Ochrana prírody Slovenska Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Štátna ochrana prírody SR — Na Slovensku ochranu prírody zastrešuje Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici. Riadi sa zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý určuje, čo a ako sa chráni. Tento systém zabezpečuje, aby vzácne územia, rastliny a živočíchy zostali zachované aj pre budúce generácie.

2. Päť stupňov ochrany — Slovenská legislatíva rozlišuje 5 stupňov ochrany prírody, pričom 1. stupeň platí na celom území štátu a je najmiernejší. S vyšším číslom rastie prísnosť: v 5. stupni (napríklad v národných prírodných rezerváciách) je zakázané takmer akékoľvek zasahovanie do prírody, nesmie sa tam ťažiť, stavať ani voľne pohybovať mimo chodníkov. Tento systém umožňuje chrániť rôzne územia rozdielne podľa ich vzácnosti.

3. Deväť národných parkov — Na Slovensku je vyhlásených 9 národných parkov, ktoré tvoria najhodnotnejšie veľkoplošné chránené územia. Patria medzi ne TANAP, NAPANT (Nízke Tatry), Malá Fatra, Veľká Fatra, Slovenský raj, PIENAP (Pieniny), Muránska planina, Poloniny a Slovenský kras. Národné parky chránia rozsiahle prírodné celky s pôvodnými ekosystémami, vzácnou flórou a faunou.

4. TANAP — najstarší národný park — Tatranský národný park (TANAP) bol vyhlásený v roku 1949 ako historicky prvý národný park na Slovensku. Chráni jedinečnú vysokohorskú prírodu Vysokých a Belianskych Tatier vrátane plesov, štítov a kosodreviny. Žijú tu vzácne druhy ako kamzík vrchovský tatranský a svišť vrchovský, ktoré sa nikde inde na svete v takej podobe nevyskytujú (sú to endemity).

5. CHKO — chránené krajinné oblasti — Chránené krajinné oblasti (CHKO) sú veľkoplošné územia s nižším stupňom ochrany ako národné parky, kde sa príroda ešte zmysluplne kombinuje s ľudskou činnosťou. Na Slovensku ich je 14, napríklad CHKO Malé Karpaty, Biele Karpaty, Záhorie či Štiavnické vrchy. Chránia hodnotnú krajinu, kde ľudia môžu žiť a hospodáriť, ale ohľaduplne k prírode.

6. Maloplošné chránené územia — Okrem veľkých území existujú aj malé chránené lokality: národné prírodné rezervácie, prírodné rezervácie, národné prírodné pamiatky, prírodné pamiatky a chránené areály. Chránia konkrétne vzácne miesta — napríklad jaskyňu, mokraď, prameň alebo skalný útvar. Ich úlohou je zachovať jedinečné prírodné javy na malom území.

7. Slovenské jaskyne v UNESCO — Mnohé slovenské jaskyne patria k najvzácnejším na svete a sú zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO (Jaskyne Slovenského a Aggteleckého krasu). Patrí sem napríklad Dobšinská ľadová jaskyňa či Domica. Jaskyne sú mimoriadne citlivé na zásahy človeka, preto majú prísny režim ochrany a návštevy sú možné len po vyznačených trasách.

8. Sústava NATURA 2000 — Slovensko je súčasťou európskej sústavy chránených území NATURA 2000, ktorá spája vzácne lokality v celej Európskej únii. Tvoria ju chránené vtáčie územia a územia európskeho významu. Vďaka tomu sa naša príroda chráni nielen podľa slovenských, ale aj podľa spoločných európskych pravidiel, čo zvyšuje jej ochranu.

9. Endemity a chránené druhy — Endemit je druh, ktorý sa prirodzene vyskytuje len na jednom obmedzenom území a nikde inde na svete. Na Slovensku medzi ne patrí napríklad kamzík vrchovský tatranský alebo niektoré horské rastliny ako poniklec slovenský. Ochrana prírody chráni nielen územia, ale aj konkrétne ohrozené druhy rastlín a živočíchov, aby nevyhynuli.

10. Význam ochrany prírody — Ochrana prírody je dôležitá, lebo zachováva biodiverzitu (rozmanitosť živých organizmov), čistú vodu, vzduch a pôdu, ktoré človek nevyhnutne potrebuje na život. Zdravé ekosystémy nás chránia pred povodňami, zosuvmi a klimatickými zmenami a poskytujú miesto na oddych a poznávanie. Ak by sme prírodu nechránili, mnohé vzácne druhy a krajiny by sme navždy stratili.

11. Ohrozenia životného prostredia — Slovenskú prírodu ohrozuje znečisťovanie ovzdušia a vody, nadmerná ťažba dreva, čierne skládky odpadu, výstavba v chránených územiach a klimatická zmena. Veľkým problémom je aj kôrovec v lesoch a úbytok prirodzených biotopov. Každý človek môže pomôcť tým, že triedi odpad, šetrí energiou a vodou a správa sa v prírode ohľaduplne.

