5. ročník › Geografia › Geografia

Objavovanie a cestovanie po Zemi Nezačaté

0 Vstupný test1 Poučka 2 Vysvetlenie3 Príklady 4 Kvíz5 Test 6–8 Vyhodnotenie9 Výstupný test
Krok 0 — Vstupný test

Skús najprv, čo už vieš. Výsledok = tvoja vstupná úroveň (porovnáš ho s tým, čo budeš vedieť po naučení).

0. Kľúčové fakty

  1. Objavné cesty (zámorské objavy) — Boli to dlhé plavby európskych moreplavcov na prelome 15. a 16. storočia, počas ktorých spoznávali dovtedy neznáme časti sveta. Cieľom bolo nájsť nové obchodné cesty do Indie za korením, zlatom a hodvábom. Tieto cesty navždy zmenili predstavu ľudí o tvare a veľkosti Zeme.

  2. Krištof Kolumbus (1492) — Taliansky moreplavec v službách Španielska, ktorý chcel doplávať do Indie smerom na západ cez Atlantický oceán. V roku 1492 namiesto Indie dorazil k ostrovom v Karibiku a nevedomky tak objavil pre Európanov Ameriku. Domorodých obyvateľov omylom nazval „Indiáni", lebo si myslel, že je v Indii.

  3. Amerigo Vespucci — Taliansky moreplavec a kartograf, ktorý ako prvý pochopil, že objavená pevnina nie je Ázia, ale úplne nový, dovtedy neznámy svetadiel. Práve po ňom dostala Amerika svoje meno. Ukazuje to, že objavovanie nebolo dielom jediného človeka, ale mnohých cestovateľov.

  4. Vasco da Gama (1498) — Portugalský moreplavec, ktorý oboplával Afriku a ako prvý po mori doplával až do Indie (južný cíp Afriky oboplával už roku 1488 Bartolomeu Dias). Otvoril tak námornú obchodnú cestu medzi Európou a Áziou. Vďaka nemu mohli Portugalci priviezť korenie priamo loďami bez nebezpečných ciest po súši.

  5. Ferdinand Magellan (1519 – 1522) — Portugalský moreplavec, ktorý zorganizoval prvú plavbu okolo celej Zeme. Sám zahynul počas cesty, ale jeho výprava sa vrátila a definitívne dokázala, že Zem je guľatá. Táto cesta trvala takmer tri roky a obeplávala celú zemeguľu.

  6. Svetadiely (kontinenty) — Zem má sedem veľkých súvislých pevnín: Európu, Áziu, Afriku, Severnú Ameriku, Južnú Ameriku, Austráliu a Antarktídu. Najväčším svetadielom je Ázia, najmenším Austrália. Často sa spomína aj pojem Eurázia, lebo Európa a Ázia tvoria jednu súvislú pevninu.

  7. Oceány — Na Zemi sú päť oceánov: Tichý, Atlantický, Indický, Severný ľadový a Južný (Antarktický) oceán. Najväčší a najhlbší je Tichý oceán. Oceány spolu s morami pokrývajú približne 71 % povrchu Zeme, preto sa našej planéte hovorí aj „modrá planéta".

  8. Glóbus a mapa — Glóbus je zmenšený guľatý model Zeme, ktorý najvernejšie zobrazuje jej skutočný tvar. Mapa je zmenšené zobrazenie zemského povrchu na rovnej ploche, ktoré je praktickejšie na nosenie a používanie. Oba pomáhajú lokalizovať svetadiely, oceány a štáty.

  9. Rovník a póly — Rovník je pomyselná čiara, ktorá rozdeľuje Zem na severnú a južnú pologuľu a je miestom s najteplejším podnebím. Severný a Južný pól sú najsevernejší a najjužnejší bod Zeme, kde je trvalo veľmi chladno. Tieto orientačné body pomáhajú určiť polohu miest na mape.

  10. Rozmanitosť krajín a kultúr — Na rôznych svetadieloch žijú ľudia s odlišnými jazykmi, zvykmi, náboženstvami, oblečením a jedlami. Táto pestrosť vznikla vplyvom rozdielneho podnebia, prírody a histórie jednotlivých oblastí. Spoznávanie iných kultúr nás učí úcte, tolerancii a chápaniu sveta.

