Obohacovanie slovnej zásoby Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Obohacovanie slovnej zásoby — Slovná zásoba každého jazyka sa neustále mení a rozrastá, lebo vznikajú nové veci, pojmy a javy, ktoré treba pomenovať. Existujú tri základné spôsoby: tvorenie nových slov z domácich základov, preberanie slov z cudzích jazykov a zmena významu existujúcich slov. Vďaka tomu je slovenčina živý jazyk schopný reagovať na vývoj spoločnosti, vedy a techniky.

2. Tvorenie slov (slovotvorba) — Je najproduktívnejší domáci spôsob obohacovania, pri ktorom z už existujúcich slov vytvárame nové pomocou predpôn, prípon alebo spájania. Patria sem tri hlavné postupy: odvodzovanie, skladanie a skracovanie. Nové slovo vzniká zo slovotvorného základu, ktorý nesie pôvodný význam (napr. les → lesník).

3. Odvodzovanie (derivácia) — Najčastejší spôsob tvorenia slov, pri ktorom k slovotvornému základu pridávame predponu alebo príponu. Napríklad od slova „učiť" vznikne predponou „doučiť, naučiť" a príponou „učiteľ, učivo, učenie". Odvodzovaním vznikajú celé slovotvorné hniezda — skupiny príbuzných slov s rovnakým koreňom.

4. Skladanie (kompozícia) — Pri tomto postupe vzniká nové slovo spojením dvoch alebo viacerých slovných základov do jedného zloženého slova. Príklady: zem + guľa = zemeguľa, voda + vodič = vodovod, sebavedomie, kníhkupectvo. Často sa pri spájaní používa spájacia hláska (napr. -e- v slove zemeguľa), ktorá oba základy plynulo prepojí.

5. Skracovanie (abreviácia) — Spôsob, pri ktorom z dlhých pomenovaní vznikajú kratšie útvary, čo je dôležité v dnešnej rýchlej komunikácii. Patria sem skratky (napr. atď., a pod., t. j.), značky (kg, km, €) a hlavne skratkové slová (iniciálové skratky) ako SND, OSN, ZŠ. Skratkové slová sa tvoria zo začiatočných písmen viacslovného pomenovania.

6. Preberanie slov z cudzích jazykov — Slovná zásoba sa obohacuje aj prijímaním slov z iných jazykov, ktoré nazývame cudzie slová alebo prevzaté slová. V minulosti preberala slovenčina z latinčiny, nemčiny či maďarčiny, dnes najmä z angličtiny (napr. softvér, smartfón, manažér). Niektoré prevzaté slová sa časom úplne zdomácnia a prispôsobia sa slovenskému pravopisu a výslovnosti.

7. Neologizmy (nové slová) — Sú to novovzniknuté slová, ktoré pomenúvajú nové predmety, javy alebo skutočnosti, najčastejšie z oblasti techniky, vedy a každodenného života. Príklady: selfie, influencer, lajkovať, počítač, mobil, e-mail. Niektoré neologizmy sa udomácnia a stanú sa bežnou súčasťou jazyka, iné po čase zaniknú, ak prestane existovať vec, ktorú pomenúvali.

8. Archaizmy (zastarané slová s novším náprotivkom) — Sú to staré slová, ktoré sa už bežne nepoužívajú, lebo ich nahradilo novšie pomenovanie pre tú istú vec, ktorá stále existuje. Príklady: bukréta (kytica), apatieka (lekáreň), regiment (pluk), kuruc. Archaizmy nachádzame najmä v starších literárnych dielach a dodávajú textu dobový ráz.

9. Historizmy (slová pre zaniknuté veci) — Sú to slová, ktoré pomenúvajú predmety, javy alebo funkcie z minulosti, ktoré dnes už neexistujú, a preto sa bežne nepoužívajú. Príklady: dráb, pandúr, groš, zeman, mamut, žolník. Na rozdiel od archaizmov nemajú novší náprotivok — zanikla samotná vec, nielen jej názov.

10. Zastarané slová — Sú to slová, ktoré sa z aktívnej slovnej zásoby postupne vytrácajú a používajú sa už len zriedka, prevažne staršou generáciou alebo v knihách. Pôsobia archaicky a často ich nahrádzajú modernejšie výrazy (napr. lóni — vlani, voľakedy, statočný v zmysle bohatý). Spolu s archaizmami a historizmami patria do pasívnej slovnej zásoby.

