Národné hnutia a zjednotenie Talianska a Nemecka Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Risorgimento (talianske národné obrodenie) — Risorgimento znamená po taliansky „obrodenie" a označuje hnutie za zjednotenie roztrieštených talianskych štátov do jedného národného štátu v 19. storočí. Po Viedenskom kongrese (1815) bolo Taliansko len „zemepisným pojmom" — rozdelené na množstvo malých štátov, pričom sever ovládalo Rakúsko. Cieľom hnutia bolo vyhnať cudziu nadvládu a spojiť Talianov hovoriacich rovnakým jazykom do jednej krajiny.

2. Giuseppe Mazzini a hnutie Mladé Taliansko — Mazzini bol talianskym revolucionárom a mysliteľom, ktorý v roku 1831 založil tajnú organizáciu Mladé Taliansko (Giovine Italia). Presadzoval myšlienku jednotného a demokratického talianskeho štátu vo forme republiky, ktorý mali vybojovať mladí vlastenci. Hoci jeho povstania zlyhali, jeho idey nadchli celú generáciu a stali sa duchovným základom zjednotenia.

3. Camillo Cavour — politický stratég zjednotenia — Cavour bol predsedom vlády Sardínskeho kráľovstva (Piemontu) a hlavným diplomatickým mozgom zjednotenia Talianska. Na rozdiel od revolucionárov stavil na obratnú diplomaciu, modernizáciu hospodárstva a spojenectvá s veľmocami, najmä s Francúzskom. Vďaka nemu sa práve Piemont stal jadrom, okolo ktorého sa Taliansko zjednotilo.

4. Giuseppe Garibaldi a výprava tisícky („červené košele") — Garibaldi bol charizmatický vojenský vodca, ktorý v roku 1860 s dobrovoľníckym oddielom asi tisíc bojovníkov v červených košeliach (i Mille) dobyl Sicíliu a južné Taliansko (Kráľovstvo oboch Sicílií). Dobyté územia potom odovzdal sardínskemu kráľovi, čím spojil juh so severom. Stal sa národným hrdinom a symbolom obetavého vlastenectva.

5. Vznik Talianskeho kráľovstva (1861) — Roku 1861 bolo vyhlásené Talianske kráľovstvo a prvým kráľom sa stal sardínsky panovník Viktor Emanuel II. Hlavným mestom bol najprv Turín, neskôr Florencia. Zjednotenie však ešte nebolo úplné — chýbali Benátsko a Rím.

6. Dokončenie zjednotenia — Rím ako hlavné mesto (1870) — Benátsko Taliansko získalo v roku 1866 (po vojne na strane Pruska proti Rakúsku) a Rím obsadilo v roku 1870, keď odtiaľ francúzske vojská odišli pre prusko-francúzsku vojnu. Rím sa stal hlavným mestom a zjednotenie Talianska bolo zavŕšené. Pápež stratil svetskú moc a uzavrel sa do Vatikánu.

7. Roztrieštené Nemecko a Nemecký spolok (1815) — Pred zjednotením bolo Nemecko rozdelené na desiatky samostatných štátov spojených len voľným Nemeckým spolkom, ktorému predsedalo Rakúsko. O vedúce postavenie súperili dve najsilnejšie krajiny — Rakúsko a Prusko (tzv. dualizmus). Nakoniec prevážila myšlienka „malého Nemecka" (bez Rakúska) pod vedením Pruska.

8. Otto von Bismarck a politika „krvi a železa" — Bismarck bol pruský ministerský predseda (kancelár) a hlavný strojca zjednotenia Nemecka. Presadzoval, že veľké otázky doby sa nevyriešia rečami a hlasovaním, ale „krvou a železom" — teda silnou armádou a vojnou. Cieľavedomou diplomaciou a tromi vojnami dosiahol zjednotenie pod nadvládou Pruska.

9. Tri vojny na ceste k nemeckej jednote — Bismarck využil tri vojny: proti Dánsku (1864) o Šlezvicko a Holštajnsko, proti Rakúsku (1866), ktorou vytlačil Rakúsko z nemeckých záležitostí, a proti Francúzsku (prusko-francúzska vojna 1870–1871), ktorá zjednotila Nemcov proti spoločnému nepriateľovi. Každá vojna posilnila pruské vedúce postavenie a približovala zjednotenie.

10. Vznik Nemeckého cisárstva (1871) — Po víťazstve nad Francúzskom bolo 18. januára 1871 v Zrkadlovej sieni zámku vo Versailles slávnostne vyhlásené Nemecké cisárstvo. Prvým cisárom (kaiserom) sa stal pruský kráľ Viliam I. a kancelárom Bismarck. Ponižujúce vyhlásenie práve na francúzskej pôde nadlho zhoršilo vzťahy medzi Nemeckom a Francúzskom.

