Plazy Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Plazy (Reptilia) — sú triedou suchozemských stavovcov, ktoré ako prvé dokázali žiť úplne nezávisle od vody. Patria sem jaštery, hady, korytnačky a krokodíly. Predstavujú vývojový medzistupeň medzi obojživelníkmi a vtákmi či cicavcami.

2. Suchá šupinatá koža — telo plazov pokrýva pevná pokožka so zrohovatenými šupinami alebo štítmi, ktoré bránia odparovaniu vody z tela. Práve táto koža umožnila plazom natrvalo opustiť vodné prostredie a osídliť aj suché oblasti. Koža je takmer bez kožných žliaz, preto je na dotyk suchá, nie slizká ako u žiab.

3. Zvliekanie (ekdýza) — keďže zrohovatená pokožka nerastie spolu s telom, plazy ju musia pravidelne odhadzovať. Hady sa zvliekajú vcelku (vyzlečú sa z „košieľky"), jaštery po kúskoch. Zvliekanie umožňuje rast tela a obnovu opotrebovanej kože.

4. Pľúcne dýchanie počas celého života — na rozdiel od obojživelníkov plazy nikdy nedýchajú žiabrami ani kožou, ale výlučne pľúcami. Ich pľúca sú zložitejšie a členitejšie, s väčšou plochou na výmenu plynov. To im umožňuje pokryť potrebu kyslíka aj pri suchej koži, ktorá dýchať nedokáže.

5. Studenokrvnosť (ektotermia) — plazy nedokážu udržať stálu telesnú teplotu a ich teplota tela závisí od okolia. Preto sa vyhrievajú na slnku, aby získali energiu na pohyb, a v chlade sa stávajú malátnymi. V našich podmienkach prečkávajú zimu v stave nehybnosti — zimnom spánku (hibernácii).

6. Rozmnožovanie vajcami na suchu — plazy kladú vajcia priamo na zem, do piesku alebo pod lístie, nie do vody ako obojživelníky. Vajcia majú pevný kožovitý alebo vápenatý obal, ktorý chráni zárodok pred vysušením. Tým sa rozmnožovanie úplne oddelilo od vodného prostredia.

7. Vnútorné oplodnenie — samček odovzdáva pohlavné bunky priamo do tela samičky, takže oplodnenie vajíčka prebieha vnútri jej tela. To je nevyhnutné, lebo vajcia s obalom sa už nedajú oplodniť vo vode. Ide o ďalšie dôležité prispôsobenie životu na suchu.

8. Priamy vývin bez premeny — z vajca sa liahne malý jedinec, ktorý sa od dospelého líši len veľkosťou, nie tvarom. Plazy nemajú štádium larvy ani premenu (metamorfózu) ako žaby s žubrienkami. Mláďatá sú od narodenia prispôsobené suchozemskému životu.

9. Jašterica bystrá — náš najznámejší jašter, ktorý žije na medziach, výslní a kamenistých miestach. Pri ohrození dokáže odhodiť časť chvosta (autotómia), ktorá sa zmieta a odláka nepriateľa, kým jašterica uniká. Chvost jej neskôr čiastočne dorastie.

10. Hady — beznohé plazy — hady nemajú končatiny a pohybujú sa vlnením tela opretého o nerovnosti terénu. Náš jediný jedovatý had je vretenica severná, ktorá má na chrbte tmavú kľukatú čiaru. Nejedovatá užovka obojková sa od nej líši dvoma žltými škvrnami za hlavou; obe sú chránené živočíchy.

11. Korytnačky a krokodíly — korytnačky majú telo chránené pevným kostnatým pancierom, do ktorého vedia zatiahnuť hlavu aj nohy. Krokodíly sú najväčšie dnešné plazy a sú blízkymi príbuznými vyhynutých dinosaurov. Tieto skupiny ukazujú rozmanitosť stavby tela v rámci jednej triedy.

12. Význam plazov v prírode — plazy sú dôležitou súčasťou potravových reťazcov: lovia hmyz, slimáky a hlodavce, čím pomáhajú regulovať ich počet. Mnohé druhy sú u nás zákonom chránené, lebo ich počet klesá kvôli ničeniu biotopov. Plazom preto neubližujeme a ich úkryty nenarúšame.

1. Poučka

Plazy sú suchozemské stavovce so suchou kožou pokrytou rohovinovými šupinami alebo štítmi. Dýchajú pľúcami počas celého života, sú studenokrvné (poikilotermné) a väčšina z nich sa rozmnožuje vajcami s pevným obalom, ktoré kladú na súš.

