Osvietenstvo a Veľká francúzska revolúcia Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Osvietenstvo — myšlienkový a kultúrny smer 18. storočia, ktorý kládol dôraz na rozum, vzdelanie a kritické myslenie namiesto slepej viery v cirkev a panovníka. Osvietenci verili, že pomocou rozumu možno zlepšiť spoločnosť, odstrániť poveru a nespravodlivosť. Tento smer pripravil pôdu pre veľké spoločenské zmeny vrátane revolúcií.

2. Heslo „Sloboda, rovnosť, bratstvo" (Liberté, égalité, fraternité) — ústredná myšlienka osvietenstva aj Veľkej francúzskej revolúcie, ktorá zhŕňala požiadavku slobody jednotlivca, rovnosti všetkých ľudí pred zákonom a solidarity medzi ľuďmi. Stalo sa symbolom boja proti privilégiám šľachty a kléru. Dodnes je oficiálnym heslom Francúzskej republiky.

3. Charles de Montesquieu — francúzsky osvietenský mysliteľ, ktorý vo svojom diele presadzoval rozdelenie štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Tento princíp deľby moci mal zabrániť zneužívaniu a tyranii jediného vládcu. Stal sa základom moderných demokratických ústav, ktoré platia dodnes.

4. Jean-Jacques Rousseau a Voltaire — dvaja najvplyvnejší osvietenci. Rousseau hlásal myšlienku spoločenskej zmluvy, podľa ktorej moc pochádza z vôle ľudu, nie od Boha či panovníka. Voltaire ostro kritizoval cirkev, neznášanlivosť a presadzoval slobodu prejavu a náboženskú toleranciu.

5. Príčiny Veľkej francúzskej revolúcie — Francúzsko bolo v hlbokej hospodárskej kríze, štát mal obrovské dlhy a obyčajní ľudia (tretí stav) trpeli vysokými daňami, zatiaľ čo šľachta a duchovenstvo dane neplatili. K nespokojnosti prispela aj nerovnosť troch stavov a vplyv osvietenských myšlienok. Zlá úroda a drahota chleba dohnali ľud k vzbure.

6. Tri stavy (stavovská spoločnosť) — francúzska spoločnosť sa delila na prvý stav (duchovenstvo), druhý stav (šľachta) a tretí stav (mešťania, roľníci, robotníci). Prvé dva stavy mali výsady a neplatili dane, hoci tvorili menšinu obyvateľstva. Tretí stav tvoril asi 98 % ľudí, no nemal takmer žiadne politické práva — táto nespravodlivosť bola jednou z hlavných príčin revolúcie.

7. Dobytie Bastily — 14. júl 1789 — rozhnevaní Parížania dobyli kráľovskú väznicu a pevnosť Bastilu, ktorá bola symbolom kráľovskej tyranie. Táto udalosť sa považuje za začiatok Veľkej francúzskej revolúcie. Dodnes je 14. júl francúzskym štátnym sviatkom (Deň Bastily).

8. Deklarácia práv človeka a občana (1789) — dokument prijatý počas revolúcie, ktorý vyhlasoval, že všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v právach. Zaručoval slobodu, vlastníctvo, bezpečnosť a právo na odpor proti útlaku. Bol jedným z najvýznamnejších dokumentov v dejinách ľudských práv.

9. Poprava kráľa Ľudovíta XVI. — 21. január 1793 — francúzsky kráľ bol obvinený zo zrady a popravený gilotínou, čím sa Francúzsko stalo republikou. Bola to prelomová udalosť, ktorá šokovala panovníkov celej Európy. Neskôr bola popravená aj jeho manželka, kráľovná Mária Antoinetta.

10. Jakobíni a hrôzovláda (teror) — radikálna skupina na čele s Maximiliánom Robespierrom ovládla revolúciu v rokoch 1793–1794 a nastolila obdobie násilia, počas ktorého boli tisíce ľudí popravené gilotínou. Hrôzovláda sa skončila, keď bol popravený samotný Robespierre. Toto obdobie ukázalo, ako sa revolúcia môže zvrhnúť na násilie.

11. Gilotína — popravný nástroj zavedený počas revolúcie, ktorý mal zabezpečiť „rýchlu a rovnakú" smrť pre všetkých odsúdených bez ohľadu na pôvod. Stala sa hlavným symbolom revolučného teroru. Jej použitie ukázalo aj temnú a krutú stránku revolúcie.

12. Význam revolúcie pre Európu — Veľká francúzska revolúcia (1789–1799) ukončila vo Francúzsku absolutistickú monarchiu a feudálne výsady a rozšírila myšlienky slobody, rovnosti a občianskych práv do celej Európy. Inšpirovala ďalšie národy v boji proti útlaku a položila základy moderných demokratických štátov. Po revolúcii sa k moci dostal Napoleon Bonaparte, ktorý jej myšlienky šíril ďalej po Európe.

1. Poučka

Osvietenstvo bol myšlienkový smer 18. storočia, ktorý hlásal, že človek sa má riadiť rozumom, vzdelaním a vedou, nie poverami a slepou poslušnosťou voči panovníkovi či cirkvi. Osvietenci žiadali prirodzené práva (sloboda, rovnosť pred zákonom), náboženskú znášanlivosť a deľbu moci v štáte.

Veľká francúzska revolúcia (1789 – 1799) bola udalosť, počas ktorej francúzsky ľud zvrhol absolutistickú monarchiu, zrušil výsady šľachty a cirkvi a presadil heslo „Sloboda, rovnosť, bratstvo". Stala sa vzorom boja za ľudské práva pre celú Európu.

