Obojživelníky Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Obojživelníky (Amphibia) — sú triedou stavovcov, ktorá vznikla ako prvá skupina suchozemských stavovcov vyvinutá z lalokoplutvých rýb. Tvoria vývojový most medzi vodnými rybami a suchozemskými plazmi, preto majú znaky oboch prostredí. Patria sem žaby, ropuchy, mloky a salamandry.

2. Premena (metamorfóza) — je premenlivý vývin, počas ktorého sa vodná larva mení na dospelého jedinca prispôsobeného životu na súši. Z vajíčka sa liahne larva (žubrienka), ktorá dýcha žiabrami a má plutvový lem, neskôr jej narastú končatiny, zaniknú žiabre a vyvinú sa pľúca. Práve táto premena dala obojživelníkom meno — žijú raz vo vode, raz na súši.

3. Žubrienka — je larva žaby, ktorá sa podobá skôr rybe než dospelej žabe. Má vajcovité telo s dlhým plutvovým chvostom, dýcha žiabrami a živí sa najmä rastlinnou potravou (riasami). Postupne jej rastú zadné a potom predné nohy, zaniká chvost a mení sa na dospelú žabu, ktorá je dravcom.

4. Dýchanie pľúcami a kožou — dospelé obojživelníky dýchajú jednoduchými vakovitými pľúcami, ale veľkú časť kyslíka prijímajú aj cez vlhkú kožu (kožné dýchanie). Preto musí byť ich pokožka stále vlhká, inak by sa udusili. Z tohto dôvodu žijú vo vlhkom prostredí, pri vode a v noci, keď je vyššia vlhkosť vzduchu.

5. Holá vlhká koža so slizom — obojživelníky nemajú šupiny, perie ani srsť, ich pokožka je holá, hladká a pokrytá slizom z kožných žliaz. Sliz udržiava kožu vlhkou, chráni pred mikróbmi a u niektorých druhov obsahuje jedovaté látky na obranu pred predátormi. Cez túto kožu prebieha aj dýchanie a príjem vody, lebo obojživelníky takmer nepijú ústami.

6. Studenokrvnosť (premenlivá teplota tela) — obojživelníky sú studenokrvné (ektotermné) živočíchy, ich telesná teplota sa mení podľa teploty okolia. Keď je chladno, spomalí sa im látková premena a stávajú sa malátnymi, preto sa nedokážu zohriať vlastným teplom. V zime upadajú do zimného spánku — ukryjú sa do bahna, pod listy alebo do dier a prečkajú nepriaznivé obdobie.

7. Rozmnožovanie vo vode a vonkajšie oplodnenie — väčšina obojživelníkov sa rozmnožuje vo vode, kam samica kladie vajíčka (ikry) bez tvrdej škrupiny, obalené iba rôsolovitým slizom. U žiab prebieha vonkajšie oplodnenie — samec poleje vajíčka spermiami až vo vode. Keďže vajíčka nemajú škrupinu, vysychaniu by na suchu neodolali, preto je voda pre rozmnožovanie nevyhnutná.

8. Žaby a ropuchy (bezchvostovce) — žaby majú dlhé silné zadné končatiny prispôsobené na skákanie a plávanie, medzi prstami majú plávacie blany. Ropuchy majú bradavičnatú suchšiu kožu, kratšie nohy a radšej lezú než skáču, vo dne sa ukrývajú a lovia v noci. Obe skupiny patria medzi bezchvostovce, lebo dospelý jedinec nemá chvost.

9. Mloky a salamandry (chvostovce) — chvostovce si zachovávajú chvost aj v dospelosti a telo majú pretiahnuté, podobné jašterici. Mlok obyčajný žije časť roka vo vode a časť na súši, salamandra škvrnitá má výrazné žlto-čierne sfarbenie, ktoré varuje predátorov pred jedovatosťou. Pohybujú sa skôr lezením a plávaním vlnivými pohybmi tela.

10. Dravý spôsob výživy a lepkavý jazyk — dospelé obojživelníky sú mäsožravce, živia sa hmyzom, slimákmi, červami a inými drobnými živočíchmi. Žaby lovia korisť bleskovo vymršteným lepkavým jazykom, ktorý je prirastený vpredu v ústach, takže ho dokážu vystreliť ďaleko dopredu. Tým regulujú počty hmyzu a sú dôležitou súčasťou potravových reťazcov.

11. Význam v prírode a bioindikácia — obojživelníky sú dôležitým článkom potravových reťazcov: požierajú množstvo hmyzu (aj komárov) a samy sú potravou pre vtáky, ryby a cicavce. Pre citlivú vlhkú kožu rýchlo reagujú na znečistenie vody a ovzdušia, preto sú bioindikátormi — ich úbytok signalizuje poškodené životné prostredie. Mnohé druhy sú dnes chránené a ohrozené vysúšaním mokradí.

12. Obojživelná stavba tela — telo obojživelníka sa delí na hlavu, trup a končatiny, pričom prechod na súš umožnili dva páry článkovaných končatín s prstami. Majú trojkomorové srdce (dve predsiene a jedna komora), čo je vyšší stupeň ako u rýb, no krv sa v komore čiastočne mieša. Oči sú chránené pohyblivými viečkami a majú vyvinuté stredné ucho s bubienkom, čo sú prispôsobenia životu mimo vody.

