Nervová sústava a zmyslové orgány Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Nervová sústava — je riadiaca a dorozumievacia sústava tela, ktorá prijíma podnety z okolia aj z vnútra organizmu, spracúva ich a vydáva pokyny ostatným orgánom. Zabezpečuje, aby celé telo pracovalo zladene ako jeden celok a aby človek dokázal rýchlo reagovať na zmeny. Skladá sa z ústrednej (centrálnej) a obvodovej (periférnej) časti.

2. Neurón (nervová bunka) — je základná stavebná a funkčná jednotka nervovej sústavy, ktorá vedie nervové vzruchy. Má telo s jadrom a výbežky: krátke vetvené dendrity prijímajú signály a jeden dlhý neurit (axón) ich odovzdáva ďalej. Vďaka prepojeniu miliárd neurónov sa informácia v tele šíri veľmi rýchlo, takmer okamžite.

3. Nervový vzruch — je elektrický signál, ktorým neuróny prenášajú informáciu po tele. Vzniká podráždením bunky podnetom a šíri sa po neuróne vždy jedným smerom — od dendritov cez telo k zakončeniu axónu. Prenos vzruchu z jedného neurónu na druhý sa deje cez nepatrnú medzeru nazývanú synapsia pomocou chemických látok.

4. Centrálna (ústredná) nervová sústava — tvorí ju mozog a miecha, ktoré sú riadiacim centrom celého organizmu. Tu sa prijaté informácie spracúvajú, porovnávajú a vznikajú tu rozhodnutia a pokyny. Je to najchránenejšia časť tela — mozog chráni lebka, miechu chráni chrbtica.

5. Mozog — je najdôležitejší riadiaci orgán uložený v lebke, vážiaci u dospelého človeka približne 1,3–1,5 kg. Riadi myslenie, pamäť, reč, vnímanie, pohyb aj základné životné funkcie ako dýchanie a tlkot srdca. Jeho hlavnými časťami sú veľký mozog, mozoček a predĺžená miecha.

6. Časti mozgu — veľký mozog (s pravou a ľavou pologuľou) riadi myslenie, pamäť, vôľové pohyby a zmyslové vnímanie; mozoček zabezpečuje rovnováhu a koordináciu (zladenie) pohybov; predĺžená miecha riadi životne dôležité deje ako dýchanie, činnosť srdca a trávenie. Povrch veľkého mozgu tvorí zvrásnená kôra zo sivej hmoty, kde sídli vedomie a inteligencia. Poškodenie ktorejkoľvek časti sa prejaví výpadkom práve tej funkcie, ktorú daná oblasť riadi.

7. Miecha — je povrazec nervového tkaniva uložený v chrbticovom kanáli, ktorý prepája mozog so zvyškom tela. Vedie vzruchy oboma smermi — z tela do mozgu aj z mozgu do orgánov a svalov. Zároveň je centrom nepodmienených reflexov, napríklad rýchleho odtiahnutia ruky od horúceho predmetu.

8. Reflex (reflexný oblúk) — je rýchla, nevedomá a samočinná odpoveď tela na podnet, ktorá nás chráni pred poškodením. Prebieha cez reflexný oblúk: podnet zachytí receptor, dostredivý nerv ho vedie do miechy, tá vyšle pokyn odstredivým nervom k svalu, ktorý vykoná pohyb. Keďže reflex obchádza zdĺhavé rozhodovanie mozgu, reagujeme okamžite — napríklad mihnutím oka alebo odtiahnutím ruky.

9. Zmyslové orgány (zmysly) — sú orgány obsahujúce receptory, ktoré zachytávajú podnety z okolia a menia ich na nervové vzruchy. Človek má päť základných zmyslov: zrak, sluch, čuch, chuť a hmat. Vďaka nim získava informácie o svete a nervová sústava ich môže spracovať a riadiť podľa nich naše správanie.

10. Oko (zrak) — je zmyslový orgán zachytávajúci svetlo, ktorým získavame najviac informácií o okolí. Svetlo vstupuje cez priehľadnú rohovku a zrenicu, šošovka ho zaostrí na sietnicu, kde sú svetlocitlivé bunky (tyčinky a čapíky). Vzruch sa potom zrakovým nervom vedie do mozgu, ktorý obraz vyhodnotí; čapíky rozlišujú farby, tyčinky umožňujú videnie za šera.

11. Ucho (sluch a rovnováha) — je orgán, ktorý zachytáva zvuk a zároveň zabezpečuje rovnováhu tela. Delí sa na vonkajšie ucho (ušnica a zvukovod), stredné ucho s bubienkom a tromi sluchovými kostičkami a vnútorné ucho so slimákom. Zvukové vlny rozkmitajú bubienok, chvenie sa prenesie do slimáka a sluchovým nervom putuje do mozgu; v polkruhovitých kanálikoch vnútorného ucha sídli zmysel pre rovnováhu.

12. Koža, nos a jazyk (hmat, čuch, chuť) — koža je orgánom hmatu a obsahuje receptory tepla, chladu, tlaku, dotyku a bolesti, čím nás chráni a informuje o dotyku s okolím. Nos je orgánom čuchu — vníma vône a pachy zachytené v sliznici nosovej dutiny. Jazyk je orgánom chuti, ktorý chuťovými pohárikmi rozlišuje sladké, slané, kyslé a horké; čuch a chuť spolu úzko spolupracujú pri vnímaní jedla.

