Pôdy, rastlinstvo a živočíšstvo Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Pôda a pôdotvorný proces — Pôda je vrchná úrodná vrstva zemskej kôry, ktorá vzniká dlhodobým pôsobením materskej horniny, podnebia, vody, organizmov a reliéfu. Na Slovensku sa rozšírenie pôd mení od nížin po vysoké hory, preto ich rozmiestnenie úzko súvisí s nadmorskou výškou a podnebím. Pochopenie pôd je dôležité pre poľnohospodárstvo, lebo úrodnosť rozhoduje o tom, čo a kde sa dá pestovať.

2. Černozeme (čiernice) — Najúrodnejšie pôdy Slovenska, ktoré sa nachádzajú v teplých a suchých nížinách, najmä na Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Vznikli pod stepnou trávnatou vegetáciou na spraši a majú hrubú tmavú vrstvu humusu bohatú na živiny. Práve preto sú tieto oblasti hlavnou obilnicou štátu, kde sa pestuje pšenica, kukurica a cukrová repa.

3. Hnedozeme a illimerizované pôdy — Rozšírené sú v pahorkatinách a na okrajoch nížin v miernejšie vlhkom podnebí pod listnatými lesmi. Sú stredne úrodné a vyžadujú hnojenie, no aj tak patria k poľnohospodársky využívaným pôdam. Tvoria prechod medzi úrodnými nížinami a menej úrodnými pôdami pohorí.

4. Kambizeme (hnedé lesné pôdy) — Najrozšírenejší typ pôdy na Slovensku, ktorý pokrýva väčšinu pahorkatín a stredných pohorí. Vznikajú pod listnatými a zmiešanými lesmi a sú stredne až menej úrodné, vhodné najmä pre lesy, lúky a pastviny. Ich rozšírenie zodpovedá hornatému charakteru krajiny, keďže Slovensko je prevažne vrchovinatá krajina.

5. Podzoly a horské pôdy — V najvyšších polohách pohorí, ako sú Tatry a Nízke Tatry, sa vyskytujú kyslé, plytké a málo úrodné podzoly a rankre. Vznikajú pod ihličnatými lesmi a v studenom vlhkom podnebí, kde sa živiny vyplavujú do hĺbky. Tieto pôdy nie sú vhodné na pestovanie plodín, využívajú sa najmä ako lesy a vysokohorské pastviny.

6. Nivné a lužné pôdy — Tvoria sa v okolí riek a v záplavových územiach (nivách) z usadenín, ktoré rieka pravidelne nanáša pri záplavách. Sú vlhké a často úrodné, viažu sa na lužné lesy v okolí Dunaja, Moravy a Latorice. Ich existencia ukazuje, ako veľmi reliéf a vodný režim ovplyvňujú vznik pôd.

7. Vertikálna členitosť (výšková stupňovitosť) — Na Slovensku sa pôdy, rastlinstvo aj živočíšstvo menia s rastúcou nadmorskou výškou v pásoch nad sebou. Smerom nahor klesá teplota a mení sa zrážkový režim, preto sa striedajú jednotlivé výškové stupne: nížinný, podhorský, horský, subalpínsky a alpínsky. Tento jav je kľúčový pre pochopenie celej témy, pretože spája pôdy, rastliny aj zvieratá do jednotného systému.

8. Výškové vegetačné stupne — V nížinách rástli pôvodne dubové a dubovo-hrabové lesy, vyššie ich striedajú bukové a jedľovo-bukové lesy, ešte vyššie smrekové (ihličnaté) lesy. Nad hornou hranicou lesa (asi 1500–1600 m) nasleduje pásmo kosodreviny, vyššie alpínske lúky (hole) a najvyššie skaly s machmi a lišajníkmi. Toto usporiadanie krásne dokumentuje vertikálnu členitosť na našich najvyšších pohoriach.

9. Horná hranica lesa a kosodrevina — Horná hranica lesa je výška, nad ktorou už pre chlad a vietor nerastú vzrastlé stromy; v Tatrách leží približne v 1500–1600 metroch. Hneď nad ňou sa rozprestiera pásmo kosodreviny — nízkeho ihličnatého kríka prispôsobeného drsným podmienkam. Je to dôležitá prirodzená hranica, ktorá oddeľuje lesné a vysokohorské spoločenstvá.

10. Rastlinstvo (flóra) Slovenska — Vyše 40 % územia pokrývajú lesy, v ktorých prevládajú buk a smrek, v nížinách dub a hrab. Vo vysokých horách rastú vzácne endemity, teda druhy, ktoré sa vyskytujú len na malom území, napríklad tatranské druhy v Tatrách. Pestrosť rastlinstva je výsledkom rôznorodého reliéfu, podnebia a pôd.

11. Živočíšstvo (fauna) Slovenska — V lesoch žijú jeleň, srnec, diviak, líška a vzácne veľké šelmy — medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid, ktoré patria k symbolom našich hôr. Vo vysokohorskom pásme žijú kamzík vrchovský tatranský a svišť vrchovský tatranský, ktoré sú prísne chránené. Rozšírenie zvierat takisto zodpovedá výškovým stupňom, preto v rôznych výškach žijú odlišné druhy.

