Nežná revolúcia 1989 Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Nežná revolúcia (17. november – december 1989) — Nenásilný prevrat, ktorý ukončil vyše 40 rokov vlády komunistickej strany v Československu. Označenie „nežná" vyjadruje, že zmena moci prebehla pokojne, bez krviprelievania a ozbrojených bojov. Na Slovensku sa zvykne nazývať aj „nežná", v Česku „sametová revoluce".

2. 17. november 1989 – Praha — Začiatok revolúcie, keď políciou brutálne potlačili pokojný študentský pochod na Národnej triede pripomínajúci výročie smrti študenta Jana Opletala (zabitého nacistami v roku 1939). Násilný zásah proti študentom vyvolal vlnu pobúrenia a odštartoval masové protesty v celej krajine.

3. Príčiny revolúcie — Dlhodobá hospodárska zaostalosť, nedostatok tovaru, potláčanie slobody slova a náboženstva a absencia demokracie. Dôležitým vonkajším faktorom bol rozpad komunistických režimov v okolitých štátoch (Poľsko, Maďarsko) a reformy „perestrojka" a „glasnosť" v ZSSR pod vedením Michaila Gorbačova.

4. Pád Berlínskeho múru (9. november 1989) — Symbolická udalosť, ktorá sa stala len týždeň pred Nežnou revolúciou a urýchlila pád komunizmu v strednej Európe. Ukázala, že Sovietsky zväz už nebude vojensky brániť komunistické režimy, čím dodala odvahu obyvateľom Československa.

5. Verejnosť proti násiliu (VPN) — Hlavné opozičné hnutie na Slovensku, ktoré vzniklo počas revolúcie a organizovalo protesty a rokovania s mocou. Jeho českým náprotivkom bolo Občianske fórum (OF) na čele s Václavom Havlom. Tieto hnutia sa stali hovorcami nespokojných občanov.

6. Generálny štrajk (27. november 1989) — Dvojhodinový celoštátny štrajk, na ktorom sa zúčastnili milióny ľudí a ktorý jasne ukázal, že väčšina spoločnosti podporuje koniec komunistickej vlády. Bol to rozhodujúci tlak, ktorý zlomil odpor vládnucej strany.

7. Námestia plné ľudí — V Bratislave sa demonštrácie konali najmä na Námestí SNP, v Prahe na Václavskom a Letenskej pláni. Zhromaždenia stoviek tisíc ľudí so zvonením kľúčov symbolizovali „odzvonenie" komunizmu a vyjadrovali jednotnú vôľu po slobode.

8. Václav Havel — Disident, spisovateľ a vodca českej opozície, ktorý sa 29. decembra 1989 stal prezidentom Československa. Symbolizoval prechod od totality k demokracii; heslo „Havel na Hrad" sa stalo jedným z hlavných sloganov revolúcie.

9. Alexander Dubček — Slovenský politik a symbol Pražskej jari 1968, ktorý sa počas revolúcie vrátil do verejného života a 28. decembra 1989 sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia. Jeho návrat prepojil reformné snahy roku 1968 s rokom 1989.

10. Zrušenie vedúcej úlohy KSČ (29. november 1989) — Federálne zhromaždenie vypustilo z ústavy článok o vedúcej úlohe Komunistickej strany Československa. Tým sa právne skončil jednostranícky systém a otvorila sa cesta k politickej slobode a viacerým stranám.

11. Prechod k demokracii — Po revolúcii sa zaviedol pluralitný politický systém so slobodnými voľbami, slobodou slova, tlače a zhromažďovania. Prvé slobodné voľby sa konali v júni 1990 a obnovili sa základné ľudské práva a občianske slobody.

12. Prechod k trhovému hospodárstvu — Nahradenie centrálne plánovaného hospodárstva trhovým, založeným na súkromnom vlastníctve, podnikaní a konkurencii. Uskutočnila sa privatizácia (prevod štátnych podnikov do súkromných rúk) a uvoľnenie cien, čo prinieslo nový tovar, ale aj nezamestnanosť a zdražovanie.

13. Sviečková manifestácia (25. marec 1988) — Pokojná demonštrácia veriacich v Bratislave za náboženské a občianske slobody, ktorú polícia tvrdo rozohnala vodnými delami. Bola dôležitou predzvesťou Nežnej revolúcie a ukázala odhodlanie ľudí postaviť sa režimu.

14. Vznik samostatného Slovenska (1993) — Demokratizácia po roku 1989 viedla aj k diskusiám o usporiadaní spoločného štátu Čechov a Slovákov. Tento proces vyvrcholil pokojným rozdelením Československa a vznikom samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993.

1. Poučka

Nežná revolúcia (v Česku zamatová) bol nenásilný (pokojný) zvrat, ktorým v dňoch 17. novembra – 29. decembra 1989 padol v Československu komunistický režim. Skončila sa vláda jednej strany (KSČ) a začal sa prechod k demokracii (slobodné voľby, viac politických strán) a k trhovému hospodárstvu (súkromné vlastníctvo, podnikanie, ceny určuje trh).

