Polárne oblasti – Arktída a Antarktída Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Polárne oblasti — sú to dve najchladnejšie oblasti Zeme, ktoré ležia okolo zemských pólov — Arktída na severe a Antarktída na juhu. Sú ohraničené polárnymi kruhmi (severný a južný polárny kruh) na zemepisnej šírke približne 66,5°. V týchto oblastiach slnečné lúče dopadajú veľmi šikmo, preto sa zem zohrieva len málo a panuje tu trvalý chlad.

2. Arktída — je oblasť okolo severného pólu, ktorú tvorí najmä Severný ľadový oceán pokrytý plávajúcim morským ľadom. Na rozdiel od Antarktídy tu pod ľadom nie je pevnina, ale oceán, a okolo neho sa rozkladajú severné okraje Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Názov pochádza z gréckeho slova „arktos" (medveď) podľa súhvezdia Veľkej medvedice na severnej oblohe.

3. Antarktída — je svetadiel okolo južného pólu, ktorý je takmer celý pokrytý mohutným pevninským ľadovcom hrubým miestami až 4 kilometre. Je to najchladnejší, najveternejší a najsuchší kontinent na Zemi a je obklopený Južným oceánom. Na rozdiel od Arktídy ide o skutočnú pevninu (svetadiel), nie o zamrznutý oceán.

4. Najnižšia nameraná teplota — na Antarktíde bola nameraná najnižšia teplota na Zemi, približne −89 °C (na stanici Vostok). Tieto extrémne mrazy spôsobuje poloha pri póle, vysoká nadmorská výška ľadovca a dlhá polárna noc. Antarktída je preto chladnejšia ako Arktída.

5. Polárny deň a polárna noc — pri póloch slnko v lete niekoľko týždňov či mesiacov vôbec nezapadne (polárny deň) a v zime niekoľko týždňov vôbec nevyjde (polárna noc). Tento jav spôsobuje sklon zemskej osi voči slnku počas obehu Zeme okolo Slnka. Priamo na póle trvá deň pol roka a noc druhý pol roka.

6. Polárna žiara (aurora) — je svetelný úkaz na oblohe v podobe farebných závojov, ktorý vzniká, keď nabité častice zo Slnka narážajú do plynov v zemskej atmosfére. Na severe sa nazýva polárna žiara severná (aurora borealis), na juhu južná (aurora australis). Je to jeden z najkrajších prírodných javov polárnych oblastí.

7. Rastlinstvo a tundra — v Arktíde sa okolo oceánu rozkladá tundra, kde rastú len machy, lišajníky, trávy a nízke kríky, pretože pôda je hlboko zamrznutá (permafrost). V Antarktíde takmer žiadne rastliny nie sú, lebo pevninu pokrýva ľad. Krátke a chladné leto dovoľuje rast len odolným, nenáročným rastlinám.

8. Živočíchy polárnych oblastí — v Arktíde žije ľadový medveď (medveď biely), tuleň, mrož a polárna líška, zatiaľ čo v Antarktíde žijú tučniaky, tulene a veľryby. Dôležité je, že ľadové medvede a tučniaky sa v prírode nikdy nestretnú — medvede žijú len na severe a tučniaky len na juhu. Živočíchy sa prispôsobili chladu hustou srsťou, perím alebo vrstvou tuku.

9. Domorodí obyvatelia Arktídy — na rozdiel od Antarktídy je Arktída už dávno obývaná ľuďmi, napríklad Inuitmi (Eskimákmi) a Saamami (Laponci). Tradične sa živili lovom, rybolovom a chovom sobov a prispôsobili sa drsným podmienkam. Antarktída nemá žiadne trvalé domorodé obyvateľstvo — žijú tam len vedci na výskumných staniciach.

10. Význam výskumu — vedci v polárnych oblastiach skúmajú podnebie, ľadovce, počasie a živú prírodu, čím lepšie chápeme zmeny klímy na celej Zemi. V hlbokom ľade sú zachytené vzorky vzduchu spred tisícok rokov, ktoré prezrádzajú, ako sa menila klíma. Antarktická zmluva z roku 1959 určuje, že Antarktída slúži len na mierový výskum a spoluprácu krajín.

11. Význam ochrany a topenie ľadovcov — polárny ľad odráža slnečné lúče späť do vesmíru a pomáha ochladzovať celú planétu. Pre globálne otepľovanie sa však ľadovce topia, čím stúpa hladina morí a oceánov a ohrozuje sa život živočíchov, napríklad ľadových medveďov. Preto je ochrana polárnych oblastí dôležitá pre celý svet, nielen pre tieto regióny.

12. Polárne kruhy a poloha — severný polárny kruh a južný polárny kruh sú pomyselné čiary približne na 66,5° severnej a južnej zemepisnej šírky, ktoré ohraničujú polárne oblasti. Za týmito kruhmi sa vyskytuje polárny deň a polárna noc. Pomáhajú nám presne určiť, kde sa polárne oblasti na mape Zeme začínajú.

