Podnebné pásma a vegetácia Zeme Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Podnebné (klimatické) pásmo — je rozsiahla oblasť Zeme s podobnými dlhodobými poveternostnými podmienkami, najmä teplotou a zrážkami. Pásma sa tiahnu približne rovnobežne s rovníkom, pretože hlavným činiteľom je uhol dopadu slnečných lúčov. Rozlišujeme základné (teplé, mierne, studené) a prechodné podnebné pásma.

2. Uhol dopadu slnečných lúčov — pri rovníku dopadajú lúče takmer kolmo, takže ohrievajú menšiu plochu intenzívnejšie, kým pri póloch dopadajú šikmo a teplo sa rozkladá na väčšiu plochu. Práve preto je pri rovníku teplo a pri póloch zima. Toto rozloženie slnečnej energie je hlavnou príčinou existencie podnebných pásem.

3. Teplé (tropické) podnebné pásmo — leží okolo rovníka medzi obratníkmi (asi 23,5° s. š. a 23,5° j. š.) a má celoročne vysoké teploty nad 20 °C. Slnko tu počas roka stojí veľmi vysoko, takže sa striedajú len obdobie dažďov a sucha, nie ročné obdobia ako u nás. Patria sem najteplejšie a aj najvlhkejšie oblasti Zeme.

4. Tropický dažďový prales — vzniká pri rovníku, kde je horúco a celý rok prší (často viac ako 2000 mm zrážok ročne). Je to najbohatší ekosystém na Zemi s obrovskou rozmanitosťou rastlín a živočíchov, rastie tu vo viacerých poschodiach (od bylín po vysoké stromy). Žijú tu opice, papagáje, hady, jaguáre a množstvo hmyzu; nazýva sa aj „pľúca Zeme", lebo produkuje veľa kyslíka.

5. Savana — je tropická trávnatá krajina s ojedinelými stromami (napr. baobab, akácia), ktorá sa nachádza na okraji tropického pásma, kde sa strieda obdobie sucha a dažďov. Typická je hlavne pre Afriku a žijú tu veľké stáda bylinožravcov — slony, žirafy, zebry, antilopy — a ich predátori ako levy a gepardy. Práve savana je domovom najznámejších afrických zvierat.

6. Púšte a obratníkové (subtropické) oblasti — okolo obratníkov klesá suchý vzduch, takže tu takmer neprší a vznikajú najväčšie púšte sveta, napríklad Sahara. Rastlinstvo je veľmi chudobné — prevažujú odolné rastliny ako kaktusy, ktoré dokážu zadržiavať vodu. Živočíchy (ťava, jašterice, škorpióny) sú prispôsobené na sucho a veľké rozdiely teplôt medzi dňom a nocou.

7. Mierne podnebné pásmo — nachádza sa medzi obratníkmi a polárnymi kruhmi a leží v ňom aj Slovensko. Jeho hlavným znakom je striedanie štyroch ročných období — jari, leta, jesene a zimy — s miernymi teplotami a dostatkom zrážok. Vďaka týmto podmienkam je vhodné na poľnohospodárstvo a žije tu väčšina obyvateľov Zeme.

8. Listnaté a zmiešané lesy, stepi a tajga — v miernom pásme rastú listnaté lesy (dub, buk), ktoré na jeseň zhadzujú listy, a smerom na sever prechádzajú do ihličnatej tajgy. Suché vnútrozemské oblasti pokrývajú trávnaté stepi (u nás nížiny, v Ázii stepi, v Amerike prérie). Žijú tu jelene, líšky, medvede, vlky, zajace a mnohé druhy vtákov prispôsobené striedaniu ročných období.

9. Studené (polárne a subpolárne) podnebné pásmo — rozprestiera sa okolo severného a južného pólu, kde je celoročne veľmi chladno a slnko vystupuje nízko nad obzor. Striedajú sa tu polárny deň (slnko nezapadá) a polárna noc (slnko nevychádza). Pre extrémny chlad tu rastie len málo rastlín a veľká časť územia je pokrytá ľadom a snehom.