  11. Antarktída — Najjužnejší a najchladnejší svetadiel pokrytý hrubou vrstvou ľadu, ktorý bol objavený až oveľa neskôr ako ostatné kontinenty. Nežijú tam žiadni stáli obyvatelia, len vedci na výskumných staniciach. Je dôkazom, že objavovanie Zeme pokračovalo aj po veľkých zámorských cestách.

  12. Cestovanie kedysi a dnes — V minulosti trvali cesty po mori celé mesiace či roky a boli veľmi nebezpečné. Dnes vďaka lietadlám, lodiam a satelitnej navigácii (GPS) dokážeme obletieť svet za jeden deň. Moderné technológie nám umožňujú spoznávať vzdialené krajiny rýchlo a bezpečne.

1. Poučka

Objavné cesty sú výpravy moreplavcov a cestovateľov, ktorí v minulosti spoznávali pre Európanov neznáme časti sveta. Zem sa delí na šesť svetadielov (Európa, Ázia, Afrika, Severná Amerika, Južná Amerika, Austrália) a Antarktídu, ktoré obmývajú päť oceánov (Tichý, Atlantický, Indický, Severný ľadový a Južný oceán). Na mape ich vieme nájsť (lokalizovať) pomocou svetových strán a polohy.

2. Vysvetlenie

Pred mnohými storočiami ľudia nepoznali celý svet. Mapy boli neúplné a o vzdialených krajinách sa len rozprávalo. 1. Cestovatelia sa vydávali na cesty loďami, aby našli nové obchodné cesty (napr. korenie do Indie). 2. Objavovali neznáme pevniny a moria — niekedy aj náhodou, ako Krištof Kolumbus, ktorý hľadal Indiu a pristál v Amerike. 3. Kreslili nové mapy — postupne sa svet na mapách dopĺňal o svetadiely a oceány. 4. Spoznávali iné národy a kultúry — odlišný jazyk, jedlo, zvyky aj rastliny a zvieratá. 5. Dnes vieme svetadiely a oceány ľahko nájsť na mape alebo na glóbuse podľa svetových strán: sever, juh, východ, západ.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — orientácia (svetové strany): Kolumbus vyplával v roku 1492 zo Španielska a chcel sa dostať do Indie. Ktorým smerom plával a prečo neprišiel do Indie?
Ázia s Indiou leží od Európy na východ, Kolumbus si však myslel, že Zem je guľatá a do Indie sa dá doplávať aj opačne.
Plával preto na západ cez Atlantický oceán.
Medzi Európou a Áziou mu však v ceste ležala neznáma pevnina → plával na západ a doplával k Amerike

Príklad 2 — trasa na mape: Vasco da Gama sa v roku 1498 dostal z Portugalska po mori do Indie. Ktorými oceánmi a okolo ktorého svetadiela sa plavil?
Z Portugalska plával na juh pozdĺž západného pobrežia Afriky → Atlantický oceán.
Obišiel juh Afriky a pokračoval na severovýchod k Indii → Indický oceán.
Záver → Atlantickým a Indickým oceánom okolo Afriky

Príklad 3 — výpočet z dát: Magellanova výprava vyplávala v roku 1519 a vrátila sa v roku 1522. Ako dlho trvala a čo dokázala?
1522 − 1519 = 3 roky (takmer tri roky plavby).
Lode plávali stále jedným smerom a vrátili sa do miesta, odkiaľ vyplávali.
To je možné len na guľatej Zemi → takmer 3 roky, prvá plavba okolo sveta dokázala, že Zem je guľatá

Príklad 4 — glóbus, alebo mapa: Chceš ukázať spolužiakom skutočný tvar Zeme a zároveň si zobrať plán mesta na výlet. Čo použiješ na ktorú úlohu?
Glóbus je guľatý model Zeme a ukazuje jej tvar najvernejšie, ale do vrecka sa nezmestí.
Mapa je zobrazenie na rovnej ploche, dá sa poskladať a nosiť.
Záver → na tvar Zeme glóbus, na výlet mapu

