Obyvateľstvo a sídla sveta Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Počet obyvateľov Zeme — V súčasnosti žije na Zemi viac ako 8 miliárd ľudí a toto číslo stále rastie. Najrýchlejšie pribúdajú ľudia v Afrike a Ázii, kým v Európe počet obyvateľov stagnuje alebo klesá. Sledovanie počtu obyvateľstva je dôležité pre plánovanie potravín, vody, bývania a práce.

2. Hustota zaľudnenia — Udáva, koľko ľudí žije priemerne na jednom kilometri štvorcovom (obyv./km²). Vypočíta sa ako počet obyvateľov delený rozlohou územia. Pomáha rozlíšiť husto osídlené oblasti (mestá, úrodné nížiny) od riedko osídlených (púšte, polárne kraje).

3. Nerovnomerné rozmiestnenie obyvateľstva — Ľudia nie sú po svete rozložení rovnomerne — asi polovica ľudstva žije len na malej časti pevniny. Najhustejšie sú osídlené úrodné nížiny a údolia veľkých riek (Ganga, Jang-c'-ťiang, Níl) a pobrežia oceánov. Toto rozloženie ovplyvňuje, kde sa sústreďuje hospodárstvo a doprava.

4. Oblasti, kde ľudia takmer nežijú (anekumena) — Rozsiahle územia sú pre život takmer nevhodné: horúce púšte (Sahara), ľadové polárne oblasti (Antarktída, Arktída), vysoké veľhory a husté tropické pralesy. Brzdí ich extrémne podnebie, nedostatok vody, neúrodná pôda alebo riedky vzduch. Naopak osídlené územia voláme ekumena.

5. Faktory rozmiestnenia obyvateľstva — Kde ľudia žijú, určujú prírodné podmienky (podnebie, voda, úrodná pôda, nadmorská výška) aj hospodárske dôvody (práca, priemysel, doprava, suroviny). Mierne podnebie a dostatok vody priťahujú ľudí, kým extrémne prostredie ich odpudzuje. Preto sú pobrežia a nížiny husto zaľudnené.

6. Ľudské rasy — Ľudstvo sa tradične delí podľa dedičných telesných znakov (farba pleti, vlasy, tvar očí) na tri hlavné skupiny: europoidná (biela), mongoloidná (žltá) a negroidná (čierna). Tieto znaky vznikli prispôsobením sa podnebiu rôznych častí sveta. Všetky rasy sú si rovnocenné a tvoria jeden biologický druh — človek rozumný.

7. Migrácia obyvateľstva — Migrácia je sťahovanie ľudí z miesta na miesto. Rozlišujeme prisťahovalectvo (imigrácia) a vysťahovalectvo (emigrácia). Ľudia migrujú za prácou, lepším životom, kvôli vojnám, prírodným katastrofám či prenasledovaniu; výrazne to mení zloženie obyvateľstva krajín.

8. Kultúrne a náboženské rozdiely — Obyvateľstvo sveta sa líši jazykom, náboženstvom, zvykmi a spôsobom života. Medzi svetové náboženstvá patria kresťanstvo, islam, hinduizmus a budhizmus. Poznanie kultúrnych rozdielov pomáha ľuďom rôznych národov spolunažívať a navzájom sa rešpektovať.

9. Mesto a vidiek — Mesto je husto zastavané sídlo s veľkým počtom obyvateľov, kde ľudia pracujú najmä v priemysle, službách a obchode. Vidiek (dediny) má menej obyvateľov, voľnejšiu zástavbu a obyvatelia sa častejšie venujú poľnohospodárstvu. Mestá ponúkajú viac práce a škôl, no vidiek býva pokojnejší a bližší prírode.

10. Urbanizácia — Urbanizácia je proces sťahovania ľudí z vidieka do miest a rast miest. Dnes už viac ako polovica ľudstva žije v mestách a tento podiel sa zvyšuje. Vznikajú tak veľkomestá a aglomerácie, čo prináša problémy ako preľudnenie, dopravu, znečistenie a nedostatok bývania.

11. Veľkomestá a aglomerácie — Mestá s viac ako miliónom obyvateľov nazývame veľkomestá (milionové mestá), a keď mesto splynie s okolitými sídlami, vzniká aglomerácia. K najväčším patria Tokio, Dillí, Šanghaj či São Paulo. Sústreďuje sa v nich hospodárstvo, kultúra a doprava celých štátov.

12. Pôrodnosť, úmrtnosť a prirodzený prírastok — Pôrodnosť udáva počet narodených, úmrtnosť počet zomretých za rok (zvyčajne na 1000 obyvateľov). Ich rozdiel je prirodzený prírastok — ak sa rodí viac ľudí, než zomiera, obyvateľstvo rastie. V rozvojových krajinách býva prírastok vysoký, vo vyspelých nízky alebo záporný.

