Náboženstvo v živote ľudí Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Náboženstvo — Náboženstvo je viera v nadprirodzené sily, bohov alebo posvätné javy, ktoré podľa ľudí ovplyvňujú svet a život človeka. Od najstarších čias pomáhalo ľuďom vysvetľovať veci, ktorým nerozumeli, napríklad blesk, smrť, choroby či striedanie ročných období. Bolo súčasťou každodenného života a spájalo ľudí do spoločenstva s rovnakými hodnotami.

2. Polyteizmus (mnohobožstvo) — Polyteizmus znamená vieru vo viacero bohov naraz, pričom každý boh mal na starosti inú oblasť života alebo prírody. Takto verili starí Egypťania, Gréci či Rimania — napríklad grécky Zeus bol boh neba a hromu, Poseidon boh mora. Mnohobožstvo bolo najrozšírenejšou formou viery v staroveku.

3. Monoteizmus (jednobožstvo) — Monoteizmus je viera v jediného boha, ktorý stvoril a riadi celý svet. Medzi monoteistické náboženstvá patrí judaizmus, kresťanstvo a islam. Tento spôsob viery sa postupne stal v Európe a na Blízkom východe veľmi rozšíreným a ovplyvnil dejiny celých národov.

4. Kresťanstvo — Kresťanstvo vzniklo asi pred 2000 rokmi v Palestíne a je založené na učení Ježiša Krista. Dnes je najrozšírenejším náboženstvom na svete a jeho posvätnou knihou je Biblia. Práve od narodenia Ježiša Krista počítame náš letopočet (roky pred Kristom a po Kristovi).

5. Judaizmus — Judaizmus je náboženstvo židovského národa a jedno z najstarších monoteistických náboženstiev. Židia veria v jediného Boha a ich posvätnou knihou je Tóra. Z judaizmu neskôr vyrástlo kresťanstvo, preto majú obe náboženstvá spoločné korene.

6. Islam — Islam vznikol v 7. storočí na Arabskom polostrove a jeho zakladateľom bol prorok Mohamed. Vyznávači islamu sa nazývajú moslimovia, veria v jediného Boha (Alaha) a ich posvätnou knihou je Korán. Dnes je islam druhým najrozšírenejším náboženstvom sveta.

7. Chrámy a posvätné stavby — Ľudia stavali pre svojich bohov veľkolepé stavby — egyptské chrámy, grécke svätyne, kresťanské kostoly, katedrály, židovské synagógy a moslimské mešity. Tieto stavby boli miestom modlitby, obradov a stretávania veriacich. Často patrili medzi najkrajšie a najnákladnejšie stavby svojej doby a dodnes obdivujeme ich umeleckú hodnotu.

8. Náboženské obrady a sviatky — Súčasťou náboženstva boli obrady ako obety bohom, modlitby, krsty či pohrebné rituály. Mnohé sviatky, ktoré slávime dnes (napríklad Vianoce alebo Veľká noc), majú náboženský pôvod. Tieto obrady dávali životu ľudí pevný poriadok a spájali celé spoločenstvo.

9. Kňazi a duchovní — Kňazi boli ľudia, ktorí viedli náboženské obrady a sprostredkúvali spojenie medzi ľuďmi a bohmi. V mnohých spoločnostiach mali veľkú moc a vzdelanie — vedeli čítať, písať a poznali zákony. Často radili aj panovníkom, takže náboženstvo malo vplyv aj na vládnutie a politiku.

10. Náboženstvo a kultúra — Náboženstvo výrazne ovplyvnilo umenie, hudbu, písmo, sochárstvo aj architektúru. Mnohé obrazy, sochy, knihy a piesne vznikli práve pre náboženské účely a sú dnes vzácnymi pamiatkami. Vďaka náboženstvu sa zachovalo veľa poznatkov o tom, ako ľudia v minulosti žili a mysleli.

11. Náboženstvo ako spôsob komunikácie — Náboženstvo bolo dôležitým prostriedkom, ako ľudia medzi sebou komunikovali a odovzdávali si hodnoty, pravidlá a tradície z generácie na generáciu. Spoločná viera spájala ľudí do národov a spoločenstiev a dávala im pocit spolupatričnosti. Aj v dnešnej dobe je náboženstvo súčasťou kultúry a života mnohých ľudí na celom svete.

1. Poučka

Náboženstvo je viera ľudí v Boha alebo viacero bohov a v nadprirodzené sily, ktoré podľa veriacich ovplyvňujú svet a život človeka. Patria k nemu spoločné obrady, sviatky, posvätné stavby a pravidlá správania. Náboženstvo bolo a je dôležitou súčasťou kultúry a spôsobu, akým ľudia spolu komunikujú.