2. Vysvetlenie

Poďme si to rozobrať krok za krokom:

1. Telo a koža — telo majú kryté suchou kožou so šupinami alebo štítmi. Koža nepriepustná pre vodu chráni telo pred vysychaním na suchu. Hady sa pravidelne zvlečú (odhodia starú vrchnú vrstvu kože).
2. Dýchanie — plazy dýchajú pľúcami počas celého života, na rozdiel od obojživelníkov, ktoré majú časť života žiabre.
3. Telesná teplota — sú studenokrvné: teplotu tela nevedia udržať samé, závisia od okolia. Preto sa vyhrievajú na slnku, aby sa zohriali a boli aktívne.
4. Rozmnožovanie — väčšina kladie vajcia s pevným (kožovitým alebo vápenatým) obalom na súš. Obal a zásobná látka vo vnútri chránia zárodok pred vyschnutím — preto plazy nepotrebujú vodu na rozmnožovanie ako žaby.
5. Prispôsobenie suchu — suchá šupinatá koža, vajcia s obalom a vnútorné oplodnenie umožnili plazom natrvalo opustiť vodu a žiť na suchu.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — urči triedu podľa znakov: Živočích má suchú kožu so zrohovatenými šupinami, dýcha celý život pľúcami, kladie na súš vajcia s kožovitým obalom a jeho telesná teplota závisí od okolia. Do ktorej triedy patrí?
Suchá šupinatá koža vylučuje obojživelníky (majú vlhkú slizkú kožu) aj vtáky (perie).
Teplota tela závislá od okolia vylučuje vtáky a cicavce (majú stálu teplotu).
Pľúca počas celého života a vajcia na súši sú znaky plazov → plazy

Príklad 2 — plaz, či obojživelník: Je korytnačka a mlok plaz? Zdôvodni.
Korytnačka má telo chránené pevným pancierom, dýcha pľúcami a vajcia zahrabáva na súši do piesku → plaz.
Mlok má vlhkú kožu bez šupín a jeho larvy sa vyvíjajú vo vode a dýchajú žiabrami → obojživelník → korytnačka je plaz, mlok nie (je obojživelník)

Príklad 3 — z praxe, studenokrvnosť: Ráno po chladnej noci leží jašterica nehybne na kameni na slnku, popoludní je taká rýchla, že ju nechytíš. Prečo?
Plazy sú studenokrvné, ich teplota tela závisí od okolia.
Po chladnej noci je jašterica studená a malátna, nemá energiu na pohyb.
Na slnku sa zohreje a stane sa aktívnou → jašterica sa musí najprv zohriať od slnka

Príklad 4 — prispôsobenie suchu krok za krokom: Ktoré znaky umožnili plazom žiť úplne nezávisle od vody?
Suchá šupinatá koža bráni odparovaniu vody z tela.
Vnútorné oplodnenie – vajíčko sa oplodní v tele samičky, voda nie je potrebná.
Vajcia s pevným obalom chránia zárodok pred vysušením, vývin je priamy, bez larvy vo vode → šupinatá koža, vnútorné oplodnenie a vajcia s obalom

Príklad 5 — rozpoznanie hada v prírode: Na turistike pri potoku uvidíš hada so žltými škvrnami za hlavou, inokedy na suchej stráni hada s tmavou kľukatou čiarou na chrbte. Ktorý je jedovatý a ako sa zachováš?
Žlté škvrny za hlavou má nejedovatá užovka obojková.
Tmavú kľukatú čiaru na chrbte má vretenica – náš jediný jedovatý had.
Obe sú chránené, preto ich nechytáme a necháme odplaziť → jedovatá je vretenica, oboch hadov necháme na pokoji

Príklad 6 — slepúch, had alebo jašterica: Slepúch nemá nohy. Prečo ho nezaraďujeme medzi hady?
Slepúch má pohyblivé viečka a vie žmurkať, hady pohyblivé viečka nemajú.
Rovnako ako iné jašterice vie odhodiť chvost.
Je to beznohá jašterica, nie je jedovatý → slepúch je beznohá jašterica

Prečo je to dôležité: Plazy sú súčasťou potravových reťazcov — lovia hmyz, hlodavce a slimáky, čím pomáhajú udržať rovnováhu v prírode. Vďaka prispôsobeniu suchu nám ukazujú, ako sa život presunul z vody na pevninu. Poznať jedovaté druhy je dôležité aj pre našu bezpečnosť v prírode.

Precvič si

1. Čím dýchajú plazy?
2. Ako sa volá pravidelné odhadzovanie starej kože?
3. Ktorý je náš jediný jedovatý had?
4. Ktoré sú najväčšie dnešné plazy?
5. Ako sa volá schopnosť jašterice odhodiť časť chvosta a načo jej slúži?
6. Prečo plazy u nás v zime upadajú do zimného spánku?