Obyvateľstvo a sídla sveta Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Počet obyvateľov Zeme — V súčasnosti žije na Zemi viac ako 8 miliárd ľudí a toto číslo stále rastie. Najrýchlejšie pribúdajú ľudia v Afrike a Ázii, kým v Európe počet obyvateľov stagnuje alebo klesá. Sledovanie počtu obyvateľstva je dôležité pre plánovanie potravín, vody, bývania a práce.

2. Hustota zaľudnenia — Udáva, koľko ľudí žije priemerne na jednom kilometri štvorcovom (obyv./km²). Vypočíta sa ako počet obyvateľov delený rozlohou územia. Pomáha rozlíšiť husto osídlené oblasti (mestá, úrodné nížiny) od riedko osídlených (púšte, polárne kraje).

3. Nerovnomerné rozmiestnenie obyvateľstva — Ľudia nie sú po svete rozložení rovnomerne — asi polovica ľudstva žije len na malej časti pevniny. Najhustejšie sú osídlené úrodné nížiny a údolia veľkých riek (Ganga, Jang-c'-ťiang, Níl) a pobrežia oceánov. Toto rozloženie ovplyvňuje, kde sa sústreďuje hospodárstvo a doprava.

4. Oblasti, kde ľudia takmer nežijú (anekumena) — Rozsiahle územia sú pre život takmer nevhodné: horúce púšte (Sahara), ľadové polárne oblasti (Antarktída, Arktída), vysoké veľhory a husté tropické pralesy. Brzdí ich extrémne podnebie, nedostatok vody, neúrodná pôda alebo riedky vzduch. Naopak osídlené územia voláme ekumena.

5. Faktory rozmiestnenia obyvateľstva — Kde ľudia žijú, určujú prírodné podmienky (podnebie, voda, úrodná pôda, nadmorská výška) aj hospodárske dôvody (práca, priemysel, doprava, suroviny). Mierne podnebie a dostatok vody priťahujú ľudí, kým extrémne prostredie ich odpudzuje. Preto sú pobrežia a nížiny husto zaľudnené.

6. Ľudské rasy — Ľudstvo sa tradične delí podľa dedičných telesných znakov (farba pleti, vlasy, tvar očí) na tri hlavné skupiny: europoidná (biela), mongoloidná (žltá) a negroidná (čierna). Tieto znaky vznikli prispôsobením sa podnebiu rôznych častí sveta. Všetky rasy sú si rovnocenné a tvoria jeden biologický druh — človek rozumný.

7. Migrácia obyvateľstva — Migrácia je sťahovanie ľudí z miesta na miesto. Rozlišujeme prisťahovalectvo (imigrácia) a vysťahovalectvo (emigrácia). Ľudia migrujú za prácou, lepším životom, kvôli vojnám, prírodným katastrofám či prenasledovaniu; výrazne to mení zloženie obyvateľstva krajín.

8. Kultúrne a náboženské rozdiely — Obyvateľstvo sveta sa líši jazykom, náboženstvom, zvykmi a spôsobom života. Medzi svetové náboženstvá patria kresťanstvo, islam, hinduizmus a budhizmus. Poznanie kultúrnych rozdielov pomáha ľuďom rôznych národov spolunažívať a navzájom sa rešpektovať.

9. Mesto a vidiek — Mesto je husto zastavané sídlo s veľkým počtom obyvateľov, kde ľudia pracujú najmä v priemysle, službách a obchode. Vidiek (dediny) má menej obyvateľov, voľnejšiu zástavbu a obyvatelia sa častejšie venujú poľnohospodárstvu. Mestá ponúkajú viac práce a škôl, no vidiek býva pokojnejší a bližší prírode.

10. Urbanizácia — Urbanizácia je proces sťahovania ľudí z vidieka do miest a rast miest. Dnes už viac ako polovica ľudstva žije v mestách a tento podiel sa zvyšuje. Vznikajú tak veľkomestá a aglomerácie, čo prináša problémy ako preľudnenie, dopravu, znečistenie a nedostatok bývania.

11. Veľkomestá a aglomerácie — Mestá s viac ako miliónom obyvateľov nazývame veľkomestá (milionové mestá), a keď mesto splynie s okolitými sídlami, vzniká aglomerácia. K najväčším patria Tokio, Dillí, Šanghaj či São Paulo. Sústreďuje sa v nich hospodárstvo, kultúra a doprava celých štátov.

12. Pôrodnosť, úmrtnosť a prirodzený prírastok — Pôrodnosť udáva počet narodených, úmrtnosť počet zomretých za rok (zvyčajne na 1000 obyvateľov). Ich rozdiel je prirodzený prírastok — ak sa rodí viac ľudí, než zomiera, obyvateľstvo rastie. V rozvojových krajinách býva prírastok vysoký, vo vyspelých nízky alebo záporný.

1. Poučka

Obyvateľstvo je súhrn všetkých ľudí, ktorí žijú na určitom území. Ľudia sú na Zemi rozmiestnení nerovnomerne — niekde žije veľa ľudí (husto osídlené oblasti), inde takmer nikto (riedko osídlené oblasti). Ľudstvo delíme podľa vzhľadu na tri hlavné rasy (europoidná, mongoloidná, negroidná) a podľa spôsobu života na rôzne kultúry. Ľudia bývajú v sídlach, ktoré delíme na mestá a vidiek (dediny).

2. Vysvetlenie

Predstav si mapu sveta a na nej body, kde žijú ľudia: 1. Rozmiestnenie nie je rovnomerné. Ľudia sa sústreďujú tam, kde sa dobre žije — v nížinách, pri riekach a moriach, v miernom podnebí. 2. Hustota zaľudnenia hovorí, koľko ľudí žije na 1 km². Veľká hustota = veľa ľudí na malej ploche (mestá, Ázia), malá hustota = málo ľudí (púšte, polárne oblasti, vysoké hory). 3. Rasy vznikli prispôsobením ľudí prírodným podmienkam (napr. tmavšia pokožka chráni pred silným slnkom). Všetky rasy sú si rovnocenné. 4. Kultúry sa líšia jazykom, náboženstvom, zvykmi, jedlom či oblečením. 5. Sídla sa delia na mesto (veľa obyvateľov, priemysel, služby, doprava) a vidiek (menej ľudí, často poľnohospodárstvo, pokojnejší život).

3. Príklady a prečo je to dôležité

• Husto osídlené oblasti: južná a východná Ázia (Čína, India), západná Európa, východné pobrežie USA — žijú tu stovky miliónov ľudí.
• Riedko osídlené oblasti: Sahara, Antarktída, Sibír, Amazonský prales, vysoké hory (Himaláje) — nepriaznivé podmienky pre život.
• Rasy v praxi: v Európe prevažuje europoidná rasa, vo východnej Ázii mongoloidná, v strednej Afrike negroidná rasa.
• Rozdiel mesto × vidiek: Bratislava (mesto — úrady, fabriky, MHD, paneláky) verzus malá dedina na Orave (vidiek — polia, domy so záhradami, menej ľudí).
• Veľkomestá (megamestá): Tokio, Dillí, Šanghaj, Mexiko City majú aj viac ako 20 miliónov obyvateľov.

Prečo je to dôležité: Keď vieš, kde a ako ľudia žijú, rozumieš, prečo niektoré štáty riešia preľudnenie a iné nedostatok ľudí, prečo sa ľudia sťahujú do miest (urbanizácia) a ako spolu nažívajú rôzne kultúry. Pomáha to plánovať bývanie, dopravu, školy aj ochranu prírody.