Objavné plavby a zámorské objavy Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Príčiny zámorských objavov — Po páde Konštantínopolu (1453) ovládli osmanskí Turci obchodné cesty na východ, čím sa európsky obchod s korením, hodvábom a zlatom stal drahým a nebezpečným. Európania preto hľadali nové námorné cesty do Indie a Číny. K objavom prispela aj túžba po bohatstve, šírenie kresťanstva a zvedavosť renesančného človeka.

2. Technické vynálezy a pokrok — Plavby umožnili nové vynálezy: kompas (na určenie svetových strán), astroláb a neskôr kvadrant (na určenie polohy podľa hviezd) a presnejšie mapy (portolány). Dôležitá bola aj nová loď — karavela, ktorá bola rýchla, obratná a vďaka trojuholníkovým plachtám dokázala plaviť sa aj proti vetru.

3. Portugalsko ako priekopník — Na čele objavných plavieb stálo najprv Portugalsko, ktoré organizovalo výpravy pozdĺž západného pobrežia Afriky. Veľkú zásluhu mal princ Henrich Moreplavec, ktorý založil námornícku školu a financoval výpravy. Cieľom bolo nájsť morskú cestu do Indie okolo Afriky.

4. Bartolomeo Diaz a mys Dobrej nádeje (1488) — Portugalský moreplavec Bartolomeo Diaz ako prvý oboplával najjužnejší cíp Afriky, ktorý nazvali mys Dobrej nádeje. Dokázal tým, že Afriku je možné obísť a pokračovať smerom na východ. Tento objav otvoril cestu k neskoršiemu dosiahnutiu Indie.

5. Krištof Kolumbus a objav Ameriky (1492) — Janovský moreplavec v službách Španielska sa vydal plaviť na západ, lebo veril, že tak dosiahne Indiu (vychádzal z guľatosti Zeme). 12. októbra 1492 dorazil na ostrov v Karibiku, no až do smrti bol presvedčený, že doplával do Indie — preto sa pôvodným obyvateľom dodnes hovorí Indiáni. V skutočnosti objavil pre Európanov nový svetadiel — Ameriku.

6. Vasco da Gama a morská cesta do Indie (1498) — Portugalský moreplavec ako prvý doplával po mori až do indického prístavu Kalkata, keď oboplával Afriku. Otvoril tým priamu a lacnejšiu obchodnú cestu do Indie. Portugalsko vďaka tomu získalo obrovské bohatstvo z obchodu s korením.

7. Amerigo Vespucci a pomenovanie Ameriky — Taliansky moreplavec Amerigo Vespucci ako prvý vyhlásil, že objavené krajiny nie sú Áziou, ale úplne novým, dovtedy neznámym svetadielom („Nový svet"). Na jeho počesť dostal nový kontinent meno Amerika. Jeho zistenia zmenili predstavu Európanov o svete.

8. Ferdinand Magalhães a prvá plavba okolo sveta (1519–1522) — Portugalská výprava v španielskych službách ako prvá oboplávala celú zemeguľu, čím definitívne dokázala, že Zem je guľatá. Sám Magalhães cestu neprežil — zahynul na Filipínach — no zvyšok výpravy sa po troch rokoch vrátil do Španielska. Z piatich lodí a stoviek mužov sa vrátila len jedna loď a hŕstka námorníkov.

9. Dobytie ríše Aztékov a Inkov (konkvistadori) — Španielski dobyvatelia (konkvistadori) ako Hernán Cortés zničili ríšu Aztékov v Mexiku a Francisco Pizarro ríšu Inkov v Peru. Vďaka strelným zbraňam, koňom a zavlečeným chorobám (najmä pravým kiahňam) porazili oveľa početnejšie domáce národy. Z dobytých území Španielsko vyvážalo obrovské množstvá zlata a striebra.

10. Dôsledky pre Európu — Objavy presunuli hlavné obchodné centrá z Stredozemného mora k Atlantickému oceánu, čím zbohatli Španielsko a Portugalsko. Do Európy prišli nové plodiny — zemiaky, kukurica, paradajky, kakao a tabak, ktoré zmenili stravu a život ľudí. Vznikli prvé koloniálne ríše a začal sa rozvíjať svetový obchod.

