Národné hnutia a zjednotenie Talianska a Nemecka Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Risorgimento (talianske národné obrodenie) — Risorgimento znamená po taliansky „obrodenie" a označuje hnutie za zjednotenie roztrieštených talianskych štátov do jedného národného štátu v 19. storočí. Po Viedenskom kongrese (1815) bolo Taliansko len „zemepisným pojmom" — rozdelené na množstvo malých štátov, pričom sever ovládalo Rakúsko. Cieľom hnutia bolo vyhnať cudziu nadvládu a spojiť Talianov hovoriacich rovnakým jazykom do jednej krajiny.

2. Giuseppe Mazzini a hnutie Mladé Taliansko — Mazzini bol talianskym revolucionárom a mysliteľom, ktorý v roku 1831 založil tajnú organizáciu Mladé Taliansko (Giovine Italia). Presadzoval myšlienku jednotného a demokratického talianskeho štátu vo forme republiky, ktorý mali vybojovať mladí vlastenci. Hoci jeho povstania zlyhali, jeho idey nadchli celú generáciu a stali sa duchovným základom zjednotenia.

3. Camillo Cavour — politický stratég zjednotenia — Cavour bol predsedom vlády Sardínskeho kráľovstva (Piemontu) a hlavným diplomatickým mozgom zjednotenia Talianska. Na rozdiel od revolucionárov stavil na obratnú diplomaciu, modernizáciu hospodárstva a spojenectvá s veľmocami, najmä s Francúzskom. Vďaka nemu sa práve Piemont stal jadrom, okolo ktorého sa Taliansko zjednotilo.

4. Giuseppe Garibaldi a výprava tisícky („červené košele") — Garibaldi bol charizmatický vojenský vodca, ktorý v roku 1860 s dobrovoľníckym oddielom asi tisíc bojovníkov v červených košeliach (i Mille) dobyl Sicíliu a južné Taliansko (Kráľovstvo oboch Sicílií). Dobyté územia potom odovzdal sardínskemu kráľovi, čím spojil juh so severom. Stal sa národným hrdinom a symbolom obetavého vlastenectva.

5. Vznik Talianskeho kráľovstva (1861) — Roku 1861 bolo vyhlásené Talianske kráľovstvo a prvým kráľom sa stal sardínsky panovník Viktor Emanuel II. Hlavným mestom bol najprv Turín, neskôr Florencia. Zjednotenie však ešte nebolo úplné — chýbali Benátsko a Rím.

6. Dokončenie zjednotenia — Rím ako hlavné mesto (1870) — Benátsko Taliansko získalo v roku 1866 (po vojne na strane Pruska proti Rakúsku) a Rím obsadilo v roku 1870, keď odtiaľ francúzske vojská odišli pre prusko-francúzsku vojnu. Rím sa stal hlavným mestom a zjednotenie Talianska bolo zavŕšené. Pápež stratil svetskú moc a uzavrel sa do Vatikánu.

7. Roztrieštené Nemecko a Nemecký spolok (1815) — Pred zjednotením bolo Nemecko rozdelené na desiatky samostatných štátov spojených len voľným Nemeckým spolkom, ktorému predsedalo Rakúsko. O vedúce postavenie súperili dve najsilnejšie krajiny — Rakúsko a Prusko (tzv. dualizmus). Nakoniec prevážila myšlienka „malého Nemecka" (bez Rakúska) pod vedením Pruska.

8. Otto von Bismarck a politika „krvi a železa" — Bismarck bol pruský ministerský predseda (kancelár) a hlavný strojca zjednotenia Nemecka. Presadzoval, že veľké otázky doby sa nevyriešia rečami a hlasovaním, ale „krvou a železom" — teda silnou armádou a vojnou. Cieľavedomou diplomaciou a tromi vojnami dosiahol zjednotenie pod nadvládou Pruska.

