Osvietenstvo a Veľká francúzska revolúcia Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Osvietenstvo — myšlienkový a kultúrny smer 18. storočia, ktorý kládol dôraz na rozum, vzdelanie a kritické myslenie namiesto slepej viery v cirkev a panovníka. Osvietenci verili, že pomocou rozumu možno zlepšiť spoločnosť, odstrániť poveru a nespravodlivosť. Tento smer pripravil pôdu pre veľké spoločenské zmeny vrátane revolúcií.

2. Heslo „Sloboda, rovnosť, bratstvo" (Liberté, égalité, fraternité) — ústredná myšlienka osvietenstva aj Veľkej francúzskej revolúcie, ktorá zhŕňala požiadavku slobody jednotlivca, rovnosti všetkých ľudí pred zákonom a solidarity medzi ľuďmi. Stalo sa symbolom boja proti privilégiám šľachty a kléru. Dodnes je oficiálnym heslom Francúzskej republiky.

3. Charles de Montesquieu — francúzsky osvietenský mysliteľ, ktorý vo svojom diele presadzoval rozdelenie štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Tento princíp deľby moci mal zabrániť zneužívaniu a tyranii jediného vládcu. Stal sa základom moderných demokratických ústav, ktoré platia dodnes.

4. Jean-Jacques Rousseau a Voltaire — dvaja najvplyvnejší osvietenci. Rousseau hlásal myšlienku spoločenskej zmluvy, podľa ktorej moc pochádza z vôle ľudu, nie od Boha či panovníka. Voltaire ostro kritizoval cirkev, neznášanlivosť a presadzoval slobodu prejavu a náboženskú toleranciu.

5. Príčiny Veľkej francúzskej revolúcie — Francúzsko bolo v hlbokej hospodárskej kríze, štát mal obrovské dlhy a obyčajní ľudia (tretí stav) trpeli vysokými daňami, zatiaľ čo šľachta a duchovenstvo dane neplatili. K nespokojnosti prispela aj nerovnosť troch stavov a vplyv osvietenských myšlienok. Zlá úroda a drahota chleba dohnali ľud k vzbure.

6. Tri stavy (stavovská spoločnosť) — francúzska spoločnosť sa delila na prvý stav (duchovenstvo), druhý stav (šľachta) a tretí stav (mešťania, roľníci, robotníci). Prvé dva stavy mali výsady a neplatili dane, hoci tvorili menšinu obyvateľstva. Tretí stav tvoril asi 98 % ľudí, no nemal takmer žiadne politické práva — táto nespravodlivosť bola jednou z hlavných príčin revolúcie.

7. Dobytie Bastily — 14. júl 1789 — rozhnevaní Parížania dobyli kráľovskú väznicu a pevnosť Bastilu, ktorá bola symbolom kráľovskej tyranie. Táto udalosť sa považuje za začiatok Veľkej francúzskej revolúcie. Dodnes je 14. júl francúzskym štátnym sviatkom (Deň Bastily).

8. Deklarácia práv človeka a občana (1789) — dokument prijatý počas revolúcie, ktorý vyhlasoval, že všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v právach. Zaručoval slobodu, vlastníctvo, bezpečnosť a právo na odpor proti útlaku. Bol jedným z najvýznamnejších dokumentov v dejinách ľudských práv.

9. Poprava kráľa Ľudovíta XVI. — 21. január 1793 — francúzsky kráľ bol obvinený zo zrady a popravený gilotínou, čím sa Francúzsko stalo republikou. Bola to prelomová udalosť, ktorá šokovala panovníkov celej Európy. Neskôr bola popravená aj jeho manželka, kráľovná Mária Antoinetta.

10. Jakobíni a hrôzovláda (teror) — radikálna skupina na čele s Maximiliánom Robespierrom ovládla revolúciu v rokoch 1793–1794 a nastolila obdobie násilia, počas ktorého boli tisíce ľudí popravené gilotínou. Hrôzovláda sa skončila, keď bol popravený samotný Robespierre. Toto obdobie ukázalo, ako sa revolúcia môže zvrhnúť na násilie.

