Obehová sústava a krv Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Obehová sústava — je sústava orgánov, ktorá rozvádza krv po celom tele. Tvorí ju srdce ako pumpa a uzavretá sieť ciev (tepny, žily, vlásočnice). Zabezpečuje prísun kyslíka a živín ku každej bunke a odvod oxidu uhličitého a odpadových látok, preto je nevyhnutná pre život.

2. Srdce — je dutý svalový orgán veľký približne ako zatvorená päsť, uložený v hrudníku medzi pľúcami, mierne naľavo. Pracuje ako neúnavná pumpa, ktorá sťahmi vytláča krv do ciev. Jeho stena je tvorená zvláštnym srdcovým svalom (myokard), ktorý sa nikdy neunaví a pracuje celý život bez prestávky.

3. Štyri srdcové dutiny — srdce je rozdelené na pravú a ľavú polovicu, pričom každá má predsieň (hore) a komoru (dole). Pravá strana prečerpáva odkysličenú krv do pľúc, ľavá strana okysličenú krv do celého tela. Ľavá komora má najhrubšiu svalovinu, lebo musí vytlačiť krv s veľkou silou do celého organizmu.

4. Srdcové chlopne — sú to tenké blany medzi predsieňami a komorami a na začiatku veľkých tepien, ktoré fungujú ako jednosmerné ventily. Otvárajú sa len jedným smerom, takže zabraňujú spätnému toku krvi. Ich zatváranie počujeme ako srdcový tlkot (tzv. ozvy srdca).

5. Tepny (artérie) — sú cievy, ktoré vedú krv smerom OD srdca. Majú hrubé, pružné a svalnaté steny, pretože v nich prúdi krv pod vysokým tlakom a v nárazoch. Najväčšia tepna v tele je aorta, ktorá vychádza z ľavej komory a rozvádza okysličenú krv do tela.

6. Žily (vény) — sú cievy, ktoré privádzajú krv späť DO srdca. Majú tenšie steny a nižší tlak ako tepny a mnohé z nich majú vo vnútri chlopne, ktoré bránia spätnému stekaniu krvi smerom nadol. Vďaka tomu sa krv z nôh dostáva späť k srdcu aj proti gravitácii.

7. Vlásočnice (kapiláry) — sú najtenšie cievy, mnohonásobne tenšie ako ľudský vlas, ktoré prepájajú tepny so žilami. Ich steny sú také tenké, že cez ne prechádza kyslík, živiny a odpadové látky medzi krvou a bunkami. Práve tu prebieha hlavná výmena látok, kvôli ktorej celý obeh existuje.

8. Malý (pľúcny) krvný obeh — vedie odkysličenú krv z pravej komory do pľúc a okysličenú späť do ľavej predsiene. V pľúcach krv odovzdá oxid uhličitý a naberie kyslík z vdýchnutého vzduchu. Je to kratšia časť obehu spájajúca srdce s pľúcami.

9. Veľký (telový) krvný obeh — vedie okysličenú krv z ľavej komory cez aortu do celého tela a odkysličenú späť do pravej predsiene. Zásobuje kyslíkom a živinami všetky orgány a bunky. Je dlhší a rozvetvenejší ako malý obeh, lebo musí dosiahnuť každý kút tela.

10. Krv — je tekuté tkanivo červenej farby, ktorého má dospelý človek približne 5 litrov. Skladá sa z tekutej krvnej plazmy a z krvných buniek (telieska). Rozvádza kyslík, živiny, hormóny a teplo a zároveň odnáša odpadové látky, preto sa nazýva aj „rieka života".

11. Krvná plazma — je žltkastá tekutina, ktorá tvorí asi 55 % objemu krvi a z väčšej časti je voda. V plazme sú rozpustené živiny, soli, hormóny a odpadové látky a sú v nej rozptýlené krvné bunky. Práve plazma umožňuje, aby krv mohla prúdiť a prenášať rozpustené látky po celom tele.

12. Červené krvinky (erytrocyty) — sú najpočetnejšie krvné bunky a obsahujú červené farbivo hemoglobín, ktoré viaže kyslík. Vďaka hemoglobínu prenášajú kyslík z pľúc do celého tela a krv má červenú farbu. Sú to drobné bunky bez jadra, prispôsobené na prenášanie čo najväčšieho množstva kyslíka.

13. Biele krvinky (leukocyty) — sú obranné bunky, ktoré chránia telo pred chorobami a infekciami. Dokážu pohlcovať a ničiť baktérie a iných škodcov a tvoriť protilátky. Keď je telo napadnuté, ich počet v krvi stúpa, čo je znak, že organizmus bojuje proti chorobe.

14. Krvné doštičky (trombocyty) — sú drobné úlomky buniek, ktoré majú dôležitú úlohu pri zrážaní krvi. Keď sa zraníme, zhlukujú sa v rane a spúšťajú tvorbu krvnej zrazeniny, ktorá ranu uzavrie. Bez nich by aj malé poranenie spôsobovalo nebezpečné krvácanie.

15. Tep (pulz) a krvný tlak — tep je vlnenie steny tepien po každom stiahnutí srdca; v pokoji má dieťa približne 70–90 úderov za minútu. Krvný tlak je sila, ktorou krv tlačí na steny ciev, a meriame ho tlakomerom. Sledovanie tepu a tlaku patrí medzi základné spôsoby, ako lekár zisťuje stav obehovej sústavy.

