Počasie a podnebie Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Počasie — je okamžitý stav ovzdušia (atmosféry) na určitom mieste a v určitom čase. Mení sa z hodiny na hodinu a z dňa na deň — môže byť slnečno, zamračené, môže pršať či snežiť. Práve preto sa počasie dá predpovedať len na niekoľko dní dopredu.

2. Podnebie (klíma) — je dlhodobý, priemerný ráz počasia na určitom území sledovaný počas mnohých rokov (zvyčajne aspoň 30 rokov). Na rozdiel od počasia sa podnebie mení veľmi pomaly, preto vieme povedať, že napríklad Sahara má suché a horúce podnebie, aj keď tam jeden deň môže výnimočne aj zapršať.

3. Rozdiel počasie verzus podnebie — počasie je to, čo vidíme dnes von oknom, podnebie je „typické" počasie kraja za dlhé obdobie. Pomôcka: počasie rozhoduje, či si dnes vezmeš dáždnik, podnebie rozhoduje, aké oblečenie vôbec v danej krajine potrebuješ mať v skrini.

4. Teplota vzduchu — meraná veličina, ktorá hovorí, ako je teplo alebo chladno; meriame ju teplomerom v stupňoch Celzia (°C). Je to jeden z najdôležitejších údajov o počasí, lebo ovplyvňuje vyparovanie vody, tvorbu oblakov aj to, či bude pršať alebo snežiť.

5. Atmosférický tlak — je tlak (váha) vzduchu, ktorý na nás pôsobí; meriame ho prístrojom barometer. Zmeny tlaku predpovedajú zmenu počasia: klesajúci tlak zvyčajne ohlasuje dážď a oblačnosť, stúpajúci tlak prináša pekné a stabilné počasie.

6. Zrážky — voda padajúca z oblakov na zem v podobe dažďa, snehu, krúp alebo mrholenia; ich množstvo meriame zrážkomerom (dažďomerom) v milimetroch (mm). Zrážky vznikajú, keď sa vodná para v oblakoch ochladí a skondenzuje na kvapky vody alebo kryštáliky ľadu.

7. Vietor — je vodorovný pohyb vzduchu z miesta s vyšším tlakom na miesto s nižším tlakom. Jeho smer zisťujeme veternou ružicou (smerovkou) a jeho rýchlosť meriame anemometrom; vietor rozháňa oblaky a prenáša teplo aj vlhkosť po celej Zemi.

8. Vlhkosť vzduchu — udáva, koľko vodnej pary je obsiahnutej vo vzduchu; meriame ju vlhkomerom. Vysoká vlhkosť spôsobuje dusno a tvorbu hmly či oblakov, nízka vlhkosť je typická pre suché púštne kraje.

9. Meteorológia a meteorologická stanica — meteorológia je veda, ktorá skúma počasie; odborníci (meteorológovia) zbierajú merané údaje na meteorologických staniciach a pomocou satelitov, aby zostavili predpoveď počasia. Vďaka nim sa vieme pripraviť na búrky, mrazy či povodne.

10. Podnebné (klimatické) pásma Zeme — Zem delíme podľa množstva slnečného tepla na päť hlavných pásiem: jedno teplé (tropické) pásmo okolo rovníka, dve mierne pásma a dve studené (polárne) pásma pri póloch. Toto rozdelenie vzniká preto, lebo slnečné lúče dopadajú pri rovníku kolmo (silno hrejú) a pri póloch šikmo (hrejú slabo).

11. Teplé (tropické) pásmo — leží okolo rovníka, kde slnečné lúče dopadajú najkolmejšie, preto je tu po celý rok horúco. Patria sem tropické dažďové pralesy s množstvom zrážok aj horúce suché púšte ako Sahara.

12. Studené (polárne) pásma — nachádzajú sa pri severnom a južnom póle, kam slnko svieti len veľmi šikmo, takže je tu trvalo chladno, mnoho snehu a ľadu. Patria sem oblasti Arktídy a Antarktídy, kde sa nachádzajú najväčšie zásoby sladkej vody na Zemi vo forme ľadovcov.

13. Mierne pásmo a Slovensko — Slovensko leží v severnom miernom podnebnom pásme, pre ktoré je typické striedanie štyroch ročných období: jari, leta, jesene a zimy. Práve toto striedanie tepla a chladu počas roka ovplyvňuje, kedy sa u nás sadí, žne a aké rastliny a živočíchy tu žijú.

