Podnebné pásma a vegetácia Zeme Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Podnebné (klimatické) pásmo — je rozsiahla oblasť Zeme s podobnými dlhodobými poveternostnými podmienkami, najmä teplotou a zrážkami. Pásma sa tiahnu približne rovnobežne s rovníkom, pretože hlavným činiteľom je uhol dopadu slnečných lúčov. Rozlišujeme základné (teplé, mierne, studené) a prechodné podnebné pásma.

2. Uhol dopadu slnečných lúčov — pri rovníku dopadajú lúče takmer kolmo, takže ohrievajú menšiu plochu intenzívnejšie, kým pri póloch dopadajú šikmo a teplo sa rozkladá na väčšiu plochu. Práve preto je pri rovníku teplo a pri póloch zima. Toto rozloženie slnečnej energie je hlavnou príčinou existencie podnebných pásem.

3. Teplé (tropické) podnebné pásmo — leží okolo rovníka medzi obratníkmi (asi 23,5° s. š. a 23,5° j. š.) a má celoročne vysoké teploty nad 20 °C. Slnko tu počas roka stojí veľmi vysoko, takže sa striedajú len obdobie dažďov a sucha, nie ročné obdobia ako u nás. Patria sem najteplejšie a aj najvlhkejšie oblasti Zeme.

4. Tropický dažďový prales — vzniká pri rovníku, kde je horúco a celý rok prší (často viac ako 2000 mm zrážok ročne). Je to najbohatší ekosystém na Zemi s obrovskou rozmanitosťou rastlín a živočíchov, rastie tu vo viacerých poschodiach (od bylín po vysoké stromy). Žijú tu opice, papagáje, hady, jaguáre a množstvo hmyzu; nazýva sa aj „pľúca Zeme", lebo produkuje veľa kyslíka.

5. Savana — je tropická trávnatá krajina s ojedinelými stromami (napr. baobab, akácia), ktorá sa nachádza na okraji tropického pásma, kde sa strieda obdobie sucha a dažďov. Typická je hlavne pre Afriku a žijú tu veľké stáda bylinožravcov — slony, žirafy, zebry, antilopy — a ich predátori ako levy a gepardy. Práve savana je domovom najznámejších afrických zvierat.

6. Púšte a obratníkové (subtropické) oblasti — okolo obratníkov klesá suchý vzduch, takže tu takmer neprší a vznikajú najväčšie púšte sveta, napríklad Sahara. Rastlinstvo je veľmi chudobné — prevažujú odolné rastliny ako kaktusy, ktoré dokážu zadržiavať vodu. Živočíchy (ťava, jašterice, škorpióny) sú prispôsobené na sucho a veľké rozdiely teplôt medzi dňom a nocou.

7. Mierne podnebné pásmo — nachádza sa medzi obratníkmi a polárnymi kruhmi a leží v ňom aj Slovensko. Jeho hlavným znakom je striedanie štyroch ročných období — jari, leta, jesene a zimy — s miernymi teplotami a dostatkom zrážok. Vďaka týmto podmienkam je vhodné na poľnohospodárstvo a žije tu väčšina obyvateľov Zeme.

8. Listnaté a zmiešané lesy, stepi a tajga — v miernom pásme rastú listnaté lesy (dub, buk), ktoré na jeseň zhadzujú listy, a smerom na sever prechádzajú do ihličnatej tajgy. Suché vnútrozemské oblasti pokrývajú trávnaté stepi (u nás nížiny, v Ázii stepi, v Amerike prérie). Žijú tu jelene, líšky, medvede, vlky, zajace a mnohé druhy vtákov prispôsobené striedaniu ročných období.

9. Studené (polárne a subpolárne) podnebné pásmo — rozprestiera sa okolo severného a južného pólu, kde je celoročne veľmi chladno a slnko vystupuje nízko nad obzor. Striedajú sa tu polárny deň (slnko nezapadá) a polárna noc (slnko nevychádza). Pre extrémny chlad tu rastie len málo rastlín a veľká časť územia je pokrytá ľadom a snehom.

10. Tundra a polárne pustiny — tundra je bezlesá krajina za polárnym kruhom, kde rastú len machy, lišajníky, nízke trávy a zakrpatené kríky, lebo pôda je trvalo zamrznutá (permafrost). Žijú tu soby, polárne líšky, polárne zajace a v lete množstvo komárov; v Arktíde aj ľadové medvede a tučniaky v Antarktíde. Smerom k pólom prechádza tundra do ľadových pustín takmer bez života.

11. Nadmorská výška a výškové stupne — okrem zemepisnej šírky ovplyvňuje podnebie a vegetáciu aj výška nad morom: čím vyššie do hôr stúpame, tým je chladnejšie (asi o 0,6 °C na každých 100 m). Preto sa vo vysokých pohoriach striedajú výškové vegetačné stupne podobne ako podnebné pásma od rovníka k pólu — od lesov cez kosodrevinu až po horské lúky a večný sneh. Vďaka tomu nájdeme aj v teplých krajinách na vysokých horách zasnežené štíty.

1. Poučka

Podnebné (klimatické) pásmo je rozsiahla oblasť Zeme s podobným počasím počas roka — najmä s podobnou teplotou a množstvom zrážok. Na Zemi rozlišujeme päť hlavných podnebných pásiem: teplé (tropické), dva mierne, dve studené (polárne) a medzi nimi prechodné subtropické a subpolárne oblasti. Ku každému pásmu patrí typické rastlinstvo (vegetácia) a živočíšstvo, ktoré sa prispôsobili tamojšiemu podnebiu.