1. Poučka

Obojživelníky sú studenokrvné stavovce, ktoré sa vyvíjajú premenou (metamorfózou). Vo vode kladú vajíčka (žaby tzv. žabí poter), z ktorých sa liahnu larvy (žubrienky) dýchajúce žiabrami. Dospelé jedince žijú na súši i vo vode a dýchajú pľúcami a kožou. Telo majú holé, vlhké, bez šupín, peria či srsti.

2. Vysvetlenie

Predstav si žabu krok po kroku:

1. Vajíčka — samica nakladie do vody rôsolovité vajíčka (žabí poter).
2. Larva (žubrienka) — z vajíčka sa vyliahne larva s chvostíkom, ktorá žije len vo vode a dýcha žiabrami.
3. Premena (metamorfóza) — žubrienke postupne narastú nohy, zmizne chvost, žiabre nahradia pľúca.
4. Dospelec — vie žiť na súši aj vo vode, dýcha pľúcami a aj cez vlhkú kožu.

Sú studenokrvné — teplota ich tela sa mení podľa okolia, preto v zime upadajú do nehybnosti (zimný spánok). Pretože dýchajú aj kožou, musí ostať stále vlhká — preto žijú blízko vody. Delíme ich na žaby (bezchvosté), mloky a salamandry (chvostnaté).

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — urči skupinu podľa znakov: Vo vlhkom lese nájdeš živočícha s holou lesklou kožou bez šupín, s chvostom a výraznými žltými škvrnami na čiernom tele. Čo je to?
Holá vlhká koža bez šupín → obojživelník (plaz by mal suché šupiny).
Chvost aj v dospelosti → chvostovec, nie žaba.
Žlto-čierne výstražné sfarbenie je typické pre salamandru.
Určenie → salamandra škvrnitá, obojživelník (chvostovec)

Príklad 2 — premena krok za krokom: Opíš, ako sa zo žabieho vajíčka stane dospelá žaba.
Krok 1: samica nakladie do vody rôsolovité vajíčka (žabí poter).
Krok 2: vyliahne sa žubrienka s chvostom, žije vo vode a dýcha žiabrami.
Krok 3: narastú jej zadné, potom predné nohy.
Krok 4: zaniknú žiabre, vyvinú sa pľúca a chvost zmizne.
Krok 5: dospelá žaba žije na súši aj vo vode a dýcha pľúcami a kožou.
Proces → premena (metamorfóza): vajíčko, žubrienka, dospelá žaba

Príklad 3 — triedenie: Ktoré z týchto živočíchov sú obojživelníky: ropucha, jašterica, salamandra, kapor, mlok, skokan?
Obojživelníky majú holú vlhkú kožu a vyvíjajú sa premenou.
Jašterica má suché šupiny → plaz; kapor má šupiny a žiabre celý život → ryba.
Ropucha, salamandra, mlok a skokan tieto znaky majú.
Obojživelníky → ropucha, salamandra, mlok, skokan

Príklad 4 — z praxe, význam vlhkej kože: Žaba sa v horúce poludnie dostane na rozpálený asfalt a nemôže sa vrátiť k vode. Prečo je v nebezpečenstve?
Žaba prijíma veľkú časť kyslíka cez vlhkú kožu.
Na slnku a horúcom asfalte koža rýchlo vyschne.
Vyschnutou kožou nemôže dýchať a hrozí jej udusenie.
Záver → vyschnutá koža nedokáže dýchať

Príklad 5 — bioindikátor: Z rybníka pri dedine za niekoľko rokov zmizli žaby, hoci predtým ich tam bolo veľa. Čo to môže znamenať?
Obojživelníky majú citlivú vlhkú kožu, ktorá rýchlo reaguje na znečistenie.
Ich úbytok preto signalizuje, že voda alebo okolie sú poškodené (znečistenie, vysúšanie mokradí).
Záver → prostredie je pravdepodobne znečistené alebo vysušené

Príklad 6 — studenokrvnosť: Prečo žaby v zime nevidíme?
Teplota tela obojživelníka sa mení podľa okolia.
V chlade sa im spomalí látková premena a sú malátne.
Zimu prečkajú ukryté v bahne, pod listami alebo v dierach.
Odpoveď → upadajú do zimného spánku

Prečo je to dôležité: Obojživelníky regulujú počet hmyzu (komáre, slizniaky, škodcov), takže pomáhajú poľnohospodárom aj nám. Sú bioindikátormi — ich citlivá koža reaguje na znečistenie, takže ak miznú, voda a prostredie sú nezdravé. Tvoria dôležitý článok potravového reťazca (potrava pre bociany, ryby, hady). Mnohé druhy sú chránené, lebo ich ohrozuje vysúšanie mokradí a znečistenie.

Precvič si

1. Ako sa volá larva žaby?
2. Čím dýcha žubrienka?
3. Koľko častí má srdce obojživelníka?
4. Ako žaba chytá hmyz?
5. Prečo kladú obojživelníky vajíčka do vody?
6. Prečo má salamandra škvrnitá výrazné žlto-čierne sfarbenie?