Pôdy, rastlinstvo a živočíšstvo Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Pôda a pôdotvorný proces — Pôda je vrchná úrodná vrstva zemskej kôry, ktorá vzniká dlhodobým pôsobením materskej horniny, podnebia, vody, organizmov a reliéfu. Na Slovensku sa rozšírenie pôd mení od nížin po vysoké hory, preto ich rozmiestnenie úzko súvisí s nadmorskou výškou a podnebím. Pochopenie pôd je dôležité pre poľnohospodárstvo, lebo úrodnosť rozhoduje o tom, čo a kde sa dá pestovať.

2. Černozeme (čiernice) — Najúrodnejšie pôdy Slovenska, ktoré sa nachádzajú v teplých a suchých nížinách, najmä na Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Vznikli pod stepnou trávnatou vegetáciou na spraši a majú hrubú tmavú vrstvu humusu bohatú na živiny. Práve preto sú tieto oblasti hlavnou obilnicou štátu, kde sa pestuje pšenica, kukurica a cukrová repa.

3. Hnedozeme a illimerizované pôdy — Rozšírené sú v pahorkatinách a na okrajoch nížin v miernejšie vlhkom podnebí pod listnatými lesmi. Sú stredne úrodné a vyžadujú hnojenie, no aj tak patria k poľnohospodársky využívaným pôdam. Tvoria prechod medzi úrodnými nížinami a menej úrodnými pôdami pohorí.

4. Kambizeme (hnedé lesné pôdy) — Najrozšírenejší typ pôdy na Slovensku, ktorý pokrýva väčšinu pahorkatín a stredných pohorí. Vznikajú pod listnatými a zmiešanými lesmi a sú stredne až menej úrodné, vhodné najmä pre lesy, lúky a pastviny. Ich rozšírenie zodpovedá hornatému charakteru krajiny, keďže Slovensko je prevažne vrchovinatá krajina.

5. Podzoly a horské pôdy — V najvyšších polohách pohorí, ako sú Tatry a Nízke Tatry, sa vyskytujú kyslé, plytké a málo úrodné podzoly a rankre. Vznikajú pod ihličnatými lesmi a v studenom vlhkom podnebí, kde sa živiny vyplavujú do hĺbky. Tieto pôdy nie sú vhodné na pestovanie plodín, využívajú sa najmä ako lesy a vysokohorské pastviny.

6. Nivné a lužné pôdy — Tvoria sa v okolí riek a v záplavových územiach (nivách) z usadenín, ktoré rieka pravidelne nanáša pri záplavách. Sú vlhké a často úrodné, viažu sa na lužné lesy v okolí Dunaja, Moravy a Latorice. Ich existencia ukazuje, ako veľmi reliéf a vodný režim ovplyvňujú vznik pôd.

7. Vertikálna členitosť (výšková stupňovitosť) — Na Slovensku sa pôdy, rastlinstvo aj živočíšstvo menia s rastúcou nadmorskou výškou v pásoch nad sebou. Smerom nahor klesá teplota a mení sa zrážkový režim, preto sa striedajú jednotlivé výškové stupne: nížinný, podhorský, horský, subalpínsky a alpínsky. Tento jav je kľúčový pre pochopenie celej témy, pretože spája pôdy, rastliny aj zvieratá do jednotného systému.

8. Výškové vegetačné stupne — V nížinách rástli pôvodne dubové a dubovo-hrabové lesy, vyššie ich striedajú bukové a jedľovo-bukové lesy, ešte vyššie smrekové (ihličnaté) lesy. Nad hornou hranicou lesa (asi 1500–1600 m) nasleduje pásmo kosodreviny, vyššie alpínske lúky (hole) a najvyššie skaly s machmi a lišajníkmi. Toto usporiadanie krásne dokumentuje vertikálnu členitosť na našich najvyšších pohoriach.

9. Horná hranica lesa a kosodrevina — Horná hranica lesa je výška, nad ktorou už pre chlad a vietor nerastú vzrastlé stromy; v Tatrách leží približne v 1500–1600 metroch. Hneď nad ňou sa rozprestiera pásmo kosodreviny — nízkeho ihličnatého kríka prispôsobeného drsným podmienkam. Je to dôležitá prirodzená hranica, ktorá oddeľuje lesné a vysokohorské spoločenstvá.