1. Poučka

Obyvateľstvo je súhrn všetkých ľudí, ktorí žijú na určitom území. Ľudia sú na Zemi rozmiestnení nerovnomerne — niekde žije veľa ľudí (husto osídlené oblasti), inde takmer nikto (riedko osídlené oblasti). Ľudstvo delíme podľa vzhľadu na tri hlavné rasy (europoidná, mongoloidná, negroidná) a podľa spôsobu života na rôzne kultúry. Ľudia bývajú v sídlach, ktoré delíme na mestá a vidiek (dediny).

2. Vysvetlenie

Predstav si mapu sveta a na nej body, kde žijú ľudia: 1. Rozmiestnenie nie je rovnomerné. Ľudia sa sústreďujú tam, kde sa dobre žije — v nížinách, pri riekach a moriach, v miernom podnebí. 2. Hustota zaľudnenia hovorí, koľko ľudí žije na 1 km². Veľká hustota = veľa ľudí na malej ploche (mestá, Ázia), malá hustota = málo ľudí (púšte, polárne oblasti, vysoké hory). 3. Rasy vznikli prispôsobením ľudí prírodným podmienkam (napr. tmavšia pokožka chráni pred silným slnkom). Všetky rasy sú si rovnocenné. 4. Kultúry sa líšia jazykom, náboženstvom, zvykmi, jedlom či oblečením. 5. Sídla sa delia na mesto (veľa obyvateľov, priemysel, služby, doprava) a vidiek (menej ľudí, často poľnohospodárstvo, pokojnejší život).

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — výpočet hustoty zaľudnenia: Na Slovensku žije približne 5,4 milióna ľudí na rozlohe asi 49 000 km². Aká je hustota zaľudnenia?
Hustota zaľudnenia = počet obyvateľov : rozloha.
5 400 000 : 49 000 ≈ 110
Jednotka: obyvatelia na 1 km².
Výsledok → asi 110 obyv./km²

Príklad 2 — prirodzený prírastok: V istej krajine sa za rok narodí 30 detí na 1 000 obyvateľov a zomrie 10 ľudí na 1 000 obyvateľov. V druhej krajine sa narodí 9 a zomrie 11 na 1 000 obyvateľov. Čo sa deje s počtom obyvateľov v oboch krajinách?
Prirodzený prírastok = pôrodnosť − úmrtnosť.
Prvá krajina: 30 − 10 = 20 na 1 000 obyvateľov – počet rastie (typické pre rozvojové krajiny).
Druhá krajina: 9 − 11 = −2 na 1 000 obyvateľov – počet klesá (typické pre časť vyspelých krajín).
Záver → v prvej krajine obyvateľov pribúda, v druhej ubúda

Príklad 3 — ekumena, či anekumena: Prečo takmer nikto trvalo nežije v Antarktíde a na Sahare, kým v nížine rieky Níl žijú milióny ľudí?
Antarktída: ľad a extrémny mráz; Sahara: horúčava a nedostatok vody.
Pri Níle je voda a úrodná pôda, dá sa pestovať jedlo.
Extrémne podnebie a chýbajúca voda ľudí odpudzujú → Antarktída a Sahara patria do anekumeny, údolie Nílu do ekumeny

Príklad 4 — z praxe, mesto a vidiek: Rodina sa sťahuje z malej dediny na Orave do Bratislavy. Čo získa a čo stratí?
V meste: viac práce v službách a priemysle, viac škôl, úradov a MHD.
Na vidieku: pokoj, dom so záhradou, blízko prírody, menej ľudí.
Sťahovanie z vidieka do miest je súčasťou urbanizácie → v meste získa prácu a služby, stratí pokoj a blízkosť prírody

Príklad 5 — migrácia: Ako nazveme človeka, ktorý odchádza zo Slovenska pracovať do Írska, z pohľadu Slovenska a z pohľadu Írska?
Odchod z krajiny je vysťahovalectvo (emigrácia).
Príchod do krajiny je prisťahovalectvo (imigrácia).
Ten istý človek je pre každú krajinu niečím iným → pre Slovensko emigrant, pre Írsko imigrant

Prečo je to dôležité: Keď vieš, kde a ako ľudia žijú, rozumieš, prečo niektoré štáty riešia preľudnenie a iné nedostatok ľudí, prečo sa ľudia sťahujú do miest (urbanizácia) a ako spolu nažívajú rôzne kultúry. Pomáha to plánovať bývanie, dopravu, školy aj ochranu prírody.

Precvič si

1. Koľko ľudí približne žije dnes na Zemi?
2. Ako voláme územia, kde ľudia trvalo žijú, a ako tie, kde takmer nežijú?
3. Ako sa volá mesto s viac ako miliónom obyvateľov?
4. Na území s rozlohou 200 km² žije 10 000 ľudí. Aká je hustota zaľudnenia?
5. V krajine je pôrodnosť 12 a úmrtnosť 8 na 1 000 obyvateľov. Aký je prirodzený prírastok?
6. Prečo sú všetky ľudské rasy rovnocenné? Odpovedz jednou vetou.