Modernizácia spoločnosti v 19. storočí Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Priemyselná revolúcia — Hospodárska premena, ktorá sa začala koncom 18. storočia v Anglicku a v priebehu 19. storočia zasiahla celú Európu vrátane habsburskej monarchie. Ručnú výrobu v manufaktúrach nahradila strojová výroba v továrňach, čo mnohonásobne zvýšilo množstvo vyrobeného tovaru. Práve toto je hlavná príčina všetkých ostatných zmien v spoločnosti — miest, dopravy aj každodenného života.

2. Parný stroj — Vynález zdokonalený Jamesom Wattom (1769) sa stal hnacou silou celej éry. Para poháňala továrenské stroje, parné lokomotívy aj parníky, takže výroba a doprava už neboli závislé od sily ľudí, zvierat, vetra či vody. Vďaka parnému stroju mohli vznikať veľké továrne kdekoľvek, nielen pri riekach.

3. Železnica — Prvá verejná železnica s parnou lokomotívou bola otvorená v Anglicku roku 1825 (Stockton – Darlington). Na území Slovenska premávala prvá konská železnica (Bratislava – Svätý Jur, 1840) a neskôr parná trať. Železnica skrátila cestovanie z dní na hodiny, zlacnela prepravu tovaru a prepojila mestá, čím urýchlila obchod aj sťahovanie ľudí za prácou.

4. Rast veľkomiest a urbanizácia — Urbanizácia znamená sťahovanie obyvateľstva z dedín do miest. Ľudia odchádzali za prácou do tovární, takže mestá ako Londýn, Paríž či Budapešť rýchlo rástli do miliónových veľkomiest. Vznikali nové robotnícke štvrte, ale aj problémy: preľudnenosť, nedostatok bývania a zlé hygienické podmienky.

5. Nové spoločenské vrstvy — buržoázia a robotníci — Modernizácia vytvorila dve nové hlavné triedy. Buržoázia (továrnici, podnikatelia, bankári) vlastnila továrne a bohatla, zatiaľ čo robotníci (proletariát) predávali svoju prácu za mzdu. Vzťah medzi nimi bol často napätý kvôli nízkym mzdám a tvrdým podmienkam, čo viedlo k vzniku robotníckeho hnutia a odborov.

6. Tvrdé pracovné podmienky a detská práca — V továrňach sa pracovalo 12 až 16 hodín denne, šesť dní v týždni, často v nebezpečnom a nezdravom prostredí. Bežne pracovali aj deti a ženy, lebo boli lacnejšou pracovnou silou. Postupne vznikali prvé robotnícke zákony, ktoré obmedzovali detskú prácu a dĺžku pracovného času.

7. Elektrina a Thomas Alva Edison — Koncom 19. storočia začala elektrina meniť každodenný život. Edison zostrojil prakticky použiteľnú žiarovku (1879) a budovali sa prvé elektrárne, takže ulice a domy mohli byť osvetlené aj večer. Elektrina poháňala električky a neskôr aj stroje, čím nahradila paru ako modernejší zdroj energie.

8. Telegraf a telefón — Telegraf umožnil posielať správy na veľké vzdialenosti pomocou elektrických signálov takmer okamžite (Morseova abeceda). Roku 1876 Alexander Graham Bell predviedol telefón, ktorým sa dal prenášať priamo ľudský hlas. Tieto vynálezy zrýchlili komunikáciu z týždňov na sekundy a prepojili krajiny aj kontinenty.

9. Pokrok v medicíne a hygiene — Louis Pasteur dokázal, že choroby spôsobujú mikróby (baktérie), čím vznikla pasterizácia a očkovanie. Zavádzanie kanalizácie, vodovodov a očkovania znížilo úmrtnosť a počet epidémií. Vďaka tomu začal rýchlo rásť počet obyvateľstva Európy.

10. Doprava — parník, bicykel a začiatok automobilu — Parníky (parné lode) umožnili rýchlu a spoľahlivú prepravu cez oceány nezávisle od vetra. Rozšíril sa bicykel ako dostupný dopravný prostriedok a roku 1885 – 1886 zostrojili Carl Benz a Gottlieb Daimler prvé automobily so spaľovacím motorom. Doprava sa stala rýchlejšou, lacnejšou a dostupnou pre širšie vrstvy ľudí.

11. Zmeny v každodennom živote — Vďaka lacnej továrenskej výrobe si aj bežní ľudia mohli kúpiť oblečenie, riad či noviny. Rozšírila sa povinná školská dochádzka, takže pribúdalo gramotných ľudí, ktorí čítali noviny a zaujímali sa o verejné dianie. Mestá dostali plynové a neskôr elektrické osvetlenie, obchody a prvé veľké obchodné domy, čím sa život výrazne priblížil modernej dobe.

1. Poučka

Modernizácia spoločnosti v 19. storočí je obdobie rýchlych zmien, ktoré priniesla priemyselná revolúcia. Vďaka novým strojom, parnému pohonu, železnici a elektrine sa zmenila výroba, doprava, mestá aj každodenný život ľudí. Spoločnosť sa menila z poľnohospodárskej na priemyselnú.

