Objavovanie a cestovanie po Zemi Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Objavné cesty (zámorské objavy) — Boli to dlhé plavby európskych moreplavcov na prelome 15. a 16. storočia, počas ktorých spoznávali dovtedy neznáme časti sveta. Cieľom bolo nájsť nové obchodné cesty do Indie za korením, zlatom a hodvábom. Tieto cesty navždy zmenili predstavu ľudí o tvare a veľkosti Zeme.

2. Krištof Kolumbus (1492) — Taliansky moreplavec v službách Španielska, ktorý chcel doplávať do Indie smerom na západ cez Atlantický oceán. V roku 1492 namiesto Indie dorazil k ostrovom v Karibiku a nevedomky tak objavil pre Európanov Ameriku. Domorodých obyvateľov omylom nazval „Indiáni", lebo si myslel, že je v Indii.

3. Amerigo Vespucci — Taliansky moreplavec a kartograf, ktorý ako prvý pochopil, že objavená pevnina nie je Ázia, ale úplne nový, dovtedy neznámy svetadiel. Práve po ňom dostala Amerika svoje meno. Ukazuje to, že objavovanie nebolo dielom jediného človeka, ale mnohých cestovateľov.

4. Vasco da Gama (1498) — Portugalský moreplavec, ktorý ako prvý oboplával Afriku a po mori doplával až do Indie. Otvoril tak námornú obchodnú cestu medzi Európou a Áziou. Vďaka nemu mohli Portugalci priviezť korenie priamo loďami bez nebezpečných ciest po súši.

5. Ferdinand Magellan (1519 – 1522) — Portugalský moreplavec, ktorý zorganizoval prvú plavbu okolo celej Zeme. Sám zahynul počas cesty, ale jeho výprava sa vrátila a definitívne dokázala, že Zem je guľatá. Táto cesta trvala takmer tri roky a obeplávala celú zemeguľu.

6. Svetadiely (kontinenty) — Zem má sedem veľkých súvislých pevnín: Európu, Áziu, Afriku, Severnú Ameriku, Južnú Ameriku, Austráliu a Antarktídu. Najväčším svetadielom je Ázia, najmenším Austrália. Často sa spomína aj pojem Eurázia, lebo Európa a Ázia tvoria jednu súvislú pevninu.

7. Oceány — Na Zemi sú päť oceánov: Tichý, Atlantický, Indický, Severný ľadový a Južný (Antarktický) oceán. Najväčší a najhlbší je Tichý oceán. Oceány spolu s morami pokrývajú približne 71 % povrchu Zeme, preto sa našej planéte hovorí aj „modrá planéta".

8. Glóbus a mapa — Glóbus je zmenšený guľatý model Zeme, ktorý najvernejšie zobrazuje jej skutočný tvar. Mapa je zmenšené zobrazenie zemského povrchu na rovnej ploche, ktoré je praktickejšie na nosenie a používanie. Oba pomáhajú lokalizovať svetadiely, oceány a štáty.

9. Rovník a póly — Rovník je pomyselná čiara, ktorá rozdeľuje Zem na severnú a južnú pologuľu a je miestom s najteplejším podnebím. Severný a Južný pól sú najsevernejší a najjužnejší bod Zeme, kde je trvalo veľmi chladno. Tieto orientačné body pomáhajú určiť polohu miest na mape.

10. Rozmanitosť krajín a kultúr — Na rôznych svetadieloch žijú ľudia s odlišnými jazykmi, zvykmi, náboženstvami, oblečením a jedlami. Táto pestrosť vznikla vplyvom rozdielneho podnebia, prírody a histórie jednotlivých oblastí. Spoznávanie iných kultúr nás učí úcte, tolerancii a chápaniu sveta.

11. Antarktída — Najjužnejší a najchladnejší svetadiel pokrytý hrubou vrstvou ľadu, ktorý bol objavený až oveľa neskôr ako ostatné kontinenty. Nežijú tam žiadni stáli obyvatelia, len vedci na výskumných staniciach. Je dôkazom, že objavovanie Zeme pokračovalo aj po veľkých zámorských cestách.

12. Cestovanie kedysi a dnes — V minulosti trvali cesty po mori celé mesiace či roky a boli veľmi nebezpečné. Dnes vďaka lietadlám, lodiam a satelitnej navigácii (GPS) dokážeme obletieť svet za jeden deň. Moderné technológie nám umožňujú spoznávať vzdialené krajiny rýchlo a bezpečne.

1. Poučka

Objavné cesty sú výpravy moreplavcov a cestovateľov, ktorí v minulosti spoznávali pre Európanov neznáme časti sveta. Zem sa delí na šesť svetadielov (Európa, Ázia, Afrika, Severná Amerika, Južná Amerika, Austrália) a Antarktídu, ktoré obmývajú päť oceánov (Tichý, Atlantický, Indický, Severný ľadový a Južný oceán). Na mape ich vieme nájsť (lokalizovať) pomocou svetových strán a polohy.

2. Vysvetlenie

Pred mnohými storočiami ľudia nepoznali celý svet. Mapy boli neúplné a o vzdialených krajinách sa len rozprávalo. 1. Cestovatelia sa vydávali na cesty loďami, aby našli nové obchodné cesty (napr. korenie do Indie). 2. Objavovali neznáme pevniny a moria — niekedy aj náhodou, ako Krištof Kolumbus, ktorý hľadal Indiu a pristál v Amerike. 3. Kreslili nové mapy — postupne sa svet na mapách dopĺňal o svetadiely a oceány. 4. Spoznávali iné národy a kultúry — odlišný jazyk, jedlo, zvyky aj rastliny a zvieratá. 5. Dnes vieme svetadiely a oceány ľahko nájsť na mape alebo na glóbuse podľa svetových strán: sever, juh, východ, západ.

3. Príklady a prečo je to dôležité

• Krištof Kolumbus (1492) — pri ceste cez Atlantický oceán doplával k Amerike. Spojil tým Európu a Ameriku.
• Vasco da Gama — ako prvý oboplával Afriku a dostal sa po mori až do Indie. Otvoril novú obchodnú cestu za korením.
• Fernão de Magalhães (Magellan) — jeho výprava ako prvá oboplávala celú Zem, čím dokázala, že Zem je guľatá.
• James Cook — preskúmal Tichý oceán, Austráliu a okolie Antarktídy a presne ich zakreslil do máp.
• Z praxe dnes: keď ideš na dovolenku alebo sleduješ futbalové majstrovstvá, vždy potrebuješ vedieť, na ktorom svetadiele krajina leží a aký tam je oceán či podnebie.

Prečo je to dôležité: Vďaka objavným cestám máme dnes presné mapy celého sveta, vieme medzi sebou obchodovať a cestovať, spoznávame iné kultúry a učíme sa ich rešpektovať. Orientácia na mape ti pomôže v škole, na cestách aj pri pochopení správ zo sveta.