1. Poučka

Počasie je okamžitý stav ovzdušia na určitom mieste a v určitom čase (napríklad dnes ráno u nás). Podnebie (klíma) je dlhodobý, priemerný stav počasia na danom mieste sledovaný mnoho rokov (zvyčajne aspoň 30 rokov). Zem delíme na tri hlavné podnebné (teplotné) pásma: teplé, mierne a studené.

2. Vysvetlenie

• Počasie sa mení z hodiny na hodinu a z dňa na deň. Podnebie sa nemení rýchlo — opisuje, aké počasie tu býva „väčšinou".
• Počasie skúma veda meteorológia, údaje merajú na meteorologických staniciach.
• Počasie opisujeme meranými údajmi: teplota vzduchu, tlak vzduchu, vlhkosť, množstvo zrážok, smer a rýchlosť vetra, oblačnosť.
• Podnebné pásma vznikajú preto, lebo slnečné lúče dopadajú na guľatú Zem pod rôznym uhlom: pri rovníku kolmo (najviac tepla), pri póloch šikmo (najmenej tepla).
• Preto je pri rovníku teplé pásmo, ďalej od neho mierne pásmo a pri póloch studené pásmo.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — počasie, či podnebie: Ktorá veta opisuje počasie a ktorá podnebie? A: „Dnes je 18 °C, polojasno, slabý vietor zo západu.“ B: „Na Slovensku je mierne podnebie so štyrmi ročnými obdobiami.“
Pravidlo: počasie je okamžitý stav ovzdušia, podnebie je dlhodobý priemerný stav.
Veta A hovorí o dnešku → okamžitý stav.
Veta B platí dlhodobo → A je počasie, B je podnebie

Príklad 2 — čítanie údajov z merania: Teplomer ukázal ráno 12 °C a na obed 21 °C. O koľko stupňov sa oteplilo a prečo?
Rozdiel: 21 °C − 12 °C = 9 °C.
Na obed je slnko na oblohe najvyššie a lúče hrejú najviac.
Výsledok → oteplilo sa o 9 °C

Príklad 3 — tlak a predpoveď: Barometer ukazuje, že tlak vzduchu od rána stále klesá. Aké počasie môžeme čakať?
Pravidlo: klesajúci tlak zvyčajne ohlasuje oblačnosť a dážď, stúpajúci pekné počasie.
Tlak klesá → počasie sa zhorší.
Záver → pravdepodobne oblačno a dážď, oplatí sa vziať dáždnik

Príklad 4 — čítanie klimadiagramu slovne: V klimadiagrame mesta sú v januári teploty pod nulou, v júli okolo 20 °C a zrážky padajú počas celého roka. V ktorom pásme mesto leží?
Teploty sa počas roka výrazne menia, je zima aj leto → nie je to teplé pásmo.
V lete je teplo, takže to nie je studené pásmo.
Striedanie štyroch ročných období → mierne pásmo (ako Slovensko)

Príklad 5 — prístroj na meranie: Meteorológ chce zistiť, koľko napršalo za noc, a odkiaľ fúka vietor. Aké prístroje použije?
Množstvo zrážok v milimetroch meria zrážkomer (dažďomer).
Smer vetra ukazuje veterná ružica (smerovka), rýchlosť meria anemometer.
Záver → zrážkomer a veterná ružica (smerovka)

Príklad 6 — z bežného života: Ideš na víkend do hôr a v predpovedi je: „Popoludní búrky, teplota 15 °C.“ Čo si zbalíš a kedy pôjdeš?
Búrky prídu popoludní → na túru vyrazím ráno a vrátim sa skôr.
15 °C v horách je chladnejšie, vo výške bude ešte chladnejšie → teplá vrstva.
Záver → pláštenka a teplejšie oblečenie, vyraziť ráno a vrátiť sa pred búrkou

Prečo je to dôležité: Podľa predpovede počasia sa rozhodujeme, čo si oblečieme, či zoberieme dáždnik alebo či sa dá ísť na výlet. Poľnohospodári podľa počasia sejú a žnú, piloti a kapitáni lodí ho potrebujú pre bezpečnosť. Poznanie podnebia pomáha vedieť, kde sa dá pestovať aké rastliny a ako žijú ľudia a zvieratá v rôznych častiach sveta.

Precvič si

1. Akým prístrojom meriame teplotu vzduchu?
2. Ako sa volá veda, ktorá skúma počasie?
3. Aspoň koľko rokov sa sleduje počasie, aby sme mohli opísať podnebie?
4. V akých jednotkách meriame množstvo zrážok?
5. Z akého miesta na aké fúka vietor?
6. Ráno bolo −3 °C a popoludní 5 °C. O koľko stupňov sa oteplilo?