2. Vysvetlenie

Predstav si Zem rozdelenú na vodorovné pruhy od rovníka k pólom:

1. Slnečné lúče dopadajú najkolmejšie na rovník → je tam najteplejšie. Čím ďalej k pólom, tým šikmejšie lúče dopadajú → je chladnejšie.
2. Podľa toho ideme od rovníka k pólu cez tieto pásma: - Tropické (teplé) pásmo — okolo rovníka, celý rok horúco. - Subtropické pásmo — horúce suché letá, mierne zimy. - Mierne pásmo — štyri ročné obdobia (žijeme v ňom aj my na Slovensku). - Subpolárne pásmo — krátke chladné leto, dlhá zima. - Polárne (studené) pásmo — okolo pólov, celý rok zima.
3. Vegetácia sa mení s pásmom: pri rovníku husté dažďové pralesy, ďalej savany a púšte, potom listnaté a ihličnaté lesy, nakoniec tundra a ľadové pustiny bez stromov.
4. Živočíchy sa prispôsobujú: zvieratá v púšti šetria vodu, zvieratá v polárnych oblastiach majú hrubú srsť alebo tuk.

Okrem zemepisnej šírky podnebie ovplyvňuje aj nadmorská výška — vysoko v horách je chladnejšie, preto vznikajú výškové (vertikálne) vegetačné stupne.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — uhol dopadu lúčov: Prečo je pri rovníku teplejšie ako pri póloch, hoci slnko svieti na celú Zem?
Pri rovníku dopadajú lúče takmer kolmo – rovnaké množstvo svetla ohrieva malú plochu.
Pri póloch dopadajú lúče šikmo – to isté množstvo svetla sa rozloží na veľkú plochu.
Čím väčšia plocha, tým menej tepla pripadne na každý jej kúsok.
Záver → pri rovníku dopadajú lúče kolmejšie a ohrievajú zem viac

Príklad 2 — čítanie klimadiagramu: Klimadiagram miesta A: teplota celý rok okolo 27 °C, zrážky vysoké v každom mesiaci. Klimadiagram miesta B: v lete okolo 20 °C, v zime pod 0 °C, zrážky rozložené počas celého roka. Do ktorého pásma patria?
A: stále teplo a stále veľa dažďa → žiadne ročné obdobia, len horúco a vlhko → tropické pásmo pri rovníku (dažďový prales).
B: teplé leto, mrazivá zima, zrážky celý rok → štyri ročné obdobia → mierne pásmo.
Záver → A – tropické pásmo (dažďový prales), B – mierne pásmo (napr. Slovensko)

Príklad 3 — nadmorská výška a teplota: V Poprade (asi 700 m n. m.) je 20 °C. Aká teplota je približne na Gerlachovskom štíte (asi 2 650 m n. m.)?
Pravidlo: s výškou teplota klesá asi o 0,6 °C na každých 100 m.
Výškový rozdiel: 2 650 − 700 = 1 950 m, zaokrúhlene 2 000 m = 20 × 100 m.
Pokles: 20 × 0,6 °C = 12 °C.
20 °C − 12 °C = asi 8 °C

Príklad 4 — príčina a dôsledok (púšte pri obratníkoch): Prečo leží Sahara pri obratníku a nie pri rovníku?
Pri rovníku teplý vzduch stúpa, ochladzuje sa a padajú z neho dažde.
Ten istý vzduch, už suchý, klesá späť k zemi okolo obratníkov.
Klesajúci suchý vzduch neprináša dážď.
Záver → okolo obratníkov klesá suchý vzduch, preto tam takmer neprší a vznikajú púšte

Príklad 5 — prispôsobenie živočícha: Ľadový medveď má hrubú srsť a vrstvu tuku, ťava dokáže dlho vydržať bez vody. Prečo sa nemôžu vymeniť?
Ľadový medveď žije v polárnom pásme – srsť a tuk ho chránia pred mrazom; v púšti by sa prehrial.
Ťava žije v púšti – šetrí vodu a znáša horúčavu; v mraze by neprežila a nenašla potravu.
Záver → každý živočích je prispôsobený podnebiu svojho pásma

Príklad 6 — z bežného života: Rodina cestuje v januári zo Slovenska do Brazílie k Amazonke. Čo si má zbaliť?
Slovensko: mierne pásmo, v januári zima.
Amazonka: tropické pásmo pri rovníku, celý rok horúco a takmer denne prší.
Záver → ľahké letné oblečenie a pršiplášť, zimnú bundu len na cestu z domu

Prečo je to dôležité: Pomáha nám pochopiť, prečo na rôznych miestach Zeme rastie a žije niečo iné, čo môžeme kde pestovať a chovať, ako sa obliekať na cesty, a prečo treba chrániť ohrozené prostredia (napr. pralesy). Vysvetľuje aj dôsledky klimatickej zmeny, keď sa pásma posúvajú.

Precvič si

1. V ktorom podnebnom pásme leží Slovensko?
2. Ako sa volá bezlesá krajina za polárnym kruhom s trvalo zamrznutou pôdou?
3. Ktoré dve obdobia sa striedajú v savane?
4. Čo je polárna noc?
5. Prečo sa pásma tiahnu približne rovnobežne s rovníkom?
6. V údolí vo výške 500 m n. m. je 15 °C. Aká je približne teplota na vrchole vo výške 1 500 m n. m.?