Nervová sústava a zmyslové orgány Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Nervová sústava — Je to riadiaci a dorozumievací systém tela, ktorý prijíma podnety z okolia aj z vnútra tela, spracúva ich a riadi činnosť orgánov. Vďaka nej dokáže živočích rýchlo a vhodne reagovať na zmeny prostredia, napríklad utiecť pred nebezpečenstvom alebo nájsť potravu.

2. Nervová bunka (neurón) — Je základnou stavebnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy. Skladá sa z tela bunky a výbežkov, ktorými prijíma a posiela nervové vzruchy (signály). Reťazce neurónov prepojené do sietí umožňujú prenášať informácie rýchlosťou aj niekoľko desiatok metrov za sekundu.

3. Nervový vzruch (podnet a reakcia) — Podnet je každá zmena v prostredí (svetlo, zvuk, teplo, dotyk, pach), na ktorú telo dokáže odpovedať. Zmyslový orgán podnet zachytí, premení ho na nervový vzruch a ten putuje nervami do nervového centra, ktoré vydá pokyn na reakciu. Táto cesta podnet → spracovanie → reakcia je podstatou celého fungovania nervovej sústavy.

4. Reflex — Je rýchla, samočinná a nenaučená odpoveď tela na podnet, ktorá prebehne bez premýšľania. Príkladom je trhnutie ruky od horúceho predmetu alebo žmurknutie pri náhlom pohybe pred okom. Reflexy chránia telo pred poškodením, lebo prebiehajú oveľa rýchlejšie ako vedomé rozhodnutie.

5. Vývoj nervovej sústavy u živočíchov — U jednoduchých živočíchov (napríklad nezmar) tvoria nervové bunky len rozptýlenú sieť bez centra. U vyšších živočíchov sa neuróny sústreďujú do nervových uzlín, povrazcov a napokon do mozgu a miechy. Čím je nervová sústava vyspelejšia, tým zložitejšie správanie a rýchlejšie reakcie živočích zvláda.

6. Mozog a miecha (centrálna nervová sústava stavovcov) — Mozog je hlavné riadiace centrum uložené v lebke, ktoré spracúva informácie, riadi pohyb, učenie a pamäť. Miecha vedie cez chrbticu a prepája mozog so zvyškom tela, pričom sama riadi mnohé reflexy. Spolu tvoria ústredie, ku ktorému sa zbiehajú všetky nervy.

7. Zmyslové orgány — Sú to orgány, ktoré zachytávajú podnety z okolia a menia ich na nervové vzruchy. Patria k nim oči, uši, nos, jazyk a koža, pričom každý je citlivý na iný druh podnetu. Vďaka nim získava živočích informácie o svojom prostredí a dokáže sa v ňom orientovať.

8. Zrak — oko — Oko je zmyslový orgán citlivý na svetlo, ktoré dopadá cez priehľadnú šošovku na svetlocitlivú sietnicu na zadnej stene oka. Tu sa svetlo mení na nervový vzruch, ktorý zrakový nerv vedie do mozgu, kde vzniká obraz. Mnohé dravce (napríklad orol) majú zrak oveľa ostrejší ako človek, čo im pomáha loviť korisť z veľkej diaľky.

9. Sluch a rovnováha — ucho — Ucho zachytáva zvukové vlny (chvenie vzduchu) a premieňa ich na nervové vzruchy, vďaka čomu živočích počuje. Okrem sluchu sídli vo vnútornom uchu aj orgán rovnováhy, ktorý umožňuje udržať telo vzpriamené a orientovať sa v priestore. Niektoré živočíchy, napríklad netopiere, využívajú jemný sluch na orientáciu pomocou ozveny (echolokácia).

10. Čuch a chuť — nos a jazyk — Čuchom (nosom) živočích vníma pachy rozptýlené vo vzduchu a chuťou (jazykom) rozoznáva chuť potravy. Tieto zmysly pomáhajú nájsť potravu, rozpoznať nebezpečenstvo či jedincov vlastného druhu. U mnohých zvierat, napríklad u psa, je čuch mnohonásobne citlivejší než u človeka a je ich hlavným zdrojom informácií.

11. Hmat — koža — Koža je najväčší zmyslový orgán a obsahuje veľké množstvo citlivých zakončení, ktoré vnímajú dotyk, tlak, teplo, chlad a bolesť. Vďaka hmatu živočích cíti kontakt s okolím a dokáže sa vyhnúť poraneniu. U niektorých živočíchov plnia hmatovú úlohu aj zvláštne útvary, napríklad fúzy (hmatové chlpy) u mačky.

12. Význam spolupráce nervovej sústavy a zmyslov — Zmyslové orgány a nervová sústava pracujú vždy spoločne ako jeden celok: zmysly podnet zachytia, nervová sústava ho vyhodnotí a riadi vhodnú reakciu. Táto spolupráca umožňuje živočíchom prežiť — nájsť potravu, uniknúť nepriateľovi, rozmnožovať sa a prispôsobiť sa zmenám prostredia. Bez nervovej sústavy by samotné zmysly nemali význam, lebo telo by nevedelo na podnety odpovedať.

