Napoleonská éra Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Napoleon Bonaparte (1769 – 1821) — Vojenský veliteľ pôvodom z Korziky, ktorý sa preslávil počas Francúzskej revolúcie a stal sa jednou z najvplyvnejších postáv európskych dejín. Vďaka výnimočnému vojenskému talentu rýchlo stúpal v hodnostiach a nakoniec ovládol celé Francúzsko. Jeho život sa stal symbolom toho, ako sa obyčajný dôstojník môže prepracovať až na cisára.

2. Štátny prevrat 18. brumaira (9. november 1799) — Napoleon vojenským prevratom zvrhol slabú vládu direktória a chopil sa moci vo Francúzsku. Týmto činom sa fakticky skončila Francúzska revolúcia a začalo sa obdobie jeho osobnej vlády. Najprv vládol ako prvý konzul, čím získal takmer neobmedzenú moc.

3. Korunovácia za cisára (2. december 1804) — Napoleon sa v parížskej katedrále Notre-Dame vyhlásil za cisára Francúzov a korunu si nasadil sám, aby ukázal, že moc nevďačí pápežovi ani nikomu inému. Týmto gestom dal najavo, že jeho moc pochádza z jeho vlastných činov a vôle ľudu, nie z božieho práva. Francúzsko sa tak z republiky zmenilo na cisárstvo.

4. Občiansky zákonník — Code civil (1804) — Napoleon dal vypracovať jednotný súbor zákonov, ktorý zaručoval rovnosť pred zákonom, ochranu súkromného vlastníctva a slobodu náboženstva. Tento zákonník patrí k jeho najtrvácnejším dielam a stal sa vzorom pre právne systémy mnohých európskych krajín. Platí, že jeho zásady ovplyvňujú právo dodnes.

5. Bitka pri Slavkove (Austerlitz, 2. december 1805) — Označuje sa aj ako „bitka troch cisárov", pretože proti sebe stáli vojská Francúzska, Rakúska a Ruska. Napoleon tu dosiahol jedno zo svojich najslávnejších víťazstiev a potvrdil svoju povesť geniálneho stratéga. Bitka sa odohrala na území dnešnej Českej republiky a viedla k rozpadu protifrancúzskej koalície.

6. Zánik Svätej ríše rímskej (1806) — Pod Napoleonovým tlakom sa rozpadla stáročná Svätá rímska ríša národa nemeckého a vznikol Rýnsky spolok pod francúzskym vplyvom. Touto zmenou Napoleon výrazne premenil politickú mapu strednej Európy. Mnohé nemecké štáty sa tak dostali do závislosti od Francúzska.

7. Kontinentálna blokáda (1806) — Napoleon zakázal európskym krajinám obchodovať s Veľkou Britániou, aby ju hospodársky oslabil, keďže ju nedokázal poraziť na mori. Blokáda však poškodila aj samotné európske hospodárstvo a vyvolávala nespokojnosť. Práve odmietnutie dodržiavať blokádu zo strany Ruska sa neskôr stalo jednou z príčin vojny.

8. Ťaženie do Ruska (1812) — Napoleon vtrhol do Ruska s obrovskou armádou (tzv. Veľká armáda, okolo 600 000 mužov), no ruská taktika spálenej zeme a krutá zima viedli ku katastrofe. Z výpravy sa vrátil len zlomok vojakov a táto porážka znamenala zlom v jeho moci. Ťaženie sa stalo učebnicovým príkladom, ako môže aj najsilnejšia armáda podľahnúť priestoru a podnebiu.

9. Bitka národov pri Lipsku (1813) — Spojené vojská Rakúska, Ruska, Pruska a Švédska tu rozhodne porazili Napoleona v jednej z najväčších bitiek tej doby. Po tejto porážke sa francúzska nadvláda nad Európou zrútila a Napoleon bol prinútený abdikovať. Bol vyhostený na ostrov Elba v Stredozemnom mori.