9. Tri vojny na ceste k nemeckej jednote — Bismarck využil tri vojny: proti Dánsku (1864) o Šlezvicko a Holštajnsko, proti Rakúsku (1866), ktorou vytlačil Rakúsko z nemeckých záležitostí, a proti Francúzsku (prusko-francúzska vojna 1870–1871), ktorá zjednotila Nemcov proti spoločnému nepriateľovi. Každá vojna posilnila pruské vedúce postavenie a približovala zjednotenie.

10. Vznik Nemeckého cisárstva (1871) — Po víťazstve nad Francúzskom bolo 18. januára 1871 v Zrkadlovej sieni zámku vo Versailles slávnostne vyhlásené Nemecké cisárstvo. Prvým cisárom (kaiserom) sa stal pruský kráľ Viliam I. a kancelárom Bismarck. Ponižujúce vyhlásenie práve na francúzskej pôde nadlho zhoršilo vzťahy medzi Nemeckom a Francúzskom.

11. Vznik moderných národných štátov — Zjednotenie Talianska (1861/1870) a Nemecka (1871) sú ukážkou vzniku moderného národného štátu — krajiny, kde sa štátna hranica zhoduje s územím jedného národa so spoločným jazykom a kultúrou. Tento proces zásadne zmenil mapu Európy a posilnil nacionalizmus ako hybnú silu 19. storočia. Nové mocné Nemecko zároveň narušilo mocenskú rovnováhu a stalo sa jednou z príčin neskorších napätí vedúcich k prvej svetovej vojne.

12. Nacionalizmus ako hybná sila 19. storočia — Nacionalizmus je presvedčenie, že každý národ má právo na vlastný samostatný štát. V 19. storočí sa stal najmocnejšou politickou myšlienkou v Európe a spájal ľudí spoločným jazykom, dejinami a kultúrou. Práve tento ideál poháňal zjednotenie Talianska aj Nemecka a inšpiroval ďalšie národy (vrátane Slovákov) k zápasu o vlastnú národnú slobodu.

1. Poučka

V priebehu 19. storočia vznikali v Európe moderné národné štáty — krajiny, v ktorých sa ľudia hlásiaci k jednému národu (spoločný jazyk, dejiny a kultúra) spojili do jedného samostatného štátu. Najvýraznejšími príkladmi sú zjednotenie Talianska (dokončené 1861, Rím pripojený 1870) a zjednotenie Nemecka (1871). Predtým boli oba národy roztrieštené na množstvo malých štátikov.

2. Vysvetlenie

Predstav si, že tvoja krajina nie je jedna, ale rozdelená na desiatky malých kniežatstiev, z ktorých niektoré ovláda cudzia mocnosť. Presne tak vyzeralo Taliansko aj Nemecko na začiatku 19. storočia.

Zjednotenie Talianska — po krokoch: 1. Hnutie za zjednotenie sa nazývalo risorgimento („obrodenie", znovuzrodenie). 2. Vedúcim štátom sa stalo Sardínske kráľovstvo (Piemont) s kráľom Viktorom Emanuelom II. 3. Šikovný politik Camillo Cavour získal spojenca — Francúzsko — a vojnou oslabil Rakúsko, ktoré ovládalo sever Talianska. 4. Dobrovoľník Giuseppe Garibaldi so svojou „výpravou tisícky" (červené košele) oslobodil juh — Sicíliu a Neapol. 5. Roku 1861 vzniklo Talianske kráľovstvo, kráľom sa stal Viktor Emanuel II. Rím bol pripojený až 1870.

Zjednotenie Nemecka — po krokoch: 1. Vedúcim štátom bolo Prusko s kráľom Viliamom I. 2. Kľúčovou postavou bol kancelár Otto von Bismarck, ktorý vyhlásil, že o veľkých otázkach sa nerozhoduje rečami, ale „krvou a železom" (vojnou a zbrojou) — táto chladná praktická politika sa volá realpolitik. 3. Bismarck zjednotil Nemecko cez tri víťazné vojny: proti Dánsku (1864), proti Rakúsku (1866) a proti Francúzsku (prusko-francúzska vojna 1870–1871). 4. Roku 1871 bolo vo Versailles vyhlásené Nemecké cisárstvo, cisárom sa stal Viliam I.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — časová os: Zoraď chronologicky: vznik Nemeckého cisárstva, výprava tisícky, vznik Talianskeho kráľovstva, vojna Pruska s Rakúskom, pripojenie Ríma.
Priradím roky: výprava tisícky 1860, Talianske kráľovstvo 1861, vojna s Rakúskom 1866, pripojenie Ríma 1870, Nemecké cisárstvo 18. januára 1871.
Zoradím roky od najmenšieho.
Poradie → výprava tisícky, Talianske kráľovstvo, vojna s Rakúskom, pripojenie Ríma, Nemecké cisárstvo

