Napoleonská éra Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Napoleon Bonaparte (1769 – 1821) — Vojenský veliteľ pôvodom z Korziky, ktorý sa preslávil počas Francúzskej revolúcie a stal sa jednou z najvplyvnejších postáv európskych dejín. Vďaka výnimočnému vojenskému talentu rýchlo stúpal v hodnostiach a nakoniec ovládol celé Francúzsko. Jeho život sa stal symbolom toho, ako sa obyčajný dôstojník môže prepracovať až na cisára.

2. Štátny prevrat 18. brumaira (9. november 1799) — Napoleon vojenským prevratom zvrhol slabú vládu direktória a chopil sa moci vo Francúzsku. Týmto činom sa fakticky skončila Francúzska revolúcia a začalo sa obdobie jeho osobnej vlády. Najprv vládol ako prvý konzul, čím získal takmer neobmedzenú moc.

3. Korunovácia za cisára (2. december 1804) — Napoleon sa v parížskej katedrále Notre-Dame vyhlásil za cisára Francúzov a korunu si nasadil sám, aby ukázal, že moc nevďačí pápežovi ani nikomu inému. Týmto gestom dal najavo, že jeho moc pochádza z jeho vlastných činov a vôle ľudu, nie z božieho práva. Francúzsko sa tak z republiky zmenilo na cisárstvo.

4. Občiansky zákonník — Code civil (1804) — Napoleon dal vypracovať jednotný súbor zákonov, ktorý zaručoval rovnosť pred zákonom, ochranu súkromného vlastníctva a slobodu náboženstva. Tento zákonník patrí k jeho najtrvácnejším dielam a stal sa vzorom pre právne systémy mnohých európskych krajín. Platí, že jeho zásady ovplyvňujú právo dodnes.

5. Bitka pri Slavkove (Austerlitz, 2. december 1805) — Označuje sa aj ako „bitka troch cisárov", pretože proti sebe stáli vojská Francúzska, Rakúska a Ruska. Napoleon tu dosiahol jedno zo svojich najslávnejších víťazstiev a potvrdil svoju povesť geniálneho stratéga. Bitka sa odohrala na území dnešnej Českej republiky a viedla k rozpadu protifrancúzskej koalície.

6. Zánik Svätej ríše rímskej (1806) — Pod Napoleonovým tlakom sa rozpadla stáročná Svätá rímska ríša národa nemeckého a vznikol Rýnsky spolok pod francúzskym vplyvom. Touto zmenou Napoleon výrazne premenil politickú mapu strednej Európy. Mnohé nemecké štáty sa tak dostali do závislosti od Francúzska.

7. Kontinentálna blokáda (1806) — Napoleon zakázal európskym krajinám obchodovať s Veľkou Britániou, aby ju hospodársky oslabil, keďže ju nedokázal poraziť na mori. Blokáda však poškodila aj samotné európske hospodárstvo a vyvolávala nespokojnosť. Práve odmietnutie dodržiavať blokádu zo strany Ruska sa neskôr stalo jednou z príčin vojny.

8. Ťaženie do Ruska (1812) — Napoleon vtrhol do Ruska s obrovskou armádou (tzv. Veľká armáda, okolo 600 000 mužov), no ruská taktika spálenej zeme a krutá zima viedli ku katastrofe. Z výpravy sa vrátil len zlomok vojakov a táto porážka znamenala zlom v jeho moci. Ťaženie sa stalo učebnicovým príkladom, ako môže aj najsilnejšia armáda podľahnúť priestoru a podnebiu.

9. Bitka národov pri Lipsku (1813) — Spojené vojská Rakúska, Ruska, Pruska a Švédska tu rozhodne porazili Napoleona v jednej z najväčších bitiek tej doby. Po tejto porážke sa francúzska nadvláda nad Európou zrútila a Napoleon bol prinútený abdikovať. Bol vyhostený na ostrov Elba v Stredozemnom mori.

10. Sto dní a bitka pri Waterloo (1815) — Napoleon sa vrátil z vyhnanstva a na krátkych „sto dní" znovu prevzal moc, no v belgickom Waterloo ho definitívne porazili britské a pruské vojská pod vedením vojvodu Wellingtona a generála Blüchera. Po porážke bol vyhostený na vzdialený ostrov Svätá Helena v Atlantickom oceáne, kde aj zomrel. Touto bitkou sa napoleonská éra nadobro skončila.