1. Poučka

Obehová sústava je sústava orgánov, ktorá rozvádza krv po celom tele. Tvoria ju srdce (čerpadlo) a cievy (tepny, žily a vlásočnice). Krv je tekuté tkanivo, ktoré roznáša kyslík, živiny, odpadové látky a teplo. Krv prúdi po dvoch okruhoch: malý (pľúcny) obeh a veľký (telový) obeh.

2. Vysvetlenie

Predstav si telo ako mesto a krv ako nákladné autá, ktoré rozvážajú tovar po cestách.

1. Srdce je dutý sval veľký asi ako tvoja päsť. Má štyri časti: dve predsiene (hore) a dve komory (dole), pravú a ľavú stranu oddeľuje priehradka.
2. Srdce sa sťahuje a uvoľňuje — tým pumpuje krv. Medzi predsieňami a komorami sú chlopne, aby krv tiekla len jedným smerom.
3. Cievy sú „cesty": - Tepny (artérie) vedú krv zo srdca, majú hrubé pružné steny. - Žily (vény) vedú krv do srdca, majú tenšie steny a chlopne. - Vlásočnice (kapiláry) sú najtenšie cievy, tu prechádza kyslík a živiny do tkanív.
4. Malý (pľúcny) obeh: odkysličená krv ide zo srdca do pľúc, tam sa okysličí a vráti sa späť.
5. Veľký (telový) obeh: okysličená krv ide zo srdca do celého tela a odkysličená sa vracia späť.
6. Krv sa skladá z plazmy (tekutá časť) a krviniek: červené krvinky (kyslík), biele krvinky (obrana) a krvné doštičky (zrážanie).

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — veľký krvný obeh krok za krokom: Kadiaľ ide krv z ľavej komory, kým sa vráti do srdca?
Ľavá komora sa stiahne a vytlačí okysličenú krv do aorty.
Tepny ju rozvedú do celého tela až do vlásočníc.
Vo vlásočniciach krv odovzdá bunkám kyslík a živiny a prevezme oxid uhličitý a odpadové látky.
Odkysličená krv sa žilami vracia do pravej predsiene → ľavá komora, aorta, tepny, vlásočnice, žily, pravá predsieň

Príklad 2 — malý krvný obeh: Čo sa stane s krvou, ktorá z pravej komory odtečie do pľúc?
Z pravej komory ide odkysličená krv s veľa oxidom uhličitým.
V pľúcach odovzdá oxid uhličitý do vzduchu a naberie kyslík.
Okysličená krv sa vráti do ľavej predsiene → v pľúcach sa krv zbaví oxidu uhličitého a okysličí sa

Príklad 3 — druh cievy podľa znakov: Cieva má tenkú stenu, nízky tlak a vo vnútri chlopne. Krv v nej tečie z nohy nahor. O akú cievu ide?
Tepny majú hrubé pružné steny a vysoký tlak, vedú krv od srdca – nesedí.
Vlásočnice sú najtenšie, slúžia na výmenu látok a chlopne nemajú – nesedí.
Žily majú tenšie steny, nižší tlak a chlopne, ktoré bránia spätnému stekaniu krvi → žila

Príklad 4 — z praxe, odreté koleno (krvinka – funkcia): Spadneš z bicykla, koleno krváca, po chvíli prestane a vytvorí sa chrasta a rana sa nezapáli. Ktoré časti krvi pomohli?
Krvácanie zastavilo zrážanie krvi – zhlukujú sa pri ňom krvné doštičky a vytvoria zrazeninu.
Baktérie, ktoré sa do rany dostali, zničili biele krvinky.
Kyslík na hojenie priniesli červené krvinky s hemoglobínom → krvné doštičky (zrážanie) a biele krvinky (obrana)

Príklad 5 — srdce pri námahe: Po behu si nahmatáš na zápästí tep a je oveľa rýchlejší ako v pokoji. Prečo?
Svaly pri behu pracujú viac a potrebujú viac kyslíka a živín.
Kyslík im prináša krv, preto musí prúdiť rýchlejšie.
Srdce sa sťahuje častejšie, čo cítime ako zrýchlený tep → srdce bije rýchlejšie, aby svaly dostali viac kyslíka

Príklad 6 — porucha: Spolužiak je stále unavený a bledý, lekár zistil chudokrvnosť. Prečo sa tak cíti?
Kyslík prenášajú červené krvinky pomocou hemoglobínu (obsahuje železo).
Pri chudokrvnosti je ich alebo hemoglobínu málo.
Bunky dostávajú menej kyslíka a menej energie → telu chýba kyslík, preto je unavený

Prečo je to dôležité: Bez obehu krvi by sa kyslík a živiny nedostali k bunkám a telo by prestalo fungovať už po pár minútach. Pochopenie srdca a krvi pomáha chrániť zdravie — zdravá strava, pohyb a prvá pomoc pri krvácaní.

Precvič si

1. Ako sa volá najväčšia tepna v tele?
2. Ktorým smerom vedú krv tepny – k srdcu, alebo od srdca?
3. Koľko krvi má približne dospelý človek?
4. Ktoré krvinky obsahujú hemoglobín?
5. Prečo má ľavá komora hrubšiu svalovinu ako pravá?
6. Prečo majú vlásočnice také tenké steny?