11. Dôsledky pre objavené krajiny — Pre pôvodných obyvateľov (Indiánov) mali objavy katastrofálne následky: hynuli v bojoch, na ťažkú prácu a najmä na choroby, ktoré si Európania priniesli. Domáce kultúry boli zničené a obyvateľstvo násilne pokresťančené. Pre nedostatok pracovnej sily začali Európania dovážať otrokov z Afriky — vznikol tak otrokársky obchod.

12. Rozdelenie sveta a kolónie — Aby sa Španielsko a Portugalsko nehádali o nové územia, rozdelili si svet Tordesillaskou zmluvou (1494) pomyselnou čiarou v Atlantickom oceáne. Vznikali rozsiahle kolónie — územia ovládané a vykorisťované európskymi štátmi. Toto rozdelenie ovplyvnilo dejiny Ameriky na stáročia (napr. preto sa v Brazílii hovorí po portugalsky a vo zvyšku Latinskej Ameriky po španielsky).

1. Poučka

Objavné plavby (zámorské objavy) boli námorné výpravy Európanov na prelome 15. a 16. storočia, počas ktorých Európania objavili pre seba nové námorné cesty a dovtedy neznáme krajiny (Ameriku, morskú cestu do Indie okolo Afriky). Ich dôsledkom bol vznik koloniálnych ríš, prepojenie kontinentov a začiatok novovekej svetovej obchodnej výmeny.

2. Vysvetlenie

Poďme si to vysvetliť po krokoch:

1. Prečo sa vydávali na more? Po dobytí Konštantínopolu Turkami (1453) sa stará obchodná cesta do Ázie stala drahá a nebezpečná. Európania hľadali novú morskú cestu za korením, zlatom a hodvábom.
2. Čo im to umožnilo? Nové vynálezy a poznatky — kompas, astroláb, presnejšie mapy, nový typ lode karavela a presvedčenie, že Zem je guľatá.
3. Kto začal? Prví sa vydali Portugalci (cesta okolo Afriky) a Španieli (cesta na západ cez Atlantik).
4. Čo objavili? Cestu okolo Afriky do Indie, americký kontinent a napokon oboplávali celú zemeguľu.
5. Čo to spôsobilo? Európske štáty si nové územia podmaňovali — vznikli kolónie a začala sa výmena tovarov, rastlín, zvierat aj ľudí medzi kontinentmi.

3. Príklady a prečo je to dôležité

• Bartolomeo Diaz (1488) — ako prvý Európan oboplával južný cíp Afriky (mys Dobrej nádeje). Dokázal, že do Indie sa dá doplaviť okolo Afriky.
• Krištof Kolumbus (1492) — v službách Španielska sa plavil na západ a dosiahol ostrovy pri Amerike. Myslel si, že je v Indii, preto domorodcov nazval „Indiáni". Tento rok sa považuje za objavenie Ameriky.
• Vasco da Gama (1498) — Portugalec, ktorý doplával okolo Afriky až do indického prístavu Kalkata. Otvoril priamu morskú cestu za korením.
• Amerigo Vespucci — taliansky moreplavec, podľa ktorého dostala Amerika svoje meno, keď sa zistilo, že ide o nový kontinent, nie o Áziu.
• Fernão de Magalhães (Magalhán, 1519–1522) — jeho výprava ako prvá oboplávala celú Zem a definitívne dokázala, že je guľatá (on sám zahynul počas cesty).

Prečo je to dôležité: Zámorské objavy spojili dovtedy oddelené časti sveta. Do Európy prišli nové plodiny (zemiaky, kukurica, paradajky, kakao, tabak) a obrovské bohatstvo (zlato, striebro). Pre objavené krajiny to však znamenalo aj tienisté dôsledky — podmaňovanie, drancovanie, zánik ríš (Aztékovia, Inkovia), zavlečené choroby a rozvoj obchodu s otrokmi. Pochopiť tieto udalosti pomáha vysvetliť, prečo dnes hovoria milióny ľudí v Amerike po španielsky a portugalsky a ako vznikol dnešný prepojený svet.