10. Sto dní a bitka pri Waterloo (1815) — Napoleon sa vrátil z vyhnanstva a na krátkych „sto dní" znovu prevzal moc, no v belgickom Waterloo ho definitívne porazili britské a pruské vojská pod vedením vojvodu Wellingtona a generála Blüchera. Po porážke bol vyhostený na vzdialený ostrov Svätá Helena v Atlantickom oceáne, kde aj zomrel. Touto bitkou sa napoleonská éra nadobro skončila.

11. Viedenský kongres (1814 – 1815) — Po Napoleonovej porážke sa zástupcovia veľmocí stretli vo Viedni, aby nanovo usporiadali Európu a obnovili poriadok spred revolúcie. Snažili sa nastoliť rovnováhu síl a vrátiť k moci pôvodné panovnícke rody (princíp legitimity a reštaurácie). Rozhodnutia kongresu ovplyvnili podobu Európy na niekoľko desaťročí.

12. Dôsledky napoleonských vojen pre Európu — Napoleonove výboje rozšírili myšlienky revolúcie — rovnosť pred zákonom, občianske práva a moderné zákonníky — do mnohých krajín. Zároveň prebudili národné cítenie u národov, ktoré sa bránili francúzskej nadvláde, čo neskôr viedlo k vzniku národných hnutí. Vojny si vyžiadali milióny obetí, no zásadne premenili politické a spoločenské pomery v celej Európe.

1. Poučka

Napoleonská éra (asi 1799 – 1815) je obdobie, keď vo Francúzsku a v celej Európe rozhodoval Napoleon Bonaparte. Z generála sa stal prvý konzul (1799) a neskôr cisár Francúzov (1804). Viedol napoleonské vojny, ktorými ovládol veľkú časť Európy, a presadil reformy (napríklad Občiansky zákonník — Code civil). Jeho éra sa skončila porážkou pri Waterloo (1815) a usporiadaním Európy na Viedenskom kongrese.

2. Vysvetlenie

Poďme krok za krokom:

1. Po revolúcii bol vo Francúzsku zmätok. Po Veľkej francúzskej revolúcii (1789) ľudia túžili po poriadku. Mladý a úspešný generál Napoleon Bonaparte sa stal známym vďaka víťazstvám v boji.
2. Prevzal moc (1799). Štátnym prevratom sa stal prvým konzulom — fakticky vládcom Francúzska.
3. Stal sa cisárom (1804). Sám si nasadil korunu a vyhlásil sa za cisára Francúzov. Z republiky sa stalo cisárstvo.
4. Robil reformy doma. Zaviedol Code civil (jednotné zákony, rovnosť pred zákonom), poriadok v štáte, banku, školy a stavbu ciest.
5. Viedol vojny v celej Európe. Bojoval proti spojenectvám (koalíciám) Rakúska, Pruska, Ruska a Británie. Mnohé bitky vyhral a Európu si podriadil.
6. Prepočítal sa (1812). Neúspešné ťaženie do Ruska ho oslabilo. Potom prišli porážky.
7. Koniec (1814 – 1815). Bol porazený, vyhnaný, ešte raz sa vrátil (100 dní) a definitívne prehral pri Waterloo. Európu znovu usporiadal Viedenský kongres.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — práca s časom: Do ktorého storočia a polovice patrí korunovácia Napoleona (1804)? Koľko rokov trvala napoleonská éra (1799 – 1815)?
Rok 1804: stovky 18 + 1 → 19. storočie; pred rokom 1850, teda prvá polovica.
Trvanie: 1815 − 1799 = 16.
Záver → 19. storočie, prvá polovica; éra trvala asi 16 rokov

