svetovej vojny (1939). Po vojne vznikli nové štáty a pokus o mier (Versaillská zmluva, Spoločnosť národov), no postupne sa demokracie oslabovali. V roku 1929 vypukla veľká hospodárska kríza a v mnohých krajinách sa k moci dostali totalitné režimy (fašizmus v Taliansku, nacizmus v Nemecku, stalinizmus v ZSSR), ktoré viedli svet k ďalšej vojne.

2. Vysvetlenie

Predstav si to ako reťaz udalostí, kde jedna spúšťa druhú:

1. Koniec 1. svetovej vojny (1918) — porazené štáty (najmä Nemecko) museli platiť obrovské reparácie a stratili územia. Vznikli nové štáty, napr. Československo.
2. Pokus o mier — víťazi podpísali Versaillskú zmluvu (1919) a založili Spoločnosť národov, aby sa vojny už neopakovali. Lenže tvrdé podmienky Nemcov nahnevali.
3. Krátke obdobie pokoja (20. roky) — hospodárstvo rástlo, ľudia verili lepšej budúcnosti.
4. Veľká hospodárska kríza (1929) — v USA padla burza („čierny piatok"). Krachovali banky a firmy, milióny ľudí prišli o prácu. Kríza sa rozšírila do celého sveta.
5. Nástup totalít — keď boli ľudia chudobní a vystrašení, ľahko uverili silným vodcom, ktorí sľubovali poriadok. Tak vznikli totalitné režimy — štáty, kde jedna strana a jeden vodca ovládajú úplne všetko a potláčajú slobodu.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — práca s časom: Koľko rokov trvalo medzivojnové obdobie (1918 – 1939) a do ktorej polovice 20. storočia patrí?
Odčítam roky: 1939 − 1918 = 21.
Celé obdobie leží pred rokom 1950, teda v prvej polovici storočia.
Záver → asi 21 rokov, prvá polovica 20. storočia

Príklad 2 — časová os: Zoraď udalosti: Mníchovská dohoda, nástup Hitlera k moci, Pochod na Rím (Mussolini), Versaillská zmluva, krach burzy v New Yorku.
Priradím roky zo sekcie 0: Versailles 1919, Mussolini 1922, krach burzy 1929, Hitler 1933, Mníchov 1938.
Zoradím od najstaršieho.
Poradie → Versaillská zmluva (1919) – Mussolini (1922) – krach burzy (1929) – Hitler (1933) – Mníchovská dohoda (1938)

Príklad 3 — príčina, priebeh, dôsledok: Vysvetli veľkú hospodársku krízu v troch krokoch.
Príčina: v októbri 1929 skrachovala burza v New Yorku (Wall Street).
Priebeh: krachovali banky a firmy, klesla výroba, milióny ľudí prišli o prácu na celom svete.
Dôsledok: chudobní a vystrašení ľudia ľahšie uverili extrémistickým stranám a silným vodcom.
Záver → kríza oslabila demokraciu a pomohla nástupu totalitných režimov

Príklad 4 — práca s prameňom: V starom rodinnom zošite je zápis: „Otec už pol roka nemá prácu v továrni. Mama varí len zemiaky. V meste stoja dlhé rady ľudí pred úradom." Pod zápisom je rok 1932. Aký je to prameň a čo sa z neho dozvieme?
Je to rukou písaný denníkový zápis, teda písomný prameň osobnej povahy.
Dozvieme sa, ako kríza zasiahla jednu rodinu: nezamestnanosť, chudoba, rady pred úradmi.
Nedozvieme sa, koľko ľudí bolo nezamestnaných v celej krajine ani prečo kríza vznikla; to treba hľadať v štatistikách a odbornej literatúre.
Záver → písomný prameň o každodennom živote počas krízy, nie o celej krajine

Príklad 5 — porovnanie: Porovnaj demokraciu a totalitný režim (podľa sekcie 0).
Demokracia: viac strán, slobodné voľby, opozícia môže kritizovať vládu.
Totalita: jedna strana a jeden vodca ovládajú štát aj súkromný život, sloboda a opozícia sú potlačené.
Príklad: Československo zostalo demokraciou, Nemecko, Taliansko a ZSSR boli totalitné.
Záver → demokracia má slobodné voľby a viac strán, totalita jedného vodcu a potlačenú slobodu

Príklad 6 — pojem a vysvetlenie: Čo znamená appeasement? Uveď príklad.
Pojem: politika ústupkov, keď veľmoci vyhovejú agresorovi, aby zabránili vojne.
Príklad: Mníchovská dohoda (september 1938), na základe ktorej muselo Československo bez vlastnej účasti odstúpiť Sudety Nemecku.
Hitlera to nezastavilo, len povzbudilo jeho ďalšie nároky.
Záver → appeasement je politika ústupkov; príkladom je Mníchovská dohoda z roku 1938

Príklad 7 — mapa: Ktoré štáty vznikli po rozpade Rakúsko-Uhorska a kde ležali?
Podľa sekcie 0 vznikli Československo, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko a Juhoslávia.
Všetky ležia v strednej a juhovýchodnej Európe, na území bývalej habsburskej monarchie alebo pri ňom.
Záver → nové štáty v strednej Európe: Československo, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Juhoslávia

Príklad 8 — z bežného života: Dedko hovorí, že keď je veľká bieda, ľudia „uveria každému, kto sľúbi poriadok". Ako to súvisí s medzivojnovým obdobím?
Počas krízy po roku 1929 boli ľudia chudobní a vystrašení.
Extrémistické strany sľubovali rýchle riešenia a silného vodcu; tak sa v roku 1933 dostal k moci Hitler.
Záver → bieda a strach pomohli diktátorom získať podporu, preto si treba chrániť demokraciu

Prečo je to dôležité: Toto obdobie ukazuje, ako hospodárska bieda a strach môžu zničiť demokraciu a priviesť k moci diktátorov. Je to varovanie aj dnes — preto si chránime slobodu, demokraciu a ľudské práva. Bez pochopenia medzivojnového obdobia nepochopíme príčiny 2. svetovej vojny.

Precvič si

1. Ako sa volala prvá medzinárodná organizácia na udržanie mieru, založená v roku 1920?
2. Kto vládol v Taliansku ako „Duce"?
3. Koľko rokov uplynulo od krachu burzy (1929) po nástup Hitlera k moci (1933)?
4. Ako sa volal program, ktorým prezident Roosevelt bojoval s krízou v USA?
5. Zoraď: Mníchovská dohoda, Spoločnosť národov, nástup Mussoliniho.
6. Prečo bola Spoločnosť národov slabá? Uveď jeden dôvod.