Občianstvo a občan Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Občianstvo — Občianstvo je trvalý právny vzťah medzi človekom a štátom, ktorý zakladá vzájomné práva a povinnosti. Občan má voči štátu povinnosti (napríklad dodržiavať zákony) a štát mu zaručuje ochranu a práva (napríklad volebné právo). Práve tento vzťah odlišuje občana od cudzinca, ktorý sa na území štátu len zdržiava.

2. Občan — Občan je človek, ktorý je príslušníkom určitého štátu a má jeho štátne občianstvo. Občan Slovenskej republiky má právo voliť, byť volený, slobodne sa pohybovať, vzdelávať sa a byť chránený štátom doma aj v zahraničí. Význam občianstva spočíva v tom, že dáva človeku istotu, ochranu a možnosť podieľať sa na správe vecí verejných.

3. Spôsoby získania občianstva — Štátne občianstvo SR sa najčastejšie získava narodením, ak má aspoň jeden z rodičov slovenské občianstvo (tzv. princíp krvi). Ďalšími spôsobmi sú osvojenie alebo udelenie (naturalizácia) cudzincovi, ktorý dlhodobo žije na Slovensku a splní zákonné podmienky. Tieto pravidlá určuje zákon o štátnom občianstve SR.

4. Práva občana — Medzi základné práva občana patria právo na život, slobodu, vzdelanie, slobodu prejavu a právo voliť. Tieto práva sú zapísané v Ústave SR a v Listine základných práv a slobôd. Práva zaručujú, že s človekom sa zaobchádza spravodlivo a dôstojne.

5. Povinnosti občana — Občan má povinnosti, napríklad dodržiavať zákony, platiť dane, chrániť životné prostredie a brániť vlasť. Práva a povinnosti sú navzájom prepojené — aby mohol jeden užívať svoje práva, musí rešpektovať práva ostatných. Zodpovedné plnenie povinností je základom fungujúcej spoločnosti.

6. Ústava Slovenskej republiky — Ústava SR je najvyšší zákon štátu, ktorý bol prijatý 1. septembra 1992. Určuje, ako štát funguje, aké má občan práva a povinnosti a ako sú rozdelené štátne orgány. Žiaden iný zákon nesmie byť v rozpore s ústavou, preto je základom celého právneho poriadku.

7. Štátne sviatky SR — Štátne sviatky pripomínajú najvýznamnejšie udalosti v dejinách slovenského národa a štátu. Patria k nim: 1. január (Deň vzniku Slovenskej republiky), 5. júl (sviatok sv. Cyrila a Metoda), 29. august (výročie SNP), 1. september (Deň Ústavy SR) a 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu). Väčšina z nich je zároveň dňom pracovného pokoja (ktoré dni sú voľné, určuje aktuálne platný zákon) a pripomíname si nimi slobodu, štátnosť a dôležité historické míľniky.

8. Dni pracovného pokoja — Dni pracovného pokoja sú dni, počas ktorých sa nepracuje, a okrem štátnych sviatkov sem patria aj významné cirkevné a kultúrne dni. Medzi ne patrí napríklad 6. január (Zjavenie Pána), Veľkonočný piatok a pondelok, 1. máj (Sviatok práce), 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom), 15. september (Sedembolestná Panna Mária), 1. november (Sviatok všetkých svätých) a 24.–26. december (Vianoce). V tieto dni majú ľudia voľno, aby si oddýchli alebo si pripomenuli tradície.

9. Pamätné dni SR — Pamätné dni pripomínajú dôležité historické udalosti, ale na rozdiel od štátnych sviatkov NIE sú dňami pracovného pokoja — pracuje sa počas nich ako bežne. Príkladom je 25. marec (Deň zápasu za ľudské práva), 13. apríl (Deň nespravodlivo stíhaných) alebo 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu). Slúžia na to, aby národ nezabudol na svoju minulosť a poučil sa z nej.

10. Rozdiel medzi sviatkami, dňami pokoja a pamätnými dňami — Dni pracovného pokoja (a s nimi väčšina štátnych sviatkov) sú dni voľna, kým pamätné dni sú pracovné. Štátne sviatky pripomínajú vznik a slobodu štátu, dni pracovného pokoja zahŕňajú aj cirkevné a kultúrne dni, a pamätné dni len pripomínajú dôležité udalosti bez nároku na voľno. Rozlišovať ich je dôležité, aby občan rozumel významu jednotlivých dní v kalendári.

11. Vlastenectvo a národná identita — Vlastenectvo je láska a úcta k vlasti, k jej histórii, jazyku a symbolom. Národná identita znamená, že človek sa hlási k svojmu národu a je hrdý na jeho kultúru a tradície. Štátne symboly SR — štátny znak, vlajka, pečať a hymna „Nad Tatrou sa blýska" — sú vyjadrením tejto spolupatričnosti a občan by si ich mal vážiť.

