Obojživelníky Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Obojživelníky (Amphibia) — sú triedou stavovcov, ktorá vznikla ako prvá skupina suchozemských stavovcov vyvinutá z lalokoplutvých rýb. Tvoria vývojový most medzi vodnými rybami a suchozemskými plazmi, preto majú znaky oboch prostredí. Patria sem žaby, ropuchy, mloky a salamandry.

2. Premena (metamorfóza) — je premenlivý vývin, počas ktorého sa vodná larva mení na dospelého jedinca prispôsobeného životu na súši. Z vajíčka sa liahne larva (žubrienka), ktorá dýcha žiabrami a má plutvový lem, neskôr jej narastú končatiny, zaniknú žiabre a vyvinú sa pľúca. Práve táto premena dala obojživelníkom meno — žijú raz vo vode, raz na súši.

3. Žubrienka — je larva žaby, ktorá sa podobá skôr rybe než dospelej žabe. Má vajcovité telo s dlhým plutvovým chvostom, dýcha žiabrami a živí sa najmä rastlinnou potravou (riasami). Postupne jej rastú zadné a potom predné nohy, zaniká chvost a mení sa na dospelú žabu, ktorá je dravcom.

4. Dýchanie pľúcami a kožou — dospelé obojživelníky dýchajú jednoduchými vakovitými pľúcami, ale veľkú časť kyslíka prijímajú aj cez vlhkú kožu (kožné dýchanie). Preto musí byť ich pokožka stále vlhká, inak by sa udusili. Z tohto dôvodu žijú vo vlhkom prostredí, pri vode a v noci, keď je vyššia vlhkosť vzduchu.

5. Holá vlhká koža so slizom — obojživelníky nemajú šupiny, perie ani srsť, ich pokožka je holá, hladká a pokrytá slizom z kožných žliaz. Sliz udržiava kožu vlhkou, chráni pred mikróbmi a u niektorých druhov obsahuje jedovaté látky na obranu pred predátormi. Cez túto kožu prebieha aj dýchanie a príjem vody, lebo obojživelníky takmer nepijú ústami.

6. Studenokrvnosť (premenlivá teplota tela) — obojživelníky sú studenokrvné (ektotermné) živočíchy, ich telesná teplota sa mení podľa teploty okolia. Keď je chladno, spomalí sa im látková premena a stávajú sa malátnymi, preto sa nedokážu zohriať vlastným teplom. V zime upadajú do zimného spánku — ukryjú sa do bahna, pod listy alebo do dier a prečkajú nepriaznivé obdobie.

7. Rozmnožovanie vo vode a vonkajšie oplodnenie — väčšina obojživelníkov sa rozmnožuje vo vode, kam samica kladie vajíčka (ikry) bez tvrdej škrupiny, obalené iba rôsolovitým slizom. U žiab prebieha vonkajšie oplodnenie — samec poleje vajíčka spermiami až vo vode. Keďže vajíčka nemajú škrupinu, vysychaniu by na suchu neodolali, preto je voda pre rozmnožovanie nevyhnutná.

8. Žaby a ropuchy (bezchvostovce) — žaby majú dlhé silné zadné končatiny prispôsobené na skákanie a plávanie, medzi prstami majú plávacie blany. Ropuchy majú bradavičnatú suchšiu kožu, kratšie nohy a radšej lezú než skáču, vo dne sa ukrývajú a lovia v noci. Obe skupiny patria medzi bezchvostovce, lebo dospelý jedinec nemá chvost.

9. Mloky a salamandry (chvostovce) — chvostovce si zachovávajú chvost aj v dospelosti a telo majú pretiahnuté, podobné jašterici. Mlok obyčajný žije časť roka vo vode a časť na súši, salamandra škvrnitá má výrazné žlto-čierne sfarbenie, ktoré varuje predátorov pred jedovatosťou. Pohybujú sa skôr lezením a plávaním vlnivými pohybmi tela.