2. Vysvetlenie

• Prečo ľudia verili. V minulosti si ľudia nevedeli vysvetliť prírodné javy (búrku, sucho, choroby, smrť), preto verili, že za nimi stoja vyššie sily alebo bohovia.
• Polyteizmus a monoteizmus. Niektoré národy verili vo viac bohov (polyteizmus, napr. starí Egypťania, Gréci, Rimania). Iné veria v jediného Boha (monoteizmus, napr. kresťanstvo, judaizmus, islam).
• Obrady a kňazi. Ľudia uctievali bohov modlitbami, obetami a sviatkami. O obrady sa starali kňazi, ktorí mali v spoločnosti veľkú úctu a moc.
• Posvätné miesta a knihy. Vznikali chrámy, kostoly, mešity či synagógy a posvätné knihy (napr. Biblia, Korán), ktoré prenášali vieru z generácie na generáciu.
• Náboženstvo ako spojivo. Spoločná viera spájala ľudí, dávala im pravidlá, nádej a pocit, že patria k jednému spoločenstvu.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — polyteizmus, či monoteizmus: Starí Gréci uctievali Dia ako boha neba a hromu a Poseidona ako boha mora. Ide o polyteizmus, alebo monoteizmus?
Viem: polyteizmus je viera vo viac bohov, monoteizmus v jediného Boha.
Gréci mali viac bohov, každého pre inú oblasť prírody.
Záver → polyteizmus (mnohobožstvo)

Príklad 2 — práca s časom: Islam vznikol v 7. storočí. Ktoré roky patria do tohto storočia? Vznikol skôr kresťanstvo, alebo islam?
Siedme storočie sú roky 601 až 700.
Kresťanstvo vzniklo asi pred 2000 rokmi, teda na začiatku nášho letopočtu, čo je skôr ako 7. storočie.
Záver → 7. storočie sú roky 601 – 700; kresťanstvo vzniklo skôr ako islam

Príklad 3 — časová os: Zoraď od najstaršieho vzniku: islam, judaizmus, kresťanstvo.
Judaizmus je jedno z najstarších monoteistických náboženstiev a vyrástlo z neho kresťanstvo.
Kresťanstvo vzniklo asi pred 2000 rokmi, islam až v 7. storočí.
Poradie → judaizmus – kresťanstvo – islam

Príklad 4 — posvätná stavba a kniha: Priraď k náboženstvu stavbu a posvätnú knihu: kresťanstvo, judaizmus, islam.
Kresťania sa stretávajú v kostole, posvätnou knihou je Biblia.
Židia sa stretávajú v synagóge, posvätnou knihou je Tóra.
Moslimovia sa stretávajú v mešite, posvätnou knihou je Korán.
Záver → kresťanstvo – kostol – Biblia, judaizmus – synagóga – Tóra, islam – mešita – Korán

Príklad 5 — práca s prameňom: V starej obecnej kronike je zápis: „V tom roku sme opravili kostolnú vežu a na sviatok sa zišla celá obec." Aký je to prameň a čo sa z neho dozvieme?
Kronika je písaný text, teda písomný prameň.
Dozvieme sa, že kostol bol pre obec dôležitý a že sviatok spájal ľudí.
Nedozvieme sa, o ktorý sviatok ani o ktorý rok presne išlo, ak to zápis neuvádza.
Záver → písomný prameň: kostol a sviatky spájali obec, presný dátum nevieme

Príklad 6 — pojem a vysvetlenie: Kto boli kňazi a akú mali úlohu?
Kňazi viedli náboženské obrady a podľa veriacich sprostredkúvali spojenie medzi ľuďmi a bohmi.
Často vedeli čítať a písať, poznali zákony a radili panovníkom.
Záver → kňazi viedli obrady a mali vďaka vzdelaniu veľký vplyv

Príklad 7 — z bežného života: V decembri máme prázdniny cez Vianoce a na jar cez Veľkú noc. Prečo práve vtedy?
Vianoce aj Veľká noc sú pôvodne kresťanské sviatky.
Náboženské sviatky dávali životu ľudí poriadok a stali sa súčasťou kultúry aj kalendára.
Záver → prázdniny súvisia so sviatkami, ktoré majú náboženský pôvod

Prečo je to dôležité: Náboženstvo nám pomáha pochopiť, ako ľudia v minulosti mysleli, prečo stavali veľké stavby a ako spolu komunikovali. Vysvetľuje mnohé zvyky, sviatky a pamiatky, ktoré nás obklopujú aj dnes, a učí nás rešpektovať odlišnú vieru iných ľudí.

Precvič si

1. Ako sa volá viera v jediného Boha?
2. Ako sa volá posvätná kniha kresťanov?
3. Ako sa volá posvätná stavba, v ktorej sa modlia moslimovia?
4. Ktorý boh bol u starých Grékov bohom mora?
5. Z ktorého náboženstva vyrástlo kresťanstvo?
6. Prečo ľudia v minulosti verili, že za búrkou alebo chorobou stoja bohovia?