11. Vznik moderných národných štátov — Zjednotenie Talianska (1861/1870) a Nemecka (1871) sú ukážkou vzniku moderného národného štátu — krajiny, kde sa štátna hranica zhoduje s územím jedného národa so spoločným jazykom a kultúrou. Tento proces zásadne zmenil mapu Európy a posilnil nacionalizmus ako hybnú silu 19. storočia. Nové mocné Nemecko zároveň narušilo mocenskú rovnováhu a stalo sa jednou z príčin neskorších napätí vedúcich k prvej svetovej vojne.

12. Nacionalizmus ako hybná sila 19. storočia — Nacionalizmus je presvedčenie, že každý národ má právo na vlastný samostatný štát. V 19. storočí sa stal najmocnejšou politickou myšlienkou v Európe a spájal ľudí spoločným jazykom, dejinami a kultúrou. Práve tento ideál poháňal zjednotenie Talianska aj Nemecka a inšpiroval ďalšie národy (vrátane Slovákov) k zápasu o vlastnú národnú slobodu.

1. Poučka

V priebehu 19. storočia vznikali v Európe moderné národné štáty — krajiny, v ktorých sa ľudia hlásiaci k jednému národu (spoločný jazyk, dejiny a kultúra) spojili do jedného samostatného štátu. Najvýraznejšími príkladmi sú zjednotenie Talianska (dokončené 1861, Rím pripojený 1870) a zjednotenie Nemecka (1871). Predtým boli oba národy roztrieštené na množstvo malých štátikov.

2. Vysvetlenie

Predstav si, že tvoja krajina nie je jedna, ale rozdelená na desiatky malých kniežatstiev, z ktorých niektoré ovláda cudzia mocnosť. Presne tak vyzeralo Taliansko aj Nemecko na začiatku 19. storočia.

Zjednotenie Talianska — po krokoch: 1. Hnutie za zjednotenie sa nazývalo risorgimento („obrodenie", znovuzrodenie). 2. Vedúcim štátom sa stalo Sardínske kráľovstvo (Piemont) s kráľom Viktorom Emanuelom II. 3. Šikovný politik Camillo Cavour získal spojenca — Francúzsko — a vojnou oslabil Rakúsko, ktoré ovládalo sever Talianska. 4. Dobrovoľník Giuseppe Garibaldi so svojou „výpravou tisícky" (červené košele) oslobodil juh — Sicíliu a Neapol. 5. Roku 1861 vzniklo Talianske kráľovstvo, kráľom sa stal Viktor Emanuel II. Rím bol pripojený až 1870.

Zjednotenie Nemecka — po krokoch: 1. Vedúcim štátom bolo Prusko s kráľom Viliamom I. 2. Kľúčovou postavou bol kancelár Otto von Bismarck, ktorý vyhlásil, že o veľkých otázkach sa nerozhoduje rečami, ale „krvou a železom" (vojnou a zbrojou) — táto chladná praktická politika sa volá realpolitik. 3. Bismarck zjednotil Nemecko cez tri víťazné vojny: proti Dánsku (1864), proti Rakúsku (1866) a proti Francúzsku (prusko-francúzska vojna 1870–1871). 4. Roku 1871 bolo vo Versailles vyhlásené Nemecké cisárstvo, cisárom sa stal Viliam I.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Risorgimento — talianske národné hnutie spojilo rozdrobené štátiky do jedného Talianska; ukazuje, ako myšlienka spoločného národa dokáže zmeniť mapu Európy.
2. Garibaldiho výprava tisícky (1860) — približne tisíc dobrovoľníkov v červených košeliach dobylo juh Talianska; príklad, že aj odhodlaní ľudia bez veľkej armády môžu ovplyvniť dejiny.
3. Bismarckova politika „krvi a železa" — Nemecko sa nezjednotilo dohodami, ale vojnami; dôležité, lebo to ukazuje rozdiel medzi mierovým a vojenským riešením.
4. Prusko-francúzska vojna 1870–1871 — porážka Francúzska umožnila vznik Nemeckého cisárstva; zároveň zasiala nepriateľstvo, ktoré neskôr prispelo k 1. svetovej vojne.
5. Dnešné Taliansko a Nemecko — moderné štáty, ktoré poznáš z mapy, vznikli práve týmto procesom v 19. storočí; bez neho by Európa vyzerala úplne inak.
6. Prečo je to dôležité: národné štáty sú základom dnešnej politickej mapy Európy (vrátane Slovenska). Pochopíš, prečo ľudia túžia po vlastnom štáte a ako vznikla moderná Európa pred 1. svetovou vojnou.