10. Tundra a polárne pustiny — tundra je bezlesá krajina za polárnym kruhom, kde rastú len machy, lišajníky, nízke trávy a zakrpatené kríky, lebo pôda je trvalo zamrznutá (permafrost). Žijú tu soby, polárne líšky, polárne zajace a v lete množstvo komárov; v Arktíde aj ľadové medvede a tučniaky v Antarktíde. Smerom k pólom prechádza tundra do ľadových pustín takmer bez života.

11. Nadmorská výška a výškové stupne — okrem zemepisnej šírky ovplyvňuje podnebie a vegetáciu aj výška nad morom: čím vyššie do hôr stúpame, tým je chladnejšie (asi o 0,6 °C na každých 100 m). Preto sa vo vysokých pohoriach striedajú výškové vegetačné stupne podobne ako podnebné pásma od rovníka k pólu — od lesov cez kosodrevinu až po horské lúky a večný sneh. Vďaka tomu nájdeme aj v teplých krajinách na vysokých horách zasnežené štíty.

1. Poučka

Podnebné (klimatické) pásmo je rozsiahla oblasť Zeme s podobným počasím počas roka — najmä s podobnou teplotou a množstvom zrážok. Na Zemi rozlišujeme päť hlavných podnebných pásiem: teplé (tropické), dva mierne, dve studené (polárne) a medzi nimi prechodné subtropické a subpolárne oblasti. Ku každému pásmu patrí typické rastlinstvo (vegetácia) a živočíšstvo, ktoré sa prispôsobili tamojšiemu podnebiu.

2. Vysvetlenie

Predstav si Zem rozdelenú na vodorovné pruhy od rovníka k pólom:

1. Slnečné lúče dopadajú najkolmejšie na rovník → je tam najteplejšie. Čím ďalej k pólom, tým šikmejšie lúče dopadajú → je chladnejšie.
2. Podľa toho ideme od rovníka k pólu cez tieto pásma: - Tropické (teplé) pásmo — okolo rovníka, celý rok horúco. - Subtropické pásmo — horúce suché letá, mierne zimy. - Mierne pásmo — štyri ročné obdobia (žijeme v ňom aj my na Slovensku). - Subpolárne pásmo — krátke chladné leto, dlhá zima. - Polárne (studené) pásmo — okolo pólov, celý rok zima.
3. Vegetácia sa mení s pásmom: pri rovníku husté dažďové pralesy, ďalej savany a púšte, potom listnaté a ihličnaté lesy, nakoniec tundra a ľadové pustiny bez stromov.
4. Živočíchy sa prispôsobujú: zvieratá v púšti šetria vodu, zvieratá v polárnych oblastiach majú hrubú srsť alebo tuk.

Okrem zemepisnej šírky podnebie ovplyvňuje aj nadmorská výška — vysoko v horách je chladnejšie, preto vznikajú výškové (vertikálne) vegetačné stupne.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Amazonský dažďový prales (tropické pásmo) — celoročne teplo a vlhko, husté pralesy, opice, papagáje, jaguáre. Označuje sa za „pľúca Zeme", lebo produkuje veľa kyslíka.
2. Saharská púšť (subtropické/tropické suché pásmo) — málo zrážok, riedke trsy rastlín, ťava, fenek púštny, ktoré vydržia bez vody.
3. Africká savana (tropické pásmo so striedaním období sucha a dažďov) — vysoké trávy a osamelé stromy (baobab, akácia), levy, slony, žirafy, zebry.
4. Listnaté a zmiešané lesy na Slovensku (mierne pásmo) — dub, buk, jelene, líšky, vtáky; stromy na jeseň zhadzujú listy.
5. Tajga na Sibíri (mierne/subpolárne pásmo) — rozsiahle ihličnaté lesy (smrek, borovica), medvede, vlky, soby.
6. Tundra a Arktída (polárne pásmo) — žiadne stromy, len machy a lišajníky, ľadové medvede, tučniaky (v Antarktíde), tulene.

Prečo je to dôležité: Pomáha nám pochopiť, prečo na rôznych miestach Zeme rastie a žije niečo iné, čo môžeme kde pestovať a chovať, ako sa obliekať na cesty, a prečo treba chrániť ohrozené prostredia (napr. pralesy). Vysvetľuje aj dôsledky klimatickej zmeny, keď sa pásma posúvajú.