11. Gilotína — popravný nástroj zavedený počas revolúcie, ktorý mal zabezpečiť „rýchlu a rovnakú" smrť pre všetkých odsúdených bez ohľadu na pôvod. Stala sa hlavným symbolom revolučného teroru. Jej použitie ukázalo aj temnú a krutú stránku revolúcie.

12. Význam revolúcie pre Európu — Veľká francúzska revolúcia (1789–1799) ukončila vo Francúzsku absolutistickú monarchiu a feudálne výsady a rozšírila myšlienky slobody, rovnosti a občianskych práv do celej Európy. Inšpirovala ďalšie národy v boji proti útlaku a položila základy moderných demokratických štátov. Po revolúcii sa k moci dostal Napoleon Bonaparte, ktorý jej myšlienky šíril ďalej po Európe.

1. Poučka

Osvietenstvo bol myšlienkový smer 18. storočia, ktorý hlásal, že človek sa má riadiť rozumom, vzdelaním a vedou, nie poverami a slepou poslušnosťou voči panovníkovi či cirkvi. Osvietenci žiadali prirodzené práva (sloboda, rovnosť pred zákonom), náboženskú znášanlivosť a deľbu moci v štáte.

Veľká francúzska revolúcia (1789 – 1799) bola udalosť, počas ktorej francúzsky ľud zvrhol absolutistickú monarchiu, zrušil výsady šľachty a cirkvi a presadil heslo „Sloboda, rovnosť, bratstvo". Stala sa vzorom boja za ľudské práva pre celú Európu.

2. Vysvetlenie

Predstav si Francúzsko pred rokom 1789 po krokoch:

1. Spoločnosť bola rozdelená na tri stavy. 1. stav = duchovenstvo, 2. stav = šľachta, 3. stav = všetci ostatní (mešťania, roľníci, robotníci). Prvé dva stavy mali výsady a neplatili dane. Tretí stav (asi 98 % ľudí) platil dane a nemal moc.
2. Štát bol v dlhoch a ľud hladoval. Kráľ Ľudovít XVI. minul veľa peňazí, úroda bola slabá, chlieb zdražel.
3. Osvietenci dali ľuďom nové myšlienky. Vďaka knihám filozofov ľudia pochopili, že nerovnosť nie je „od Boha", ale dá sa zmeniť.
4. Revolúcia vypukla. 14. júla 1789 ľud dobyl väznicu Bastilu — to je symbolický začiatok revolúcie.
5. Vznikli nové zákony. Zrušili sa výsady, prijala sa Deklarácia práv človeka a občana.
6. Revolúcia zradikalizovala. Kráľa popravili (1793), nastalo obdobie teroru (jakobíni, gilotína), neskôr sa k moci dostal Napoleon Bonaparte.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. John Locke učil, že každý človek má prirodzené práva — na život, slobodu a majetok. Dôležité: z tejto myšlienky vychádzajú dnešné ľudské práva.
2. Charles de Montesquieu navrhol deľbu moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Dôležité: presne takto funguje dnešné Slovensko — parlament, vláda a súdy sú oddelené, aby nikto nemal neobmedzenú moc.
3. Voltaire bojoval za slobodu slova a náboženskú znášanlivosť. Dôležité: dnes môžeš slobodne povedať svoj názor aj na internete vďaka takýmto myšlienkam.
4. Jean-Jacques Rousseau tvrdil, že moc má pochádzať od ľudu. Dôležité: preto dnes občania volia svojich zástupcov vo voľbách.
5. Dobytie Bastily 14. júla 1789 — dôležité: dodnes je to vo Francúzsku štátny sviatok (Deň Bastily), tak ako máme my 17. november.
6. Deklarácia práv človeka a občana (1789) vyhlásila, že „ľudia sa rodia slobodní a rovní v právach". Dôležité: je to predchodca dnešnej Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN.
7. Gilotína a teror ukazujú, že aj dobrá myšlienka (sloboda) sa môže zvrhnúť na násilie. Dôležité: učí nás, že revolúcia má aj temnú stranu.

Prečo je celá téma dôležitá: myšlienky osvietenstva a Veľkej francúzskej revolúcie stoja za väčšinou toho, čo dnes považujeme za samozrejmé — demokracia, voľby, ústava, rovnosť pred zákonom a ľudské práva.