Príklad 5 — porovnanie cestovania kedysi a dnes: Porovnaj cestu z Európy do Ameriky v čase Kolumba a dnes.
Kedysi: plachetnica, cesta trvala týždne až mesiace, hrozili búrky, choroby a hlad.
Dnes: lietadlo, cesta trvá niekoľko hodín, navigácia GPS ukáže presnú polohu.
Porovnanie → kedysi mesiace a nebezpečenstvo, dnes hodiny a bezpečne

Príklad 6 — z praxe: Sleduješ futbalové majstrovstvá a hrá Brazília proti Austrálii. Na ktorých svetadieloch tieto štáty ležia a ktorý oceán je medzi nimi?
Brazília je v Južnej Amerike, Austrália je samostatný svetadiel.
Južnú Ameriku obmýva na západe Tichý oceán a Austráliu na východe tiež Tichý oceán.
Záver → Južná Amerika a Austrália, medzi nimi Tichý oceán

Prečo je to dôležité: Vďaka objavným cestám máme dnes presné mapy celého sveta, vieme medzi sebou obchodovať a cestovať, spoznávame iné kultúry a učíme sa ich rešpektovať. Orientácia na mape ti pomôže v škole, na cestách aj pri pochopení správ zo sveta.

Precvič si

  1. Ktorý je najväčší oceán na Zemi?
  2. Ktorý svetadiel je najväčší?
  3. Po kom dostala Amerika svoje meno?
  4. Ako nazval Kolumbus domorodých obyvateľov Ameriky a prečo?
  5. Prečo sa na Antarktíde nežije natrvalo, len na výskumných staniciach?
  6. Zoraď cesty od najstaršej: Magellan (1519), Kolumbus (1492), Vasco da Gama (1498).
Ukáž riešenia
  1. Najväčší a najhlbší oceán → Tichý oceán
  2. Spolu s Európou tvorí Euráziu → Ázia
  3. Taliansky moreplavec, ktorý pochopil, že ide o nový svetadiel → po Amerigovi Vespuccim
  4. Myslel si, že doplával do Indie → Indiáni, lebo si myslel, že je v Indii
  5. Svetadiel je pokrytý hrubým ľadom a je najchladnejší → je tam príliš chladno a všade ľad
  6. Porovnáme roky 1492, 1498, 1519 → Kolumbus, Vasco da Gama, Magellan
Krok 4 — Kvíz (over si pochopenie)
Krok 5 — Test (precvič sa)
  1. Vymenuj všetkých šesť svetadielov a doplň aj Antarktídu.
  2. Napíš názvy piatich oceánov.
  3. Priraď cestovateľa k jeho objavu: Kolumbus, Vasco da Gama, Magellan, Cook.
  4. Na slepej mape ukáž a pomenuj svetadiel, na ktorom žiješ, a oceán, ktorý je mu najbližšie.
  5. Vysvetli vlastnými slovami, prečo nám objavné cesty pomohli mať dnes presné mapy sveta.
Ukáž riešenia
  1. Šesť svetadielov a k nim Antarktída → Európa, Ázia, Afrika, Severná Amerika, Južná Amerika, Austrália a Antarktída
  2. Oceány pokrývajú spolu s morami asi 71 % Zeme → Tichý, Atlantický, Indický, Severný ľadový, Južný (Antarktický)
  3. Každý cestovateľ je známy jednou veľkou cestou → Kolumbus – Amerika, Vasco da Gama – cesta po mori do Indie, Magellan – plavba okolo Zeme, Cook – Tichý oceán a Austrália
  4. Slovensko leží v strede Európy, k Európe je najbližšie oceán na jej západnom pobreží → Európa, Atlantický oceán
  5. Vzorová odpoveď: Cestovatelia objavovali nové pevniny a moria a zakresľovali ich, takže sa mapy postupne dopĺňali, až zobrazovali celý svet → mapy sa dopĺňali podľa toho, čo cestovatelia objavili a zakreslili

Cvičné príklady. Reálne testové otázky doplníme po overení.

Krok 9 — Výstupný test (zvládol / nezvládol)

Záverečný hodnotený test témy. Výsledok uvidí aj rodič. Zvládnutie = aspoň 80 %.

← Späť na katalóg