2. Vysvetlenie

Vysvetlíme si to po krokoch:

1. Stroje nahradili ručnú prácu. Predtým ľudia vyrábali tovar doma alebo v malých dielňach. V 19. storočí vznikli továrne so strojmi poháňanými parou.
2. Parný stroj zmenil všetko. James Watt zdokonalil parný stroj — poháňal stroje v továrňach, lokomotívy aj parníky.
3. Vznikli veľké mestá. Ľudia odchádzali z dedín za prácou do tovární. Mestá rýchlo rástli (tzv. urbanizácia).
4. Doprava sa zrýchlila. Pribudli železnice s parnými lokomotívami a parné lode. Cestovanie a obchod boli rýchlejšie a lacnejšie.
5. Prišla elektrina a nové vynálezy. Telegraf, neskôr telefón a žiarovka prepojili svet a osvetlili mestá.
6. Zmenil sa každodenný život. Pribudli robotníci v továrňach (často aj ženy a deti), dlhý pracovný čas, ale aj nové možnosti vzdelania a tovaru.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — časová os vynálezov: Zoraď od najstaršieho: Edisonova žiarovka, Bellov telefón, Wattov parný stroj, prvá verejná železnica Stockton – Darlington, konská železnica Bratislava – Svätý Jur, prvé automobily Benza a Daimlera.
Priradím roky: parný stroj 1769, železnica Stockton – Darlington 1825, konská železnica 1840, telefón 1876, žiarovka 1879, automobily 1885 – 1886.
Zoradím podľa roka od najmenšieho.
Poradie → parný stroj, Stockton – Darlington, Bratislava – Svätý Jur, telefón, žiarovka, automobil

Príklad 2 — práca s časom: Koľko rokov delí Wattov parný stroj (1769) a Edisonovu žiarovku (1879)? Do ktorých storočí patria?
Rozdiel rokov: 1879 − 1769 = 110.
Rok 1769: stovky 17, 17 + 1 = 18. storočie.
Rok 1879: stovky 18, 18 + 1 = 19. storočie.
Výsledok → 110 rokov, 18. a 19. storočie

Príklad 3 — príčina, priebeh, dôsledok: Vysvetli urbanizáciu v 19. storočí.
Príčina: v mestách vznikali továrne, ktoré potrebovali veľa robotníkov.
Priebeh: ľudia sa sťahovali z dedín do miest za prácou; Londýn, Paríž či Budapešť rástli na miliónové veľkomestá.
Dôsledok: vznikli robotnícke štvrte, ale aj preľudnenosť, nedostatok bytov a zlá hygiena.
Záver → továrne pritiahli ľudí do miest, mestá rýchlo rástli aj so svojimi problémami

Príklad 4 — porovnanie: Porovnaj cestovanie pred železnicou a po jej vzniku.
Rýchlosť: predtým cesta na voze trvala dni, vlakom hodiny.
Cena: preprava tovaru železnicou zlacnela.
Dostupnosť: železnica prepojila mestá, cestovať a sťahovať sa za prácou mohlo viac ľudí.
Záver → po vzniku železnice bolo cestovanie rýchlejšie, lacnejšie a dostupnejšie

Príklad 5 — práca s prameňom: Prečítaj si spomienku robotníka (vymyslenú na cvičenie): „Do fabriky chodíme na šiestu ráno a odchádzame o ôsmej večer. Pri stroji stojí aj môj desaťročný brat." Aký je to prameň a čo dokladá?
Je to osobné rozprávanie človeka o svojom živote → písomný osobný prameň (spomienka).
Pracovný čas: od 6.00 do 20.00 je 20 − 6 = 14 hodín.
Desaťročný brat pri stroji → detská práca.
Výsledok → osobný prameň, ktorý dokladá 14-hodinový pracovný deň a detskú prácu

Príklad 6 — pojem, vysvetlenie, príklad: Kto bola buržoázia a kto robotníci (proletariát)?
Buržoázia: továrnici, podnikatelia a bankári, ktorí vlastnili továrne.
Robotníci: ľudia, ktorí nemali továrne a predávali svoju prácu za mzdu.
Príklad: majiteľ textilnej továrne patril k buržoázii, tkáčka pri stroji k robotníkom.
Záver → buržoázia vlastnila továrne, robotníci v nich pracovali za mzdu

Prečo je to dôležité: Modernizácia 19. storočia je základ sveta, v ktorom dnes žijeme — vlaky, elektrina, telefón aj veľké mestá vznikli práve vtedy. Pochopíme aj to, prečo sa zmenil život robotníkov a prečo vznikli nové sociálne otázky (práca detí, pracovné podmienky).

Precvič si

1. V ktorej krajine sa začala priemyselná revolúcia?
2. Kto zdokonalil parný stroj?
3. Kto predviedol v roku 1876 telefón?
4. Ako voláme sťahovanie ľudí z dedín do miest?
5. Koľko rokov uplynulo od otvorenia železnice Stockton – Darlington (1825) po konskú železnicu Bratislava – Svätý Jur (1840)?
6. Prečo mohli továrne s parným strojom stáť kdekoľvek, nielen pri riekach?