2. Vysvetlenie

Po kroku poďme cez celý dej: 1. Príčiny. Ľudia boli nespokojní: chýbala sloboda slova, nesmeli slobodne cestovať na Západ, vládla iba jedna strana (KSČ) a hospodárstvo zaostávalo. V ZSSR Michail Gorbačov spustil reformy perestrojka (prestavba) a glasnosť (otvorenosť), ktoré uvoľnili pomery v celom východnom bloku. 2. Spúšťač. 17. novembra 1989 polícia v Prahe brutálne potlačila pokojný študentský pochod. To pobúrilo celú spoločnosť. 3. Priebeh. Ľudia začali vychádzať do ulíc, organizovali demonštrácie na námestiach. Vznikli občianske hnutia: v Čechách Občianske fórum (OF), na Slovensku Verejnosť proti násiliu (VPN). Vrcholom bol generálny štrajk 27. novembra 1989. 4. Pád režimu. Komunistická strana stratila moc, vzdala sa vedúcej úlohy. Koncom decembra 1989 sa stal prezidentom Václav Havel a predsedom parlamentu Alexander Dubček. 5. Prechod k demokracii a trhu. V júni 1990 sa konali prvé slobodné voľby. Štát začal privatizáciu (predaj štátnych podnikov do súkromných rúk) a zavádzal trhové hospodárstvo.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — časová os: Zoraď od najstaršej: generálny štrajk, Sviečková manifestácia, pád Berlínskeho múru, Havel prezidentom, zásah proti študentom v Prahe.
Priradím dátumy: Sviečková manifestácia 25. marca 1988, pád Berlínskeho múru 9. novembra 1989, zásah proti študentom 17. novembra 1989, generálny štrajk 27. novembra 1989, Havel prezidentom 29. decembra 1989.
Zoradím podľa roka, mesiaca a dňa.
Poradie → Sviečková manifestácia, pád múru, zásah proti študentom, generálny štrajk, Havel prezidentom

Príklad 2 — práca s časom: Koľko rokov vládla komunistická strana, ak prevzala moc v roku 1948 a padla v roku 1989? Koľko dní delí pád Berlínskeho múru a 17. november?
Vláda strany: 1989 − 1948 = 41 rokov, teda „vyše 40 rokov".
Dni v novembri: 17 − 9 = 8 dní, približne týždeň.
Výsledok → 41 rokov, 8 dní

Príklad 3 — príčina, priebeh, dôsledok: Vysvetli Nežnú revolúciu po krokoch.
Príčiny: chýbala sloboda slova a cestovania, vládla jedna strana, hospodárstvo zaostávalo, v susedných krajinách padali komunistické režimy.
Priebeh: zásah proti študentom 17. novembra, demonštrácie na námestiach, vznik OF a VPN, generálny štrajk 27. novembra, zrušenie vedúcej úlohy KSČ 29. novembra.
Dôsledok: Havel prezidentom, slobodné voľby v júni 1990, prechod k trhovému hospodárstvu.
Záver → nespokojnosť ľudí viedla k pokojnému pádu režimu a k demokracii

Príklad 4 — porovnanie pred a po: Porovnaj život pred rokom 1989 a po ňom v troch oblastiach: voľby, cestovanie, podnikanie.
Voľby: predtým vládla len KSČ, po roku 1990 slobodné voľby a viac strán.
Cestovanie: predtým ľudia nesmeli slobodne cestovať na Západ, potom sa hranice otvorili.
Podnikanie: predtým takmer všetko patrilo štátu, potom privatizácia a súkromné firmy.
Záver → z jednej strany a štátneho hospodárstva na slobodné voľby, cestovanie a podnikanie

Príklad 5 — práca s prameňom: Na (vymyslenej) fotografii z novembra 1989 je plné námestie ľudí, ktorí držia nad hlavami kľúče. Aký je to prameň a čo sa z neho dozvieme?
Fotografia je obrazový prameň.
Plné námestie ukazuje masové demonštrácie, kľúče symbolizovali, že režimu „odzvonilo".
Záver → obrazový prameň, dozvieme sa o pokojných masových protestoch

Príklad 6 — pojem, vysvetlenie, príklad z bežného života: Čo je privatizácia a aký jej príklad mohli ľudia vidieť vo svojom meste?
Privatizácia je prevod štátnych podnikov do súkromných rúk.
Bola súčasťou prechodu na trhové hospodárstvo po roku 1989.
Príklad: štátny obchod v meste kúpil súkromný vlastník.
Záver → privatizácia je predaj štátneho majetku súkromníkom

Prečo je to dôležité: vďaka Nežnej revolúcii dnes žijeme v slobode — môžeme voliť, slobodne hovoriť svoj názor, cestovať a podnikať. Bola to zmena bez krviprelievania, na ktorú sme právom hrdí, a je základom dnešnej demokratickej Slovenskej republiky.

Precvič si

1. Ako sa volalo hlavné opozičné hnutie na Slovensku v roku 1989?
2. Ktorý reformný politik Sovietskeho zväzu presadzoval perestrojku a glasnosť?
3. Kto sa stal 29. decembra 1989 prezidentom Československa?
4. Kedy sa konali prvé slobodné voľby po revolúcii?
5. Koľko rokov uplynulo od Pražskej jari 1968 po Nežnú revolúciu?
6. Prečo ľudia na námestiach zvonili kľúčmi?