Príklad 2 — časová os: Zoraď: bitka národov pri Lipsku, prevrat 18. brumaira, Waterloo, Slavkov, ťaženie do Ruska.
Priradím roky zo sekcie 0: prevrat 1799, Slavkov 1805, Rusko 1812, Lipsko 1813, Waterloo 1815.
Zoradím od najstaršieho.
Poradie → prevrat (1799) – Slavkov (1805) – Rusko (1812) – Lipsko (1813) – Waterloo (1815)

Príklad 3 — príčina, priebeh, dôsledok: Vysvetli ťaženie do Ruska v troch krokoch.
Príčina: Rusko odmietlo dodržiavať kontinentálnu blokádu proti Británii.
Priebeh: v roku 1812 vtrhla do Ruska Veľká armáda (okolo 600 000 mužov), Rusi použili taktiku spálenej zeme a prišla krutá zima.
Dôsledok: vrátil sa len zlomok vojakov a Napoleonova moc sa začala rúcať (Lipsko 1813).
Záver → ťaženie do Ruska bolo zlomom, po ktorom Napoleon prehrával

Príklad 4 — mapa: Kde sa odohrali bitky pri Slavkove a pri Waterloo?
Podľa sekcie 0 sa bitka pri Slavkove (Austerlitz) odohrala na území dnešnej Českej republiky, na Morave neďaleko Brna.
Waterloo leží v dnešnom Belgicku.
Záver → Slavkov – dnešná Česká republika, Waterloo – dnešné Belgicko

Príklad 5 — práca s prameňom: V liste francúzskeho vojaka čítame: „Je mráz, kone padajú, jedla niet. Dediny, cez ktoré ideme, sú vypálené." Aký je to prameň a ku ktorej udalosti sa asi viaže?
List je písomný prameň osobnej povahy.
Mráz, hlad a vypálené dediny zodpovedajú ťaženiu do Ruska (zima a taktika spálenej zeme).
Nedozvieme sa presné miesto ani počet strát; list ukazuje len to, čo zažil jeden vojak.
Záver → osobný písomný prameň, zrejme z ťaženia do Ruska (1812)

Príklad 6 — porovnanie: Porovnaj Francúzsko pred rokom 1804 a po ňom.
Pred: republika, od roku 1799 Napoleon vládol ako prvý konzul.
Po: cisárstvo, Napoleon si sám nasadil korunu cisára Francúzov.
Záver → z republiky sa stalo cisárstvo

Príklad 7 — pojem a vysvetlenie: Čo je Code civil a prečo je dôležitý?
Je to občiansky zákonník z roku 1804.
Zaručoval rovnosť pred zákonom, ochranu súkromného vlastníctva a slobodu náboženstva.
Stal sa vzorom pre právo mnohých krajín.
Záver → Code civil je jednotný zákonník, ktorý presadil rovnosť pred zákonom

Príklad 8 — z bežného života: Komentátor po prehre favorita povie: „Toto bolo jeho Waterloo." Čo tým myslí?
Pri Waterloo bol Napoleon v roku 1815 definitívne porazený a jeho éra sa skončila.
Slovo sa preto používa pre veľkú, konečnú prehru.
Záver → Waterloo znamená rozhodujúcu, konečnú porážku

Prečo je to dôležité: Napoleonské vojny prekreslili mapu Európy, rozšírili myšlienky revolúcie (rovnosť pred zákonom) aj národné cítenie (chuť národov mať vlastný štát). Tým ovplyvnili dejiny celého 19. storočia — vrátane Slovákov a iných národov, ktoré túžili po slobode.

Precvič si

1. Z ktorého ostrova pochádzal Napoleon?
2. Prečo sa bitka pri Slavkove volá „bitka troch cisárov"?
3. Na ktorý ostrov bol Napoleon vyhostený po bitke pri Lipsku?
4. Koľko rokov uplynulo od korunovácie za cisára (1804) po Waterloo (1815)?
5. Čo bolo cieľom kontinentálnej blokády?
6. Čo chcel dosiahnuť Viedenský kongres?