2. Vysvetlenie

Predstav si Francúzsko pred rokom 1789 po krokoch:

1. Spoločnosť bola rozdelená na tri stavy. 1. stav = duchovenstvo, 2. stav = šľachta, 3. stav = všetci ostatní (mešťania, roľníci, robotníci). Prvé dva stavy mali výsady a neplatili dane. Tretí stav (asi 98 % ľudí) platil dane a nemal moc.
2. Štát bol v dlhoch a ľud hladoval. Kráľ Ľudovít XVI. minul veľa peňazí, úroda bola slabá, chlieb zdražel.
3. Osvietenci dali ľuďom nové myšlienky. Vďaka knihám filozofov ľudia pochopili, že nerovnosť nie je „od Boha", ale dá sa zmeniť.
4. Revolúcia vypukla. 14. júla 1789 ľud dobyl väznicu Bastilu — to je symbolický začiatok revolúcie.
5. Vznikli nové zákony. Zrušili sa výsady, prijala sa Deklarácia práv človeka a občana.
6. Revolúcia zradikalizovala. Kráľa popravili (1793), nastalo obdobie teroru (jakobíni, gilotína), neskôr sa k moci dostal Napoleon Bonaparte.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — práca s časom: Do ktorého storočia a polovice patrí dobytie Bastily (1789)? Koľko rokov trvala revolúcia (1789 – 1799)?
Rok 1789: stovky 17 + 1 → 18. storočie; po roku 1750, teda druhá polovica.
Trvanie: 1799 − 1789 = 10.
Záver → 18. storočie, druhá polovica; revolúcia trvala 10 rokov

Príklad 2 — časová os: Zoraď: poprava kráľa, Deklarácia práv človeka a občana, dobytie Bastily, koniec hrôzovlády.
Priradím dátumy zo sekcie 0: Bastila 14. júl 1789, Deklarácia 1789 (po Bastile), poprava kráľa 21. január 1793, koniec hrôzovlády 1794.
Zoradím od najstaršieho.
Poradie → dobytie Bastily – Deklarácia práv človeka a občana – poprava kráľa – koniec hrôzovlády

Príklad 3 — príčina, priebeh, dôsledok: Vysvetli začiatok revolúcie v troch krokoch.
Príčina: štát bol zadlžený, tretí stav platil vysoké dane, kým šľachta a duchovenstvo nie, zlá úroda zdražila chlieb a osvietenci šírili myšlienku rovnosti.
Priebeh: 14. júla 1789 rozhnevaní Parížania dobyli Bastilu, symbol kráľovskej moci.
Dôsledok: zrušili sa výsady a prijala sa Deklarácia práv človeka a občana.
Záver → nespokojnosť tretieho stavu viedla k pádu výsad a k vyhláseniu rovnosti v právach

Príklad 4 — práca s prameňom: V liste parížskeho remeselníka z roku 1789 stojí: „Chlieb je taký drahý, že ho deti nemajú každý deň. Páni neplatia dane a my platíme za nich." Aký je to prameň a čo sa z neho dozvieme?
List je osobný písomný prameň.
Dozvieme sa, ako drahota a nerovné dane doliehali na tretí stav.
Nedozvieme sa, ako zmýšľala väčšina Parížanov, ani presné ceny; list zachytáva pohľad jedného človeka.
Záver → písomný prameň: ukazuje nespokojnosť tretieho stavu, nie celú spoločnosť

Príklad 5 — porovnanie: Porovnaj postavenie tretieho stavu a prvých dvoch stavov pred revolúciou.
Prvý stav (duchovenstvo) a druhý stav (šľachta): menšina, výsady, neplatili dane.
Tretí stav (mešťania, roľníci, robotníci): asi 98 % ľudí, platil dane, nemal takmer žiadne politické práva.
Záver → menšina mala výsady, väčšina platila dane bez práv

Príklad 6 — pojem a vysvetlenie: Čo je deľba moci? Uveď príklad z dnešného Slovenska.
Montesquieu navrhol rozdeliť moc na zákonodarnú, výkonnú a súdnu, aby ju nikto nemohol zneužiť.
Na Slovensku: zákony prijíma parlament, vládne vláda, rozhodujú súdy.
Záver → deľba moci rozdeľuje moc na tri nezávislé zložky: parlament, vláda, súdy

Príklad 7 — z bežného života: Na internete napíšeš svoj názor na školský obed a nikto ťa za to nepotrestá. Ktorá osvietenská myšlienka to umožňuje?
Voltaire presadzoval slobodu prejavu a toleranciu.
Deklarácia práv človeka a občana (1789) vyhlásila slobodu a rovnosť v právach.
Záver → sloboda prejavu, ktorú presadzovali osvietenci

Prečo je to dôležité: myšlienky osvietenstva a Veľkej francúzskej revolúcie stoja za väčšinou toho, čo dnes považujeme za samozrejmé — demokracia, voľby, ústava, rovnosť pred zákonom a ľudské práva.

Precvič si

1. Ako znie heslo revolúcie?
2. Ktorý osvietenec presadzoval deľbu moci?
3. Ktorý francúzsky kráľ bol popravený v roku 1793?
4. Koľko percent obyvateľov tvoril približne tretí stav?
5. Kto stál na čele jakobínov počas hrôzovlády?
6. Prečo sa za začiatok revolúcie považuje práve dobytie Bastily?