11. Viedenský kongres (1814 – 1815) — Po Napoleonovej porážke sa zástupcovia veľmocí stretli vo Viedni, aby nanovo usporiadali Európu a obnovili poriadok spred revolúcie. Snažili sa nastoliť rovnováhu síl a vrátiť k moci pôvodné panovnícke rody (princíp legitimity a reštaurácie). Rozhodnutia kongresu ovplyvnili podobu Európy na niekoľko desaťročí.

12. Dôsledky napoleonských vojen pre Európu — Napoleonove výboje rozšírili myšlienky revolúcie — rovnosť pred zákonom, občianske práva a moderné zákonníky — do mnohých krajín. Zároveň prebudili národné cítenie u národov, ktoré sa bránili francúzskej nadvláde, čo neskôr viedlo k vzniku národných hnutí. Vojny si vyžiadali milióny obetí, no zásadne premenili politické a spoločenské pomery v celej Európe.

1. Poučka

Napoleonská éra (asi 1799 – 1815) je obdobie, keď vo Francúzsku a v celej Európe rozhodoval Napoleon Bonaparte. Z generála sa stal prvý konzul (1799) a neskôr cisár Francúzov (1804). Viedol napoleonské vojny, ktorými ovládol veľkú časť Európy, a presadil reformy (napríklad Občiansky zákonník — Code civil). Jeho éra sa skončila porážkou pri Waterloo (1815) a usporiadaním Európy na Viedenskom kongrese.

2. Vysvetlenie

Poďme krok za krokom:

1. Po revolúcii bol vo Francúzsku zmätok. Po Veľkej francúzskej revolúcii (1789) ľudia túžili po poriadku. Mladý a úspešný generál Napoleon Bonapart sa stal známym vďaka víťazstvám v boji.
2. Prevzal moc (1799). Štátnym prevratom sa stal prvým konzulom — fakticky vládcom Francúzska.
3. Stal sa cisárom (1804). Sám si nasadil korunu a vyhlásil sa za cisára Francúzov. Z republiky sa stalo cisárstvo.
4. Robil reformy doma. Zaviedol Code civil (jednotné zákony, rovnosť pred zákonom), poriadok v štáte, banku, školy a stavbu ciest.
5. Viedol vojny v celej Európe. Bojoval proti spojenectvám (koalíciám) Rakúska, Pruska, Ruska a Británie. Mnohé bitky vyhral a Európu si podriadil.
6. Prepol sa (1812). Neúspešné ťaženie do Ruska ho oslabilo. Potom prišli porážky.
7. Koniec (1814 – 1815). Bol porazený, vyhnaný, ešte raz sa vrátil (100 dní) a definitívne prehral pri Waterloo. Európu znovu usporiadal Viedenský kongres.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Bitka pri Slavkove (Austerlitz, 1805) — Napoleonovo najslávnejšie víťazstvo nad Rakúskom a Ruskom, nazývané aj „bitka troch cisárov". Slavkov leží na dnešnom Slovensku blízkom Morave — dejiny sa diali aj „za rohom".
2. Code civil (Občiansky zákonník, 1804) — jeho zákony platili tak dobre, že sa stali vzorom pre právo mnohých krajín dodnes. Toto je dôležité, lebo ukazuje, že Napoleon nebol len vojvodca, ale aj reformátor.
3. Kontinentálna blokáda — Napoleon zakázal obchod s Britániou, aby ju ekonomicky zničil. Príklad, ako sa dá „bojovať" aj bez zbraní — obchodom.
4. Ťaženie do Ruska (1812) — vytiahol s obrovskou armádou, ale ruská zima, hlad a taktika „spálenej zeme" mu armádu takmer zničili. Príklad, že aj najsilnejší môže prepáliť svoje sily.
5. Bitka pri Waterloo (1815, dnešné Belgicko) — definitívna porážka spojencami (Británia, Prusko). Slovo „Waterloo" sa dodnes používa pre veľkú, konečnú prehru.
6. Viedenský kongres (1814 – 1815) — európski panovníci po Napoleonovi nanovo nakreslili hranice a chceli obnoviť staré poriadky.

Prečo je to dôležité: Napoleonské vojny prekreslili mapu Európy, rozšírili myšlienky revolúcie (rovnosť pred zákonom) aj národné cítenie (chuť národov mať vlastný štát). Tým ovplyvnili dejiny celého 19. storočia — vrátane Slovákov a iných národov, ktoré túžili po slobode.