1. Poučka

Polárne oblasti sú najchladnejšie miesta na Zemi, ktoré ležia okolo zemských pólov. Arktída je oblasť okolo severného pólu — je to najmä zamrznutý oceán obklopený pevninou. Antarktída je oblasť okolo južného pólu — je to pevnina (kontinent) pokrytá hrubým ľadovcom. V oboch oblastiach je celý rok veľmi chladno, sneh a ľad.

2. Vysvetlenie

Predstav si glóbus. Úplne hore je severný pól, úplne dole južný pól. Okolo nich sú polárne oblasti.

• Kde ležia: Arktída je za severným polárnym kruhom (okolo 66° s. š.), Antarktída za južným polárnym kruhom (okolo 66° j. š.).
• Prečo je tam zima: Slnečné lúče tam dopadajú veľmi šikmo, preto hrejú slabo. Povrch je biely (sneh, ľad) a odráža svetlo späť do vesmíru.
• Polárny deň a polárna noc: V lete Slnko nezapadne ani v noci (polárny deň), v zime nevyjde ani cez deň (polárna noc). Trvá to aj niekoľko mesiacov.
• Rozdiel medzi oblasťami: Arktída = zamrznutý oceán (Severný ľadový oceán), žije tu aj človek (napr. Inuiti). Antarktída = zamrznutá pevnina, trvalo tu nežijú ľudia, len vedci na výskumných staniciach.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — zemepisná poloha: Ostrov leží na 78° severnej šírky. Patrí do polárnej oblasti? Ktorej?
Severný polárny kruh leží približne na 66,5° severnej šírky.
78° > 66,5°, ostrov leží severnejšie ako polárny kruh.
Severná šírka → okolie severného pólu.
Záver → áno, leží v Arktíde

Príklad 2 — Arktída a Antarktída: Výprava kráča po ľade na severnom póle, iná výprava po ľade na južnom póle. Čo majú pod nohami?
Arktída: ľad pláva na Severnom ľadovom oceáne, pod ním je voda.
Antarktída: ľadovec hrubý až 4 km leží na pevnine, je to svetadiel.
Záver → na severnom póle je pod ľadom oceán, na južnom póle pevnina

Príklad 3 — polárny deň a noc: Vedec pracuje na stanici pri južnom póle. V júni má celý deň tmu, v decembri celú noc svetlo. Prečo?
Zemská os je sklonená, preto sa počas obehu okolo Slnka póly striedavo nakláňajú k Slnku a od neho.
V júni je južná pologuľa odklonená od Slnka – na južnom póle je zima a slnko nevyjde (polárna noc).
V decembri je naklonená k Slnku – je tam leto a slnko nezapadne (polárny deň).
Záver → v júni má polárnu noc, v decembri polárny deň

Príklad 4 — živočíchy podľa oblasti: V knihe je obrázok, na ktorom ľadový medveď loví tučniaka. Je to správne?
Ľadový medveď žije len v Arktíde na severe.
Tučniaky žijú len na južnej pologuli, najmä v Antarktíde.
Tieto zvieratá sú od seba vzdialené celú zemeguľu.
Záver → nie, v prírode sa nikdy nestretnú

Príklad 5 — príčina a dôsledok (topenie ľadu): Ktorý ľad zvýši hladinu oceánov viac, keď sa roztopí: plávajúci morský ľad v Arktíde, alebo pevninský ľadovec v Antarktíde?
Pokus: kocka ľadu v pohári s vodou – keď sa roztopí, voda nepretečie, lebo ľad už vo vode plával.
Arktický morský ľad už pláva v oceáne, podobne ako kocka v pohári.
Antarktický ľadovec leží na pevnine – jeho voda pribudne do oceánu navyše.
Záver → viac zvýši hladinu roztopený pevninský ľad Antarktídy

Príklad 6 — z praxe, ochrana: Prečo sa v Antarktíde nesmie ťažiť ani stavať vojenské základne?
Antarktická zmluva z roku 1959 vyhradzuje Antarktídu len na mierový výskum a spoluprácu krajín.
Príroda je tam veľmi citlivá a ľad uchováva záznam o klíme spred tisícok rokov.
Záver → Antarktída je chránená medzinárodnou zmluvou pre mier a vedu

Prečo je to dôležité: Polárne oblasti sú „chladnička“ a „klimatický budík“ planéty. Pomáhajú regulovať podnebie celej Zeme a ukazujú nám, ako rýchlo sa mení klíma. Ochrana týchto území (napr. medzinárodná Zmluva o Antarktíde, ktorá ju vyhradzuje len pre mier a vedu) chráni vzácnu prírodu pre budúce generácie.

Precvič si

1. Ktorý oceán leží v Arktíde?
2. Aká najnižšia teplota bola nameraná na Antarktíde?
3. Ako sa volajú domorodí obyvatelia Arktídy? Uveď jeden národ.
4. Ako sa volá farebný svetelný úkaz na oblohe v polárnych oblastiach?
5. Prečo sa polárne oblasti zohrievajú len málo?
6. Miesto leží na 70° južnej šírky. V akej oblasti leží a ktorý svetadiel tam očakávaš?