Podnebné pásma a typy krajín Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Podnebné (teplotné) pásma — Zem je rozdelená na tri hlavné teplotné pásma: teplé (tropické) okolo rovníka, dve mierne a dve studené (polárne) pri póloch. Vznikajú preto, lebo slnečné lúče dopadajú na guľatý povrch Zeme pod rôznym uhlom — pri rovníku takmer kolmo, a preto je tam najteplejšie.

2. Uhol dopadu slnečných lúčov — Pri rovníku dopadajú lúče kolmo a zohrejú malú plochu veľmi silno, kým pri póloch dopadajú šikmo a tá istá energia sa rozloží na väčšiu plochu. Toto je hlavný dôvod, prečo je pri rovníku horúco a pri póloch zima — nie vzdialenosť od Slnka, ale uhol dopadu.

3. Šírková pásmovitosť — Je to usporiadanie rastlinstva a živočíšstva do pásov, ktoré sa tiahnu od rovníka k pólom súbežne s rovnobežkami. Pretože sa s rastúcou zemepisnou šírkou mení teplota a množstvo zrážok, mení sa aj typ krajiny — od dažďových lesov cez púšte a stepi až po tundru.

4. Výšková stupňovitosť — Vo vysokých pohoriach sa rastlinstvo mení podľa nadmorskej výšky: čím vyššie, tým je chladnejšie, takže pásma sa „vrstvia" na seba ako schody. Podobne ako pri ceste od rovníka k pólu prejdeme od lesov cez kosodrevinu a horské lúky až po večný sneh — len v menšom meradle na jednej hore.

5. Tropické dažďové lesy — Rastú pri rovníku, kde je celý rok horúco a veľa zrážok, preto sú to najbohatšie a najhustejšie lesy na Zemi. Žijú v nich opice, papagáje, hady a tisíce druhov hmyzu; rastú tu liany a stromy s veľkými listami a sú „pľúcami planéty", lebo produkujú veľa kyslíka.

6. Savany — Sú to rozsiahle trávnaté krajiny s ojedinelými stromami (napríklad baobab či akácia), ktoré ležia okolo dažďových lesov a striedajú sa v nich obdobie sucha a obdobie dažďov. Práve tu v Afrike žijú veľké stáda bylinožravcov ako antilopy, zebry a slony, ktoré lovia levy a gepardy.

7. Púšte — Vznikajú v oblastiach s extrémne málo zrážkami, kde sú cez deň vysoké teploty a v noci chlad (napríklad Sahara). Rastliny a živočíchy sa museli prispôsobiť suchu — kaktusy zadržiavajú vodu a ťava vydrží dlho bez pitia.

8. Subtropická krajina a stepi — V subtrópoch (napríklad pri Stredozemnom mori) rastú olivy, citrusy a stromy odolné voči letnému suchu. Stepi sú obrovské bezlesé trávnaté roviny mierneho pásma (napríklad v Ázii), kde žijú napríklad sysle, svište a kone.

9. Listnaté a ihličnaté lesy mierneho pásma — V miernom pásme, kde žijeme aj my na Slovensku, sa strieda jar, leto, jeseň a zima. Listnaté stromy (dub, buk) na jeseň zhadzujú listy, kým ihličnaté (smrek, borovica) zostávajú zelené celý rok; žijú tu jelene, líšky, medvede a veveričky.

10. Tundra — Je to studená bezlesá krajina za polárnym kruhom, kde je pôda väčšinu roka zamrznutá a rastú tam len machy, lišajníky a nízke kríky. Žijú tu soby, polárne líšky a v lete sem priletí množstvo vtákov; stromy tu nerastú, lebo je príliš chladno a krátke leto.

11. Polárna krajina — Pri severnom a južnom póle leží trvalý ľad a sneh, kde panuje najväčšia zima na Zemi. V Arktíde žijú ľadové medvede a tulene, v Antarktíde tučniaky — všetky majú hrubú vrstvu tuku a srsti alebo peria proti mrazu.

12. Vysokohorská krajina — Vo vysokých horách sa vďaka výškovej stupňovitosti striedajú pásma od lesov cez kosodrevinu a horské lúky až po skaly a večný sneh na vrcholoch. Žijú tu prispôsobené živočíchy ako kamzík, svišť a orol, ktoré zvládajú chlad, vietor a riedky vzduch.

1. Poučka

Zem je Slnkom ohrievaná nerovnomerne, preto sa na nej vytvorili teplotné (podnebné) pásma: pri rovníku je horúce pásmo, smerom k pólom mierne a pri póloch studené. Podľa podnebia sa do pásov usporadúva aj rastlinstvo a živočíšstvo — to voláme šírková pásmovitosť (mení sa od rovníka k pólom). Keď stúpame do hôr, krajina sa mení s nadmorskou výškou — to je výšková stupňovitosť.