12. Aktívne občianstvo — Aktívne občianstvo znamená, že človek sa nezaujíma len o seba, ale aktívne sa zapája do života spoločnosti — chodí voliť, pomáha druhým, zaujíma sa o dianie v obci a chráni spoločné hodnoty. Význam občianstva pre človeka spočíva práve v tom, že mu dáva možnosť ovplyvňovať svet okolo seba a niesť zaň zodpovednosť. Dobrý občan tak prispieva k lepšiemu a spravodlivejšiemu spolužitiu všetkých ľudí.

1. Poučka

Občianstvo je trvalý právny vzťah medzi človekom (občanom) a štátom. Z tohto vzťahu vyplývajú práva (napr. voliť, byť chránený štátom) aj povinnosti (napr. dodržiavať zákony). Človek, ktorý má štátne občianstvo Slovenskej republiky, je občan SR.

V SR rozlišujeme tri druhy významných dní: - Štátne sviatky – pripomínajú najdôležitejšie udalosti štátu (väčšinou sú zároveň dňami pracovného pokoja). - Dni pracovného pokoja – dni, keď sa väčšinou nepracuje (vrátane nedieľ a niektorých cirkevných sviatkov). - Pamätné dni – pripomínajú dôležité udalosti, ale nie sú dňom pracovného pokoja (pracuje sa).

2. Vysvetlenie

Predstav si to po krokoch:

1. Každý človek niekam patrí – k rodine, k obci a aj k štátu. Vzťah k štátu sa volá občianstvo.
2. Občianstvo SR sa najčastejšie získa narodením (ak je aspoň jeden rodič občan SR). Dá sa získať aj udelením (napr. po dlhšom pobyte a splnení podmienok).
3. Občianstvo ti dáva práva – štát ťa chráni, môžeš sa naňho obrátiť, neskôr môžeš voliť.
4. Zároveň máš povinnosti – dodržiavať zákony, chodiť do školy, neskôr platiť dane.
5. Štát si pripomína dôležité udalosti cez významné dni. Treba vedieť rozlíšiť, ktorý deň je „voľný" (pracovný pokoj) a ktorý sa len pripomína (pamätný deň).

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — ako získal občianstvo: a) Dieťa sa narodí rodičom, ktorí sú občania SR. b) Cudzinka žije na Slovensku dlhé roky, splní zákonné podmienky a požiada o občianstvo. Ako získa občianstvo každý z nich?
Pravidlo: občianstvo SR sa najčastejšie získa narodením (aspoň jeden rodič je občan SR), ďalej udelením alebo osvojením.
a) rodičia sú občania SR → narodením.
b) štát jej občianstvo na žiadosť dá → udelením.
Výsledok → a) narodením, b) udelením

Príklad 2 — právo, či povinnosť: Rozhodni: a) voliť po dovŕšení 18 rokov, b) dodržiavať zákony, c) byť chránený štátom v zahraničí, d) chodiť do školy.
Pravidlo: právo je to, čo mi štát zaručuje; povinnosť je to, čo musím plniť.
a) a c) mi štát zaručuje → práva.
b) a d) musím plniť → povinnosti.
Výsledok → práva: a), c); povinnosti: b), d)

Príklad 3 — štátny sviatok, či pamätný deň: Je 1. január štátny sviatok, alebo pamätný deň? A 25. marec?
Deň 1. január pripomína vznik Slovenskej republiky v roku 1993 → štátny sviatok, deň pracovného pokoja.
Deň 25. marec (Deň zápasu za ľudské práva) sa len pripomína a pracuje sa → pamätný deň.
Výsledok → 1. január je štátny sviatok, 25. marec pamätný deň

Príklad 4 — z praxe, ide sa do školy?: Je 13. apríl (Deň nespravodlivo stíhaných), utorok. Má Jana voľno?
Čo viem: 13. apríl je pamätný deň.
Pravidlo: pamätné dni nie sú dňami pracovného pokoja, pracuje sa ako bežne.
Záver → nie, ide do školy (je to len pamätný deň)

Príklad 5 — význam občianstva: Slovák si na dovolenke mimo Európy stratí pas. Na koho sa môže obrátiť?
Čo viem: je občanom SR.
Pravidlo: štát chráni svojho občana doma aj v zahraničí, napríklad cez veľvyslanectvo.
Záver → na veľvyslanectvo (zastupiteľský úrad) Slovenska

Prečo je to dôležité: Vďaka občianstvu nie si „nikoho" – štát ťa chráni doma aj v zahraničí (napr. cez veľvyslanectvo). Rozlišovanie významných dní ti pomáha pochopiť históriu a hodnoty vlastnej krajiny a vedieť si naplánovať, kedy je voľno a kedy nie.

Precvič si

1. Ako sa volá vzťah medzi človekom a štátom, z ktorého plynú práva a povinnosti?
2. Ako sa volá človek, ktorý sa na území štátu len zdržiava, ale nie je jeho občanom?
3. Ktorý štátny sviatok si pripomíname 29. augusta?
4. Kedy bola prijatá Ústava SR?
5. Je 28. október štátny sviatok, alebo pamätný deň?
6. Ktorý sviatok pripadá na 5. júl?