1. Poučka

Nervová sústava riadi a zosúlaďuje činnosť celého tela. Tvorí ju mozog, miecha a nervy. Prijíma podnety zo zmyslových orgánov (oko, ucho, nos, jazyk, koža), spracúva ich a vydáva pokyny svalom a orgánom. Základnou stavebnou a funkčnou jednotkou je nervová bunka — neurón.

2. Vysvetlenie

Predstav si nervovú sústavu ako riadiace centrum a sieť „káblov" v tele. Funguje po krokoch:

1. Zmyslový orgán zachytí podnet — napríklad oko zachytí svetlo, ucho zvuk, koža dotyk.
2. Dostredivý (senzitívny) nerv prenesie informáciu z orgánu do mozgu alebo miechy.
3. Mozog alebo miecha podnet vyhodnotí — rozhodne, čo treba urobiť.
4. Odstredivý (motorický) nerv prenesie pokyn k svalu alebo orgánu.
5. Telo zareaguje — napríklad odtiahneš ruku alebo otočíš hlavu.

Nervová sústava sa delí na dve časti: - Ústredná (centrálna) — mozog a miecha; tu sa informácie spracúvajú a vznikajú rozhodnutia. - Obvodová (periférna) — nervy, ktoré spájajú ústrednú sústavu so všetkými časťami tela.

Mozog je chránený lebkou, miecha chrbticou. Niektoré reakcie sú reflexy — prebehnú automaticky cez miechu bez toho, aby sme o nich premýšľali (napr. odtiahnutie ruky od horúceho).

Zmyslové orgány a ich zmysly: - Oko — zrak (vníma svetlo a farby). - Ucho — sluch a rovnováha (vníma zvuk a polohu tela). - Nos — čuch (vníma pachy). - Jazyk — chuť (vníma chute: sladké, slané, kyslé, horké). - Koža — hmat (vníma dotyk, teplo, chlad, bolesť).

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — reflexný oblúk krok za krokom: Dotkneš sa horúcej platne. Opíš, čo sa deje v tele, kým odtiahneš ruku.
Receptory tepla a bolesti v koži zachytia podnet a zmenia ho na nervový vzruch.
Dostredivý nerv vedie vzruch do miechy.
Miecha hneď vyšle pokyn odstredivým nervom k svalom ruky, bez čakania na rozhodnutie mozgu.
Sval sa stiahne a ruka sa odtiahne → receptor, dostredivý nerv, miecha, odstredivý nerv, sval

Príklad 2 — časť mozgu a jej funkcia: Cyklista po páde hlavou nevie udržať rovnováhu a jeho pohyby sú neisté. Ktorá časť mozgu je pravdepodobne poškodená?
Čo viem: veľký mozog riadi myslenie a vôľové pohyby, predĺžená miecha dýchanie a srdce.
Rovnováhu a zladenie pohybov zabezpečuje mozoček.
Poškodenie sa prejaví výpadkom funkcie, ktorú daná časť riadi → mozoček

Príklad 3 — zmyslový orgán a podnet: Na bicykli zatváraš oči a aj tak vieš, že sa nakláňaš. Ktorý orgán ti to oznamuje?
Oči sú zatvorené, zrak teda nepomáha.
Polohu tela a rovnováhu vníma vnútorné ucho (polkruhovité kanáliky).
Vzruch ide do mozgu, ktorý riadi svaly, aby si nespadol → vnútorné ucho

Príklad 4 — z praxe, pokazené jedlo: Otvoríš jogurt a cítiš kyslý zápach. Ktoré zmysly ťa varujú a čo urobíš?
Nos zachytí pach, jazyk by rozlíšil kyslú alebo horkú chuť.
Čuch a chuť spolupracujú pri vnímaní jedla a upozorňujú na pokazené potraviny.
Mozog vyhodnotí podnet ako nebezpečný → čuch a chuť, jogurt nezješ

Príklad 5 — rozhodnutie a dôvod: Kamarát nechce na bicykel prilbu, lebo ide „len kúsok". Prečo je lepšie ju mať?
Mozog riadi celé telo a je uložený v lebke.
Pri páde môže prísť k úderu hlavy, ktorý lebka sama nemusí zachytiť.
Poškodenie mozgu môže vyradiť pohyb, reč alebo pamäť a často sa nedá napraviť → prilba chráni mozog pri páde

Príklad 6 — prvá pomoc pri úraze chrbta: Spolužiak spadne z výšky na chrbát, necíti nohy a nevie nimi hýbať. Čo urobíš?
Miecha v chrbticovom kanáli vedie vzruchy z mozgu k svalom; ak je poškodená, pokyn nedôjde.
Zranený sa nesmie posúvať ani dvíhať, aby sa poškodenie nezhoršilo; zostaň pri ňom a upokojuj ho.
Je to vážny úraz → nehýbať ním a hneď volať záchrannú službu 155

Prečo je to dôležité: Nervová sústava spája celé telo do jedného fungujúceho celku — umožňuje nám vnímať svet, učiť sa, hýbať sa a chrániť sa pred nebezpečenstvom. Bez nej by orgány nevedeli spolupracovať.

Precvič si

1. Ako sa volá nervová bunka?
2. Ktorá kosť chráni mozog a čo chráni miechu?
3. Ktorým zmyslom vnímame vône a pachy?
4. Ktoré bunky v sietnici oka rozlišujú farby?
5. Je mihnutie oka, keď k nemu niečo letí, reflex? Zdôvodni.
6. Prečo sa ozve bolesť pri porezaní, aj keď sa pozeráš inam?