10. Dravý spôsob výživy a lepkavý jazyk — dospelé obojživelníky sú mäsožravce, živia sa hmyzom, slimákmi, červami a inými drobnými živočíchmi. Žaby lovia korisť bleskovo vymršteným lepkavým jazykom, ktorý je prirastený vpredu v ústach, takže ho dokážu vystreliť ďaleko dopredu. Tým regulujú počty hmyzu a sú dôležitou súčasťou potravových reťazcov.

11. Význam v prírode a bioindikácia — obojživelníky sú dôležitým článkom potravových reťazcov: požierajú množstvo hmyzu (aj komárov) a samy sú potravou pre vtáky, ryby a cicavce. Pre citlivú vlhkú kožu rýchlo reagujú na znečistenie vody a ovzdušia, preto sú bioindikátormi — ich úbytok signalizuje poškodené životné prostredie. Mnohé druhy sú dnes chránené a ohrozené vysúšaním mokradí.

12. Obojživelná stavba tela — telo obojživelníka sa delí na hlavu, trup a končatiny, pričom prechod na súš umožnili dva páry článkovaných končatín s prstami. Majú trojkomorové srdce (dve predsiene a jedna komora), čo je vyšší stupeň ako u rýb, no krv sa v komore čiastočne mieša. Oči sú chránené pohyblivými viečkami a majú vyvinuté stredné ucho s bubienkom, čo sú prispôsobenia životu mimo vody.

1. Poučka

Obojživelníky sú studenokrvné stavovce, ktoré sa vyvíjajú premenou (metamorfózou). Vo vode kladú vajíčka (žaby tzv. žabí poter), z ktorých sa liahnu larvy (žubrienky) dýchajúce žiabrami. Dospelé jedince žijú na súši i vo vode a dýchajú pľúcami a kožou. Telo majú holé, vlhké, bez šupín, peria či srsti.

2. Vysvetlenie

Predstav si žabu krok po kroku:

1. Vajíčka — samica nakladie do vody rôsolovité vajíčka (žabí poter).
2. Larva (žubrienka) — z vajíčka sa vyliahne larva s chvostíkom, ktorá žije len vo vode a dýcha žiabrami.
3. Premena (metamorfóza) — žubrienke postupne narastú nohy, zmizne chvost, žiabre nahradia pľúca.
4. Dospelec — vie žiť na súši aj vo vode, dýcha pľúcami a aj cez vlhkú kožu.

Sú studenokrvné — teplota ich tela sa mení podľa okolia, preto v zime upadajú do nehybnosti (zimný spánok). Pretože dýchajú aj kožou, musí ostať stále vlhká — preto žijú blízko vody. Delíme ich na žaby (bezchvosté), mloky a salamandry (chvostnaté).

3. Príklady a prečo je to dôležité

• Skokan zelený — typická žaba pri rybníkoch, dlhými zadnými nohami skáče a pláva.
• Ropucha bradavičnatá — má suchšiu bradavičnatú kožu, loví slimáky a hmyz v záhradách.
• Rosnička zelená — malá žabka, vďaka prísavkám na prstoch lezie po listoch a kríkoch.
• Mlok bodkovaný — chvostnatý obojživelník, žije vo vlhkých lesoch a tôňach.
• Salamandra škvrnitá — čierna so žltými škvrnami; výstražné sfarbenie varuje pred jedovatým kožným výlučkom.

Prečo je to dôležité: Obojživelníky regulujú počet hmyzu (komáre, slizniaky, škodcov), takže pomáhajú poľnohospodárom aj nám. Sú bioindikátormi — ich citlivá koža reaguje na znečistenie, takže ak miznú, voda a prostredie sú nezdravé. Tvoria dôležitý článok potravového reťazca (potrava pre bociany, ryby, hady). Mnohé druhy sú chránené, lebo ich ohrozuje vysúšanie mokradí a znečistenie.