Podnebné pásma a typy krajín Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Podnebné (teplotné) pásma — Zem je rozdelená na tri hlavné teplotné pásma: teplé (tropické) okolo rovníka, dve mierne a dve studené (polárne) pri póloch. Vznikajú preto, lebo slnečné lúče dopadajú na guľatý povrch Zeme pod rôznym uhlom — pri rovníku takmer kolmo, a preto je tam najteplejšie.

2. Uhol dopadu slnečných lúčov — Pri rovníku dopadajú lúče kolmo a zohrejú malú plochu veľmi silno, kým pri póloch dopadajú šikmo a tá istá energia sa rozloží na väčšiu plochu. Toto je hlavný dôvod, prečo je pri rovníku horúco a pri póloch zima — nie vzdialenosť od Slnka, ale uhol dopadu.

3. Šírková pásmovitosť — Je to usporiadanie rastlinstva a živočíšstva do pásov, ktoré sa tiahnu od rovníka k pólom súbežne s rovnobežkami. Pretože sa s rastúcou zemepisnou šírkou mení teplota a množstvo zrážok, mení sa aj typ krajiny — od dažďových lesov cez púšte a stepi až po tundru.

4. Výšková stupňovitosť — Vo vysokých pohoriach sa rastlinstvo mení podľa nadmorskej výšky: čím vyššie, tým je chladnejšie, takže pásma sa „vrstvia" na seba ako schody. Podobne ako pri ceste od rovníka k pólu prejdeme od lesov cez kosodrevinu a horské lúky až po večný sneh — len v menšom meradle na jednej hore.

5. Tropické dažďové lesy — Rastú pri rovníku, kde je celý rok horúco a veľa zrážok, preto sú to najbohatšie a najhustejšie lesy na Zemi. Žijú v nich opice, papagáje, hady a tisíce druhov hmyzu; rastú tu liany a stromy s veľkými listami a sú „pľúcami planéty", lebo produkujú veľa kyslíka.

6. Savany — Sú to rozsiahle trávnaté krajiny s ojedinelými stromami (napríklad baobab či akácia), ktoré ležia okolo dažďových lesov a striedajú sa v nich obdobie sucha a obdobie dažďov. Práve tu v Afrike žijú veľké stáda byliniek ako antilopy, zebry a slony, ktoré lovia levy a gepardy.

7. Púšte — Vznikajú v oblastiach s extrémne málo zrážkami, kde sú cez deň vysoké teploty a v noci chlad (napríklad Sahara). Rastliny a živočíchy sa museli prispôsobiť suchu — kaktusy zadržiavajú vodu a ťava vydrží dlho bez pitia.

8. Subtropická krajina a stepi — V subtrópoch (napríklad pri Stredozemnom mori) rastú olivy, citrusy a stromy odolné voči letnému suchu. Stepi sú obrovské bezlesé trávnaté roviny mierneho pásma (napríklad v Ázii), kde žijú napríklad sysle, svište a kone.

9. Listnaté a ihličnaté lesy mierneho pásma — V miernom pásme, kde žijeme aj my na Slovensku, sa strieda jar, leto, jeseň a zima. Listnaté stromy (dub, buk) na jeseň zhadzujú listy, kým ihličnaté (smrek, borovica) zostávajú zelené celý rok; žijú tu jelene, líšky, medvede a veveričky.

10. Tundra — Je to studená bezlesá krajina za polárnym kruhom, kde je pôda väčšinu roka zamrznutá a rastú tam len machy, lišajníky a nízke kríky. Žijú tu soby, polárne líšky a v lete sem priletí množstvo vtákov; stromy tu nerastú, lebo je príliš chladno a krátke leto.

11. Polárna krajina — Pri severnom a južnom póle leží trvalý ľad a sneh, kde panuje najväčšia zima na Zemi. V Arktíde žijú ľadové medvede a tulene, v Antarktíde tučniaky — všetky majú hrubú vrstvu tuku a srsti alebo peria proti mrazu.

12. Vysokohorská krajina — Vo vysokých horách sa vďaka výškovej stupňovitosti striedajú pásma od lesov cez kosodrevinu a horské lúky až po skaly a večný sneh na vrcholoch. Žijú tu prispôsobené živočíchy ako kamzík, svišť a orol, ktoré zvládajú chlad, vietor a riedky vzduch.

1. Poučka

Zem je Slnkom ohrievaná nerovnomerne, preto sa na nej vytvorili teplotné (podnebné) pásma: pri rovníku je horúce pásmo, smerom k pólom mierne a pri póloch studené. Podľa podnebia sa do pásov usporadúva aj rastlinstvo a živočíšstvo — to voláme šírková pásmovitosť (mení sa od rovníka k pólom). Keď stúpame do hôr, krajina sa mení s nadmorskou výškou — to je výšková stupňovitosť.

2. Vysvetlenie

Krok za krokom: 1. Zem je guľatá a nakloněná, preto slnečné lúče dopadajú pri rovníku kolmo (veľa tepla) a pri póloch šikmo (málo tepla). 2. Tak vzniknú tri hlavné teplotné pásma: horúce (okolo rovníka), mierne (medzi obratníkmi a polárnymi kruhmi) a studené (okolo pólov). 3. Rastliny a zvieratá žijú tam, kde im podnebie vyhovuje — preto sa usporadúvajú do pásov, ktoré idú od rovníka k pólu. To je šírková pásmovitosť. 4. To isté sa deje aj vo výške: čím vyššie do hôr, tým je chladnejšie. Preto sa za sebou striedajú lesy, kosodrevina, lúky, holé skaly a sneh. To je výšková stupňovitosť — pripomína to cestu od rovníka k pólu, len smerom hore.

3. Príklady a prečo je to dôležité

• Tropický dažďový les (Amazónia, Kongo) — horúco a stále vlhko; žije tu papagáj, opica, jaguár.
• Savana (Afrika) — vysoká tráva a osamelé stromy; lev, slon, žirafa, zebra.
• Púšť (Sahara) — veľmi sucho; ťava, škorpión, kaktus.
• Tundra (sever Ruska, Kanada) — chladno, len machy a lišajníky; sob, polárna líška.
• Ihličnatý les mierneho pásma (tajga) — smreky a borovice; medveď, los, vlk.
• Vysokohorská krajina (Tatry, Alpy) — pásy lesa, kosodreviny a holých skál nad sebou; kamzík, svišť.

Prečo je to dôležité: pomáha nám pochopiť, prečo inde rastú iné rastliny a žijú iné zvieratá, prečo si na dovolenku do rôznych krajín balíme iné oblečenie a ako súvisí podnebie so životom ľudí (poľnohospodárstvo, voda, mestá). Je to základ pre čítanie máp a ochranu prírody.