12. Ochrana prírody — Najcennejšie územia chránia národné parky, napríklad TANAP (Tatranský národný park, najstarší, založený 1949), Nízke Tatry, Veľká Fatra či Slovenský raj. Chránia vzácne pôdy, ohrozené rastliny aj živočíchy a zachovávajú prirodzené výškové stupne. Ochrana je nevyhnutná, lebo ľudská činnosť — ťažba, znečistenie a poľnohospodárstvo — narúša krehkú rovnováhu prírody.

1. Poučka

Pôda je vrchná úrodná vrstva zemského povrchu, ktorá vzniká zvetrávaním hornín a rozkladom organických zvyškov. Na Slovensku sa rozšírenie pôd, rastlinstva (flóry) a živočíšstva (fauny) mení podľa nadmorskej výšky — tomuto usporiadaniu do výškových stupňov hovoríme vertikálna členitosť (výšková stupňovitosť).

2. Vysvetlenie

• Pôda vzniká dlhé roky spolupôsobením materskej horniny, podnebia, vody, organizmov a reliéfu.
• V nížinách (juh a juhozápad Slovenska) sú najúrodnejšie pôdy — černozeme a hnedozeme.
• Vo vyšších a chladnejších oblastiach prevažujú menej úrodné hnedé lesné pôdy a v horách podzoly.
• Rastlinstvo aj živočíšstvo sa menia s výškou: čím vyššie, tým chladnejšie, a tým iné druhy.
• Tieto výškové stupne nazývame: dubový → bukový → smrekový → kosodrevinový → alpínsky (hôľny) stupeň.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — príčina a dôsledok (pôda → poľnohospodárstvo): Prečo sa na Podunajskej nížine pestuje pšenica, kukurica a cukrová repa, kým v Tatrách sú len lesy a pastviny?
Podunajská nížina: teplé a suché podnebie, černozem s hrubou vrstvou humusu, najúrodnejšia pôda.
Tatry: chladné vlhké podnebie, plytké a kyslé podzoly, z ktorých sa živiny vyplavujú.
Úrodnosť pôdy a podnebie určujú, čo sa dá pestovať → nížina má černozem a teplo, hory neúrodné podzoly a chlad

Príklad 2 — zaradenie miesta do výškového stupňa: Turista je vo výške 800 m n. m. Okolo neho rastú buky a jedle a na chodníku vidí stopy diviaka. V ktorom výškovom stupni je?
Dubový stupeň siaha približne do 550 m, bukový asi od 550 do 1 100 m.
800 m patrí do intervalu 550–1 100 m.
Buky, jedle a diviak to potvrdzujú → v bukovom stupni

Príklad 3 — výpočet teploty s výškou: Na Žitnom ostrove (asi 120 m n. m.) je 22 °C. Aká teplota bude približne na hornej hranici lesa v Tatrách (asi 1 520 m n. m.)?
Pravidlo: teplota klesá asi o 0,6 °C na každých 100 m výšky.
Rozdiel výšok: 1 520 m − 120 m = 1 400 m, to je 14 · 100 m.
Pokles 14 · 0,6 °C = 8,4 °C, teda 22 °C − 8,4 °C = 13,6 °C → približne 14 °C

Príklad 4 — vertikálna členitosť (poradie): Ktoré pásma rastlinstva prejdeš pri výstupe z Popradu na Lomnický štít?
Pravidlo: s výškou klesá teplota a mení sa rastlinstvo v stupňoch nad sebou.
Najnižšie bukový a zmiešaný les, vyššie smrekový les, nad hranicou lesa kosodrevina.
Úplne navrchu alpínske lúky a skaly s machmi a lišajníkmi → les, smrečiny, kosodrevina, alpínske lúky, skaly

Príklad 5 — porovnanie dvoch stupňov: Porovnaj dubový a alpínsky stupeň podľa výšky, rastlín a živočíchov.
Dubový: nížiny do asi 550 m, duby a hraby, zajac, bažant, srnec.
Alpínsky: nad asi 1 500 m v Tatrách, lúky, machy a lišajníky, kamzík a svišť.
Rozdiel spôsobuje nadmorská výška a teplota → dubový je nízko a teplý s listnatými lesmi, alpínsky vysoko a chladný bez lesa

Príklad 6 — z bežného života (ochrana prírody): Prečo v TANAP-e nesmieš schádzať z vyznačených chodníkov a trhať rastliny?
Vo vysokých polohách rastú vzácne endemity a žijú chránené druhy (kamzík, svišť).
Pôdy sú tam plytké a rastliny rastú pomaly, poškodenie sa obnovuje dlho.
Národný park chráni túto krehkú prírodu → vysokohorská príroda je vzácna a zraniteľná, preto ju chráni národný park

Prečo je to dôležité: od typu pôdy závisí, čo dokážeme dopestovať a uživiť obyvateľstvo. Poznanie výškových stupňov pomáha chrániť vzácne druhy a lesy a rozumieť, prečo v Tatrách rastie iná príroda než na Žitnom ostrove.

Precvič si

1. Ktorá pôda je na Slovensku najúrodnejšia?
2. Ktorý typ pôdy je na Slovensku najrozšírenejší?
3. Ako sa volá nízky ihličnatý ker nad hornou hranicou lesa?
4. Ktorý národný park je na Slovensku najstarší a kedy vznikol?
5. Čo je endemit?
6. Kde vznikajú nivné pôdy a prečo bývajú úrodné? Odpovedz jednou vetou.