1. Poučka

Nervová sústava riadi a zosúlaďuje činnosť celého tela živočícha. Prijíma podnety z okolia aj z vnútra tela, spracúva ich a vydáva pokyny, ako má telo reagovať. Zmyslové orgány (oči, uši, nos, jazyk, koža a iné) zachytávajú podnety z prostredia a posielajú ich ako vzruchy po nervoch do nervovej sústavy.

2. Vysvetlenie

Predstav si to ako reťaz, ktorá funguje v štyroch krokoch:

1. Podnet — z okolia príde niečo, na čo treba reagovať (svetlo, zvuk, vôňa, dotyk, teplo, bolesť).
2. Zmyslový orgán — orgán s receptormi (citlivými bunkami) podnet zachytí a premení na nervový vzruch.
3. Nervy a riadiace centrum — vzruch sa po nervoch dostane do riadiaceho centra (u stavovcov je to mozog a miecha). Tam sa informácia vyhodnotí.
4. Reakcia (odpoveď) — centrum vyšle pokyn svalom alebo orgánom a živočích zareaguje (uhne, utečie, chytí korisť, otočí hlavu).

Jednoduchšie živočíchy (napr. medúzy) majú len nervovú sieť, zložitejšie (stavovce) majú vyspelú nervovú sústavu s mozgom. Čím vyspelejšia sústava, tým rýchlejšie a presnejšie živočích reaguje.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — od podnetu k reakcii krok za krokom: Myš zbadá, že sa nad ňou mihne tieň dravca, a bleskovo zalezie do diery. Opíš, čo sa dialo.
Podnet: zmena v prostredí – tieň (svetlo).
Zmyslový orgán: oko podnet zachytí a premení na nervový vzruch.
Riadiace centrum: vzruch ide nervami do mozgu, ktorý ho vyhodnotí ako nebezpečenstvo.
Reakcia: mozog vyšle pokyn svalom a myš uteká → podnet, zmyslový orgán, mozog, reakcia (útek)

Príklad 2 — zmysel podľa spôsobu života (sova): Sova loví myši v noci, keď je takmer tma. Ktorý zmysel jej najviac pomáha a prečo?
V noci je málo svetla, zrak má obmedzený význam.
Sova má uši umiestnené nesúmerne, preto presne určí, odkiaľ prichádza šuchot.
Podľa zvuku myš nájde aj poslepiačky → sluch

Príklad 3 — orientácia bez očí (dážďovka): Dážďovka nemá oči. Ako zistí, že sa blíži krt?
Kožou vníma svetlo, vlhkosť a otrasy pôdy.
Blížiaci sa krt rozochveje pôdu.
Dážďovka chvenie zacíti a zavŕta sa hlbšie → kožou cíti otrasy pôdy

Príklad 4 — z praxe, policajný pes: Prečo polícia hľadá stratených ľudí so psom, a nie s človekom?
Čuch psa je mnohonásobne citlivejší ako ľudský.
Pes rozozná pach konkrétneho človeka aj po čase a sleduje jeho stopu.
Človek by taký slabý pach vôbec necítil → pes má oveľa citlivejší čuch

Príklad 5 — vývoj nervovej sústavy, zoraď: Zoraď od najjednoduchšej po najvyspelejšiu nervovú sústavu: pes, nezmar, dážďovka.
Nezmar má len rozptýlenú nervovú sieť bez centra.
Dážďovka má neuróny sústredené do nervových uzlín a povrazca.
Pes (stavovec) má mozog a miechu → nezmar, dážďovka, pes

Príklad 6 — reflex: Keď ti spolužiak náhle mávne rukou pred očami, žmurkneš skôr, než si to uvedomíš. Čo to je a prečo je to užitočné?
Odpoveď prebehla samočinne a bez premýšľania.
Takúto nenaučenú rýchlu odpoveď nazývame reflex.
Žmurknutie chráni oko pred poranením rýchlejšie, ako by stihlo vedomé rozhodnutie → reflex, ktorý chráni oko

Prečo je to dôležité: vďaka zmyslom a nervovej sústave živočích včas spozná nebezpečenstvo, nájde potravu, partnera aj cestu domov. Bez nich by nedokázal reagovať na zmeny v prostredí a neprežil by.

Precvič si

1. Ako sa volá nervová bunka?
2. Ktorý zmyslový orgán vníma svetlo?
3. Ako sa volá spôsob, ktorým sa netopier orientuje pomocou ozveny?
4. Kde v tele je uložený orgán rovnováhy?
5. Ktorými útvarmi mačka nahmatá okolie, keď sa v tme prediera úzkym priestorom?
6. Prečo by živočích bez nervovej sústavy nevedel využiť ani svoje zmysly?