Obohacovanie slovnej zásoby Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Obohacovanie slovnej zásoby — Je to neustály proces, pri ktorom v jazyku vznikajú nové slová, aby pomenovali nové veci, javy, vynálezy a pojmy. Bez tohto procesu by jazyk zostal nemenný a nedokázal by pomenovať napríklad počítač, mobil či internet. Slovná zásoba sa preto vyvíja spolu so spoločnosťou a technikou.

2. Tri hlavné spôsoby tvorenia slov — Nové slová vznikajú najmä odvodzovaním (derivácia), skladaním (kompozícia) a skracovaním (abreviácia). Tieto tri postupy patria medzi vnútrojazykové spôsoby, lebo nové slovo sa tvorí z domáceho materiálu. Sú to najproduktívnejšie cesty, ako rozšíriť počet slov v slovenčine.

3. Odvodzovanie (derivácia) — Je tvorenie nového slova zo základového slova pomocou predpony, prípony alebo oboch súčasne. Napríklad zo slova „les" vznikne „lesný", „lesník", „prales". Ide o najčastejší a najbohatší spôsob tvorenia slov v slovenčine, lebo umožňuje vytvoriť celé skupiny príbuzných slov.

4. Predpona, prípona a slovotvorný základ — Slovotvorný základ je spoločná časť príbuzných slov, ktorá nesie hlavný význam (napr. „uč-" v slovách učiteľ, učiť, naučiť). Predpona stojí pred základom („pra-les") a prípona za ním („les-ník"). Pomocou nich sa mení alebo spresňuje význam slova.

5. Skladanie (kompozícia) — Je spôsob, pri ktorom nové slovo vznikne spojením dvoch alebo viacerých slovných základov do jedného slova. Vznikajú tak zložené slová ako „zemeguľa", „kníhkupectvo", „vodopád" či „teplomer". Často sa pri spájaní používa spojovacia samohláska -o- alebo -e- (zem-e-guľa, vod-o-pád).

6. Skracovanie (abreviácia) — Pri tomto spôsobe vznikajú skratky a skratkové slová z dlhších pomenovaní. Rozoznávame grafické skratky (napr., atď., t. j.), iniciálové skratky zo začiatočných písmen (SR, ZŠ, OSN) a skratkové slová čítané ako bežné slová (Slovnaft, laser). Šetria miesto a čas pri písaní aj hovorení.

7. Preberanie slov z cudzích jazykov — Slovná zásoba sa obohacuje aj prijímaním slov z iných jazykov, tzv. cudzími slovami a prevzatými slovami. Z angličtiny pochádza „víkend, hokej, džús", z latinčiny „škola, minúta", z gréčtiny „telefón, geografia". Tieto slová sa časom prispôsobujú slovenskému pravopisu a výslovnosti.

8. Vznik nových významov (zmena významu slova) — Slovná zásoba sa rozširuje aj tak, že staré slovo nadobudne nový význam, hoci sa jeho forma nemení. Napríklad „myš" je zviera aj počítačová pomôcka, „pamäť" má človek aj počítač. Takto sa jazyk obohacuje bez tvorenia úplne nových slov.

9. Združené pomenovania a frazeologizmy — Nové pojmy sa pomenúvajú aj spojením viacerých slov do ustáleného celku, napr. „základná škola, materinský jazyk, triedna kniha". Frazeologizmy ako „mať dlhé prsty" či „hodiť flintu do žita" sú ustálené obrazné spojenia s preneseným významom. Aj ony patria do bohatstva slovnej zásoby.

10. Neologizmy (nové slová) — Sú to novovzniknuté slová, ktoré pomenúvajú nové skutočnosti, najmä z oblasti techniky a vedy, napríklad „smartfón, selfie, lajkovať". Spočiatku pôsobia nezvyčajne, no ak sa ujmú, stanú sa bežnou súčasťou jazyka. Sú dôkazom, že jazyk je živý a stále sa vyvíja.

11. Archaizmy a historizmy (zánik slov) — Opakom obohacovania je zastarávanie slov: historizmy pomenúvajú zaniknuté veci (groš, dráb, šľachtic), archaizmy sú staré výrazy nahradené novšími (verbovať, paholok). Slovná zásoba sa teda nielen rozširuje, ale niektoré slová z bežného používania aj miznú. Ukazuje to, že jazyk sa neustále mení v oboch smeroch.

12. Význam obohacovania pre jazyk — Vďaka týmto procesom je slovenčina schopná pružne reagovať na vývoj sveta a presne pomenovať nové skutočnosti. Slovná zásoba sa delí na jadro (stála, často používaná) a okraj (slová, ktoré pribúdajú alebo zanikajú). Práve obohacovanie udržiava jazyk funkčný, moderný a komunikačne bohatý.

1. Poučka

Slovná zásoba je súhrn všetkých slov jazyka. Postupne sa obohacuje — pribúdajú nové slová. Najčastejšie sa to deje tvorením nových slov z domácich slov, preberaním slov z cudzích jazykov a zmenou významu existujúcich slov. Slová tvoríme tromi hlavnými spôsobmi: - odvodzovaním — pridaním predpony alebo prípony (les → lesník, prales), - skladaním — spojením dvoch základov do jedného slova (vod + vod → vodovod), - skracovaním — skrátením slov či slovných spojení (Európska únia → EÚ).

2. Vysvetlenie

Jazyk je živý a stále potrebuje nové slová, lebo vznikajú nové veci, vynálezy a deje. Nemusíme však vymýšľať každé slovo úplne nanovo — najčastejšie ho utvoríme z už existujúceho slova.

Postupne: 1. Odvodzovanie — k základu slova pridáme príponu (za koreň) alebo predponu (pred koreň). Napr. zo slova učiť → učiteľ, učiteľka, preučiť. 2. Skladanie — vezmeme dva slovné základy a spojíme ich do jedného zloženého slova. Najčastejšie ich spája spájacia samohláska -o-/-e- (zem + guľa → zemeguľa). 3. Skracovanie — z dlhého názvu vytvoríme skratku (prvé písmená) alebo skratkové slovo. Napr. a tak ďalej → atď., Slovenská republika → SR.

Okrem tvorenia slov sa zásoba obohacuje aj preberaním cudzích slov (počítač, mobil, hokej) a prenesením významu (myš ako zviera → myš ako počítačová pomôcka).

3. Príklady a prečo je to dôležité

• Odvodzovanie príponou: kvet → kvetinár, kvetináč, kvietok.
• Odvodzovanie predponou: písať → napísať, prepísať, podpísať.
• Skladanie: sever + východ → severovýchod, ďaleko + hľadieť → ďalekohľad, list + padať → lístopad.
• Skracovanie (skratky): napr., atď., t. j., ZŠ, SR, OSN, MHD.
• Skratkové slová: Matica slovenská → Matica, laser, radar (z anglických začiatočných písmen).
• Z praxe: slová selfie, smartfón, lajkovať, e-mail vznikli, keď pribudli nové technológie — bez obohacovania by sme ich nevedeli pomenovať.

Prečo je to dôležité: Vďaka obohacovaniu vie jazyk pomenovať nové veci a deje a nezostane „zamrznutý" v minulosti. Keď chápeš, ako slová vznikajú, ľahšie rozumieš neznámym slovám (rozložíš si ich na predponu, koreň a príponu), píšeš bez chýb a vieš rozlíšiť domáce slovo od prevzatého. To ti pomôže v slohu, v pravopise aj pri čítaní s porozumením.