Poézia a umelecké jazykové prostriedky Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Poézia (lyrika) — Je literárny druh, ktorý vyjadruje city, nálady a pocity zhusteným, obrazným jazykom. Na rozdiel od prózy je písaná vo veršoch a strofách a často sa viaže rytmom a rýmom. Práve preto pôsobí na čitateľa silnejšie a osobnejšie ako bežné rozprávanie.

2. Verš — Je jeden riadok básne a je základnou stavebnou jednotkou poézie. Verše sa neukladajú náhodne, ale podľa rytmu a často sa na konci spájajú rýmom. Počet veršov a ich usporiadanie tvoria celkový tvar básne.

3. Strofa — Je skupina veršov oddelená od ostatných prázdnym riadkom, podobne ako odsek v texte. Najčastejšie máva dva, tri alebo štyri verše a básnik ňou rozdeľuje báseň na menšie myšlienkové celky. Strofa pomáha čitateľovi orientovať sa v stavbe básne.

4. Rým — Je zvuková zhoda hlások na konci veršov (napríklad „lúka – ruka", „spí – sní"). Rým dáva básni hudobnosť, melodickosť a uľahčuje zapamätanie. Je to jeden z najnápadnejších znakov, podľa ktorých spoznáme poéziu.

5. Druhy rýmu — Podľa toho, ktoré verše sa rýmujú, rozlišujeme rým združený (aabb — rýmujú sa dva susedné verše), striedavý (abab) a obkročný (abba). Označujeme ich písmenami, kde rovnaké písmeno znamená rovnaký rým. Rozpoznanie schémy rýmu pomáha pri rozbore a interpretácii básne.

6. Rytmus a prízvuk — Rytmus je pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík vo verši, ktoré vytvára „pulz" básne. V slovenčine býva prízvuk na prvej slabike slova, čo ovplyvňuje, ako báseň znie pri čítaní nahlas. Vďaka rytmu má poézia melódiu a pripomína pieseň.

7. Umelecké jazykové prostriedky (trópy a figúry) — Sú zvláštne, obrazné pomenovania a spôsoby vyjadrenia, ktorými básnik robí jazyk krajším a názornejším. Patria k nim napríklad metafora, prirovnanie a personifikácia. Práve ony odlišujú umelecký (básnický) jazyk od bežnej, vecnej reči.

8. Metafora — Je obrazné pomenovanie založené na skrytom, nevyslovenom prirovnaní na základe podobnosti (napríklad „more obilia" namiesto rozľahlého poľa, „zlato vlasov"). Prenáša význam jedného slova na druhé, takže slová získavajú nový, prenesený zmysel. Metafora núti čitateľa premýšľať a vidieť veci novým spôsobom.

9. Prirovnanie — Je porovnanie dvoch javov na základe podobnosti pomocou spojok „ako", „sťa", „akoby" (napríklad „silný ako lev", „biela ako sneh"). Na rozdiel od metafory je podobnosť priamo vyslovená, preto je ľahšie rozpoznateľné. Pomáha čitateľovi lepšie si predstaviť opisovanú vec.

10. Personifikácia (zosobnenie) — Je umelecký prostriedok, pri ktorom neživým veciam, prírode alebo zvieratám pripisujeme ľudské vlastnosti a konanie (napríklad „slnko sa usmieva", „vietor spieva", „stromy si šepkajú"). Oživuje opis a robí prírodu v básni blízkou človeku. Často sa vyskytuje v básňach o prírode a ročných obdobiach.

11. Epiteton (básnický prívlastok) — Je ozdobné prídavné meno, ktoré citovo zafarbí a zvýrazní vlastnosť veci (napríklad „zlaté slniečko", „šíre pole", „tichá noc"). Nedáva len vecnú informáciu, ale vyjadruje aj postoj a náladu autora. Pomáha vytvárať obraznosť a atmosféru básne.

12. Interpretácia básne — Znamená pochopiť a vysvetliť, o čom báseň je, akú náladu a myšlienku vyjadruje a aké umelecké prostriedky autor použil. Pri interpretácii si všímame tému, city, obrazné pomenovania, rým aj rytmus a hľadáme, čo nám chcel básnik povedať. Je to cieľová zručnosť, ktorá spája všetky predošlé pojmy do celkového porozumenia básne.

1. Poučka

Poézia je viazaná umelecká reč usporiadaná do veršov. Báseň sa skladá z veršov (riadkov) a strof (skupín veršov oddelených medzerou). Slová na koncoch veršov sa často rýmujú (zvukovo zhodujú).

Autor používa umelecké jazykové prostriedky, aby reč bola obraznejšia a krajšia: - Metafora — prenesené pomenovanie na základe podobnosti (bez slov ako, sťa). „more vlasov" - Prirovnanie — porovnanie dvoch vecí pomocou slov ako, sťa, akoby. „silný ako lev" - Personifikácia (zosobnenie) — neživej veci pripisujeme vlastnosti živej bytosti. „slnko sa usmialo"

Interpretovať báseň znamená vysvetliť, o čom je a čo nám chcel básnik povedať.

2. Vysvetlenie

Poďme po krokoch:

1. Verš = jeden riadok básne. Nemusí to byť celá veta.
2. Strofa = niekoľko veršov spolu, oddelených prázdnym riadkom (ako odsek v básni).
3. Rým = zvuková zhoda na konci veršov (mama – jama, kvet – svet).
4. Umelecké prostriedky robia obyčajné slová básnickými: - Prirovnanie vždy spoznáš podľa slovíčka ako / sťa / akoby — porovnáva dve veci. - Metafora porovnáva tiež, ale bez slovíčka ako — rovno premenuje vec („hviezdy = diamanty na nebi"). - Personifikácia dáva veciam ľudské činnosti (vietor spieva, stromy tancujú).

Pomôcka: ak je tam ako → prirovnanie. Ak neživá vec niečo „robí" ako človek → personifikácia.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklady:

1. Rým: „Padá lístie zo stromov, / je už čas jesenných dní." — rýmujú sa zvukovo blízke konce.
2. Prirovnanie: „Bola biela ako sneh." — slovíčko ako porovnáva.
3. Metafora: „Zub času rozhlodal starý hrad." — čas nemá zuby, je to prenesený význam.
4. Personifikácia: „Slnko zívlo a schovalo sa za kopec." — slnko robí ľudskú činnosť.
5. Strofa: štvorveršie (4 verše) v ľudovej piesni „Tancuj, tancuj, vykrúcaj…"
6. Z praxe (reklama a pesničky): „Red Bull ti dáva krídla" je metafora; texty pesničiek sú plné rýmov a personifikácií („noc nás objala").

Prečo je to dôležité: - Pomáha ti lepšie rozumieť básňam a piesňam — vieš, čo básnik naozaj myslel. - Naučíš sa pekne a obrazne písať vlastné texty, slohy aj pozdravy. - Rozvíja predstavivosť a cit pre jazyk — všimneš si krásu slov aj v reklamách, filmoch a piesňach okolo teba.