Príklad 2 — práca s časom: Koľko rokov trvalo od Viedenského kongresu po vznik Nemeckého cisárstva a v ktorom storočí sa obe udalosti odohrali?
Viedenský kongres: rok 1815, Nemecké cisárstvo: rok 1871.
Rozdiel: 1871 − 1815 = 56 rokov.
Roky 1801 až 1900 patria do 19. storočia.
Výsledok → 56 rokov, 19. storočie

Príklad 3 — osobnosť a jej úloha: Priraď k osobnostiam ich úlohu pri zjednotení: Mazzini, Cavour, Garibaldi.
Mazzini založil Mladé Taliansko a šíril myšlienku jednotnej republiky, teda myšlienkový vodca.
Cavour, predseda vlády Piemontu, stavil na diplomaciu a spojenectvo s Francúzskom.
Garibaldi s dobrovoľníkmi v červených košeliach dobyl juh a odovzdal ho kráľovi.
Výsledok → Mazzini myšlienka, Cavour diplomacia, Garibaldi vojenská výprava

Príklad 4 — príčina, priebeh, dôsledok: Ako Bismarck zjednotil Nemecko a aký to malo dôsledok pre vzťahy s Francúzskom?
Príčina: Nemecko bolo roztrieštené na desiatky štátov a o vedenie súperili Prusko a Rakúsko.
Priebeh: politika „krvi a železa", tri vojny proti Dánsku (1864), Rakúsku (1866) a Francúzsku (1870 – 1871).
Dôsledok: cisárstvo vyhlásili vo Versailles na francúzskej pôde, čo nadlho zhoršilo vzťahy s Francúzskom.
Záver → zjednotenie vojnami pod vedením Pruska, nepriateľstvo s Francúzskom

Príklad 5 — porovnanie: Porovnaj zjednotenie Talianska a Nemecka.
Spoločné: v 19. storočí sa roztrieštené štáty spojili do jedného národného štátu, oba procesy poháňal nacionalizmus.
Vedúci štát: v Taliansku Sardínske kráľovstvo (Piemont), v Nemecku Prusko.
Spôsob: v Taliansku diplomacia aj dobrovoľnícke výpravy, v Nemecku najmä vojny a sila armády.
Záver → rovnaký cieľ národného štátu, iný vedúci štát a spôsob

Príklad 6 — historická mapa: Porovnáš mapu strednej Európy z roku 1815 a z roku 1871. Čo z nej vyčítaš?
Na mape z roku 1815 sú na mieste Nemecka a Talianska desiatky malých štátov.
Na mape z roku 1871 sú tam dva veľké štáty: Taliansko a Nemecké cisárstvo.
Záver → mapa Európy sa zjednodušila, vznikli dva nové národné štáty

Prečo je to dôležité: národné štáty sú základom dnešnej politickej mapy Európy (vrátane Slovenska). Pochopíš, prečo ľudia túžia po vlastnom štáte a ako vznikla moderná Európa pred 1. svetovou vojnou.

Precvič si

1. Čo znamená slovo risorgimento?
2. Ktorý panovník sa stal prvým kráľom Talianska?
3. Ako sa volali Garibaldiho dobrovoľníci?
4. Kto bol prvým nemeckým cisárom?
5. Koľko rokov uplynulo od vzniku Talianskeho kráľovstva po pripojenie Ríma?
6. Prečo hovoríme, že nové Nemecko narušilo rovnováhu v Európe?