2. Vysvetlenie

Krok za krokom: 1. Zem je guľatá a naklonená, preto slnečné lúče dopadajú pri rovníku kolmo (veľa tepla) a pri póloch šikmo (málo tepla). 2. Tak vzniknú tri hlavné teplotné pásma: horúce (okolo rovníka), mierne (medzi obratníkmi a polárnymi kruhmi) a studené (okolo pólov). 3. Rastliny a zvieratá žijú tam, kde im podnebie vyhovuje — preto sa usporadúvajú do pásov, ktoré idú od rovníka k pólu. To je šírková pásmovitosť. 4. To isté sa deje aj vo výške: čím vyššie do hôr, tým je chladnejšie. Preto sa za sebou striedajú lesy, kosodrevina, lúky, holé skaly a sneh. To je výšková stupňovitosť — pripomína to cestu od rovníka k pólu, len smerom hore.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — čítanie klimadiagramu: Klimadiagram miesta ukazuje: teplota je každý mesiac okolo 26 °C a stĺpce zrážok sú vysoké vo všetkých mesiacoch. Aký typ krajiny tam bude?
Teplota celý rok vysoká a takmer rovnaká → horúce pásmo pri rovníku.
Prší každý mesiac veľa → vlhko celý rok, žiadne obdobie sucha.
Horúco a stále vlhko → tropický dažďový les

Príklad 2 — čítanie klimadiagramu (dve obdobia): Iné miesto má teplotu celý rok nad 20 °C, ale polovicu roka takmer neprší a druhú polovicu veľa. Aký typ krajiny to je?
Celý rok teplo → horúce pásmo.
Striedanie obdobia sucha a obdobia dažďov je znak trávnatej krajiny s ojedinelými stromami.
Záver → savana

Príklad 3 — zemepisná poloha a pásmo: Miesto leží na 70° severnej zemepisnej šírky, za polárnym kruhom. V ktorom teplotnom pásme leží a aká krajina tam bude?
Čím ďalej od rovníka, tým šikmejšie dopadajú lúče a je chladnejšie.
70° je ďaleko od rovníka, za polárnym kruhom → studené pásmo.
Zamrznutá pôda, krátke leto, žiadne stromy → studené pásmo, tundra

Príklad 4 — príčina a dôsledok: Prečo je pri rovníku horúco a pri póloch zima, hoci sú oba od Slnka takmer rovnako ďaleko?
Pri rovníku dopadajú lúče kolmo a zohrejú malú plochu silno.
Pri póloch dopadajú šikmo, tá istá energia sa rozloží na väčšiu plochu.
Rozhoduje uhol dopadu, nie vzdialenosť → pri rovníku dopadajú lúče kolmo, pri póloch šikmo

Príklad 5 — výšková stupňovitosť: Turista stúpa v Tatrách z doliny na vrchol. Aké pásma krajiny postupne prejde?
Pravidlo: čím vyššie, tým chladnejšie, rastlinstvo sa mení po stupňoch.
Najnižšie je les, nad ním kosodrevina, potom horské lúky a navrchu holé skaly.
Poradie → les, kosodrevina, horské lúky, skaly (a na vysokých horách sneh)

Príklad 6 — z bežného života: Rodina ide v auguste na dovolenku do Grécka pri Stredozemnom mori. Aké počasie a rastliny ich čakajú a čo si majú zbaliť?
Stredozemie patrí do subtrópov, leto je tam horúce a suché.
Rastú tam olivy a citrusy, ktoré znesú letné sucho.
Záver → horúce suché leto, olivy a citrusy; zbaliť ľahké oblečenie a ochranu pred slnkom

Prečo je to dôležité: pomáha nám pochopiť, prečo inde rastú iné rastliny a žijú iné zvieratá, prečo si na dovolenku do rôznych krajín balíme iné oblečenie a ako súvisí podnebie so životom ľudí (poľnohospodárstvo, voda, mestá). Je to základ pre čítanie máp a ochranu prírody.

Precvič si

1. V ktorom teplotnom pásme leží Slovensko?
2. Ktorá krajina má veľmi málo zrážok, cez deň horúco a v noci chlad?
3. Ako sa volá bezlesá trávnatá krajina mierneho pásma?
4. Ktoré zviera žije v Antarktíde: ľadový medveď, alebo tučniak?
5. Prečo v tundre nerastú stromy?
6. Na mape vidíš pásy krajín v poradí: dažďový les, savana, púšť. Ktorým smerom ideš – od rovníka, alebo k rovníku? Zdôvodni jednou vetou.