11. Aktívna a pasívna slovná zásoba — Slovná zásoba sa delí na aktívnu (slová, ktoré bežne používame a rozumieme im) a pasívnu (slová, ktorým rozumieme, ale aktívne ich nepoužívame). Neologizmy najprv patria do pasívnej zásoby a postupne prechádzajú do aktívnej; archaizmy a historizmy naopak z aktívnej zásoby vypadávajú. Toto neustále prúdenie slov medzi vrstvami ukazuje, že jazyk je živý a vyvíja sa spolu so spoločnosťou.

12. Význam obohacovania pre jazyk — Schopnosť tvoriť a prijímať nové slová rozhoduje o tom, či jazyk dokáže prežiť a slúžiť svojim používateľom v meniacom sa svete. Bez obohacovania by slovenčina nevedela pomenovať nové technológie ani moderné javy a stala by sa nepoužiteľnou. Práve preto je dôležité poznať spôsoby tvorenia slov aj rozumieť tomu, ako slová vznikajú, menia sa a zanikajú.

1. Poučka

Slovná zásoba sa neustále obohacuje — vznikajú nové slová a niektoré staré sa prestávajú používať. Nové slová vznikajú troma hlavnými spôsobmi tvorenia slov: - odvodzovaním — pridaním predpony alebo prípony k základu (učiť → naučiť, učiteľ), - skladaním — spojením dvoch slovných základov do jedného slova (zem + guľa → zemeguľa), - skracovaním — vytvorením skratky alebo skratkového slova (ZŠ, SAV, NATO).

Podľa veku a používania rozlišujeme slová: - neologizmy — nové slová, ktoré práve vznikli (selfie, smartfón), - archaizmy — staré slová pre veci, ktoré existujú aj dnes, ale dnes ich nazývame inak (paholok, šuhaj, regiment), - historizmy — slová pre veci/javy, ktoré už zanikli (groš, dráb, mlatička), - zastarané slová — slová na okraji používania, ktoré sa už takmer nepoužívajú (košeľa → driečka, zápalka → zápalná drievka).

2. Vysvetlenie

Jazyk je živý — mení sa spolu so spoločnosťou. Keď vznikne nová vec alebo jav, potrebujeme preň pomenovanie. Postupuj takto:

1. Odvodzovanie rozpoznáš tak, že hľadáš predponu alebo príponu pridanú k známemu základu. les → lesník (prípona), písať* → pre*písať (predpona).
2. Skladanie rozpoznáš tak, že v jednom slove nájdeš dva základy, často spojené spájacou samohláskou. vodovod, párkrát, kníhkupectvo*.
3. Skracovanie rozpoznáš tak, že slovo je vlastne skratka dlhšieho názvu. Slovenská republika → SR.
4. Pri vekovom rozdelení sa pýtaj: Vec ešte existuje? Ak áno a slovo je staré → archaizmus. Ak vec/jav zanikol → historizmus. Ak je slovo úplne nové → neologizmus.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Odvodzovanie: škola → školák, školský, predškolský; les → lesný, zalesniť, lesník. Skladanie: zemeguľa, vodopád, sebavedomie, čiernobiely, dvojposchodový. Skracovanie: OSN, USA, SĽUK, laser, eko (ekologický), bicykel → bike. Neologizmy: selfie, lajkovať, influencer, smartfón, kryptomena. Archaizmy a historizmy: šuhaj (mládenec — archaizmus), groš a dukát (staré mince — historizmy), dráb a pandúr (zaniknuté povolania — historizmy).

Prečo je to dôležité: - Pomáha ti správne pochopiť staršie texty — povinné čítanie, ľudové balady či historické romány sú plné archaizmov a historizmov. - Pri tvorivom písaní vieš slová vedome tvoriť a obohatiť svoj prejav. - V bežnom živote rozumieš skratkám (EÚ, IT, SMS) aj novým slovám z internetu. - Ukazuje, že jazyk je živý a odráža dobu, v ktorej ľudia žili a žijú.