1. Poučka

Ochrana prírody je súbor opatrení, ktorými chránime vzácne rastliny, živočíchy, územia a celé krajinné celky pred poškodením a zničením. Na Slovensku platí 5 stupňov ochrany (1. = najnižší, platí na celom území SR; 5. = najprísnejší). Najvzácnejšie územia chránime ako národné parky (NP) a chránené krajinné oblasti (CHKO).

2. Vysvetlenie

• Národný park (NP) – veľké, prírodne najhodnotnejšie územie, kde je príroda málo zmenená človekom. Slovensko má 9 národných parkov.
• Chránená krajinná oblasť (CHKO) – rozsiahle územie s hodnotnou krajinou, kde sa bežne žije a hospodári, ale s ohľadom na prírodu. Slovensko má 14 CHKO.
• Stupne ochrany 1 – 5 – čím vyšší stupeň, tým prísnejšie pravidlá. V 5. stupni (napr. národné prírodné rezervácie) sa nesmie takmer nič – ani vyjsť z chodníka.
• Okrem území chránime aj jednotlivé druhy (chránené rastliny a živočíchy) a chránené stromy.
• Slovensko je súčasťou európskej sústavy NATURA 2000 a má aj biosférické rezervácie UNESCO (napr. Poľana, Tatry).

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — národný park, čo smiem a čo nesmiem: Rodina ide na výlet do národnej prírodnej rezervácie v TANAP-e (5. stupeň ochrany). Syn chce skratkou cez kosodrevinu, dcéra chce odtrhnúť kvet a otec chce rozložiť stan. Čo z toho smú?
Pravidlo: v 5. stupni je zakázané takmer akékoľvek zasahovanie do prírody, pohyb len po vyznačených chodníkoch.
Skratka mimo chodníka → nesmie (ničí vegetáciu a plaší zvieratá).
Trhanie rastlín → nesmie.
Stanovanie mimo vyhradených miest → nesmie.
Záver → nesmú nič z toho, smú ísť len po vyznačenom chodníku a pozorovať

Príklad 2 — stupne ochrany: Prečo nemá celé Slovensko 5. stupeň ochrany, keď je to pre prírodu najlepšie?
Prvý stupeň platí na celom území a je najmiernejší – ľudia tu bežne žijú, stavajú, hospodária.
Keby všade platil 5. stupeň, nedalo by sa stavať, pestovať ani ťažiť drevo.
Prísnu ochranu preto dostávajú len najvzácnejšie miesta.
Záver → ochrana je odstupňovaná podľa vzácnosti územia, aby ľudia mohli žiť a hospodáriť

Príklad 3 — zaradenie územia podľa znakov: Veľké územie s hodnotnou krajinou, kde sú obce, polia a ľudia tu bežne hospodária, ale s ohľadom na prírodu (napr. Záhorie). Je to národný park alebo CHKO?
Národný park: príroda málo zmenená človekom, prísnejšia ochrana.
CHKO: krajina, kde sa bežne žije a hospodári, nižší stupeň ochrany.
Obce, polia a hospodárenie sedia na CHKO.
Záver → chránená krajinná oblasť (CHKO)

Príklad 4 — endemit: Prečo je kamzík vrchovský tatranský osobitne vzácny?
Endemit je druh, ktorý prirodzene žije len na jednom obmedzenom území a nikde inde na svete.
Kamzík vrchovský tatranský žije v takejto podobe len v Tatrách.
Ak by vyhynul tu, zmizol by zo sveta úplne.
Záver → je to endemit Tatier, inde na svete nežije

Príklad 5 — mierka mapy: Na turistickej mape Slovenského raja s mierkou 1 : 25 000 meria trasa roklinou 12 cm. Koľko kilometrov prejdeš?
1 cm na mape = 25 000 cm = 250 m.
12 × 250 m = 3 000 m
Výsledok → 3 km

Príklad 6 — príčina a dôsledok (les a povodne): Prečo môže vyrúbanie lesa na svahu nad obcou spôsobiť povodeň alebo zosuv?
Les zadržiava dažďovú vodu, korene spevňujú pôdu.
Po výrube voda rýchlo steká po holom svahu a berie so sebou pôdu.
Do potoka sa naraz dostane veľa vody a bahna.
Záver → les chráni pred povodňami a zosuvmi, jeho výrub ich spôsobuje

Prečo je to dôležité: chránime biodiverzitu (rozmanitosť života), zdroje čistej vody a vzduchu, pôdu pred eróziou a zachovávame krásu krajiny aj pre cestovný ruch. Raz zničený druh alebo prales sa už nedá vrátiť.

Precvič si

1. Koľko národných parkov má Slovensko?
2. Ktorý národný park je na Slovensku najstarší a kedy bol vyhlásený?
3. Koľko stupňov ochrany prírody rozlišuje slovenský zákon?
4. Ako sa volá európska sústava chránených území, ktorej súčasťou je aj Slovensko?
5. Ktoré slovenské jaskyne sú zapísané v UNESCO? Uveď jednu.
6. Prečo sa jaskyne smú navštevovať len po vyznačených trasách?