10. Rastlinstvo (flóra) Slovenska — Vyše 40 % územia pokrývajú lesy, v ktorých prevládajú buk a smrek, v nížinách dub a hrab. Vo vysokých horách rastú vzácne endemity, teda druhy, ktoré sa vyskytujú len na malom území, napríklad tatranské druhy v Tatrách. Pestrosť rastlinstva je výsledkom rôznorodého reliéfu, podnebia a pôd.

11. Živočíšstvo (fauna) Slovenska — V lesoch žijú jeleň, srnec, diviak, líška a vzácne veľké šelmy — medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid, ktoré patria k symbolom našich hôr. Vo vysokohorskom pásme žijú kamzík vrchovský tatranský a svišť vrchovský tatranský, ktoré sú prísne chránené. Rozšírenie zvierat takisto zodpovedá výškovým stupňom, preto v rôznych výškach žijú odlišné druhy.

12. Ochrana prírody — Najcennejšie územia chránia národné parky, napríklad TANAP (Tatranský národný park, najstarší, založený 1949), Nízke Tatry, Veľká Fatra či Slovenský raj. Chránia vzácne pôdy, ohrozené rastliny aj živočíchy a zachovávajú prirodzené výškové stupne. Ochrana je nevyhnutná, lebo ľudská činnosť — ťažba, znečistenie a poľnohospodárstvo — narúša krehkú rovnováhu prírody.

1. Poučka

Pôda je vrchná úrodná vrstva zemského povrchu, ktorá vzniká zvetrávaním hornín a rozkladom organických zvyškov. Na Slovensku sa rozšírenie pôd, rastlinstva (flóry) a živočíšstva (fauny) mení podľa nadmorskej výšky — tomuto usporiadaniu do výškových stupňov hovoríme vertikálna členitosť (výšková stupňovitosť).

2. Vysvetlenie

• Pôda vzniká dlhé roky spolupôsobením materskej horniny, podnebia, vody, organizmov a reliéfu.
• V nížinách (juh a juhozápad Slovenska) sú najúrodnejšie pôdy — černozeme a hnedozeme.
• Vo vyšších a chladnejších oblastiach prevažujú menej úrodné hnedé lesné pôdy a v horách podzoly.
• Rastlinstvo aj živočíšstvo sa menia s výškou: čím vyššie, tým chladnejšie, a tým iné druhy.
• Tieto výškové stupne nazývame: dubový → bukový → smrekový → kosodrevinový → alpínsky (hôľny) stupeň.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Černozem na Podunajskej a Východoslovenskej nížine — najúrodnejšia pôda, pestuje sa na nej pšenica, kukurica a cukrová repa. Preto je juh SR obilnicou štátu.
2. Hnedozeme na okrajoch nížin a v pahorkatinách — vhodné na poľnohospodárstvo, no menej úrodné než černozem.
3. Hnedé lesné pôdy v stredných polohách (napr. v kotlinách a na pahorkatinách) — pokryté listnatými a zmiešanými lesmi.
4. Dubový stupeň (do ~550 m): duby, hraby; žije tu napr. zajac, bažant, srnec.
5. Bukový stupeň (~550–1100 m): buk lesný, jedľa; medveď hnedý, jeleň, diviak.
6. Smrekový stupeň (~1100–1500 m): smrekové lesy; rys, hlucháň.
7. Kosodrevinový a alpínsky stupeň (nad ~1500 m, Tatry): kosodrevina, plesnivec alpínsky, kamzík vrchovský tatranský a svišť vrchovský — chránené tatranské druhy.

Prečo je to dôležité: od typu pôdy závisí, čo dokážeme dopestovať a uživiť obyvateľstvo. Poznanie výškových stupňov pomáha chrániť vzácne druhy a lesy a rozumieť, prečo v Tatrách rastie iná príroda než na Žitnom ostrove.