Polárne oblasti — Arktída a Antarktída Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Polárne oblasti — Sú to územia okolo severného a južného pólu Zeme, ktoré ležia za polárnymi kruhmi (severný polárny kruh približne 66,5° s. z. š., južný 66,5° j. z. š.). Patria medzi najchladnejšie miesta na planéte, pretože slnečné lúče sem dopadajú pod veľmi nízkym uhlom a Slnko ich zohrieva len málo. Práve preto tu prevláda celoročne mrazivé podnebie a večný ľad.

2. Arktída — Je oblasť okolo severného pólu, ktorú tvorí prevažne Severný ľadový oceán pokrytý plávajúcim morským ľadom. Na rozdiel od Antarktídy tu nie je pevninský kontinent, ale zamrznuté more obklopené pevninami Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Žije tu pôvodné obyvateľstvo (napríklad Inuiti) aj suchozemské cicavce, čo Arktídu odlišuje od neobývanej Antarktídy.

3. Antarktída — Je najjužnejší kontinent Zeme s rozlohou okolo 14 miliónov km², z ktorých takmer 98 % pokrýva pevninský ľadovec. Leží okolo južného pólu a je obklopená Južným oceánom. Je to najchladnejší, najsuchší a najveternejší svetadiel, na ktorom trvalo nežije žiadne pôvodné obyvateľstvo, len vedci na výskumných staniciach.

4. Pevninský ľadovec (ľadový štít) — V Antarktíde dosahuje hrúbku miestami až okolo 4 kilometrov a obsahuje približne 70 % všetkej sladkej vody na Zemi. Tento obrovský objem ľadu vznikal tisíce rokov z nahromadeného snehu. Keby sa celý roztopil, hladina svetových morí by stúpla o desiatky metrov, čo robí polárne ľadovce kľúčovými pre celú planétu.

5. Polárny deň a polárna noc — Za polárnymi kruhmi Slnko v lete niekoľko dní až mesiacov vôbec nezapadá (polárny deň) a v zime naopak nevyjde nad obzor (polárna noc). Tento jav spôsobuje sklon zemskej osi (približne 23,5°) a obeh Zeme okolo Slnka. Na samotnom póle trvá deň aj noc približne pol roka.

6. Najnižšie namerané teploty — V Antarktíde bola pri stanici Vostok nameraná jedna z najnižších teplôt na Zemi, okolo −89 °C. Antarktída je v priemere oveľa chladnejšia ako Arktída, pretože je to vysoko položená pevnina pokrytá ľadom, kým Arktída je oceán, ktorý si udržiava trochu viac tepla. Tieto extrémne mrazy robia z polárnych oblastí prostredie nepriateľské pre väčšinu života.

7. Polárna žiara (aurora) — Je farebný svetelný úkaz na oblohe, ktorý vzniká, keď nabité častice zo Slnka narážajú do plynov v hornej atmosfére v okolí magnetických pólov. Na severe sa nazýva aurora borealis, na juhu aurora australis. Je to nielen krásny prírodný jav, ale aj dôkaz pôsobenia zemského magnetického poľa.

8. Rastlinstvo a živočíšstvo — V Arktíde žijú ľadové medvede, líšky polárne, soby, mrože a tulene, zatiaľ čo v Antarktíde sú typické tučniaky a v okolitom oceáne veľryby a kril. Rastlinstvo je chudobné — prevládajú machy, lišajníky a v arktickej tundre nízke kríky. Živočíchy sú prispôsobené mrazu hustou srsťou, vrstvou tuku alebo perím.

9. Tundra a permafrost — Tundra je bezlesná krajina v okolí Arktídy s nízkou vegetáciou, kde sa pôda v hĺbke nikdy úplne neroztopí — táto trvalo zamrznutá vrstva sa nazýva permafrost. V krátkom lete sa rozmrzne len povrch, čo umožní rast machov a tráv. Permafrost je dôležitý aj preto, že pri otepľovaní uvoľňuje skleníkové plyny.

10. Globálne otepľovanie a topenie ľadu — Polárne oblasti sa otepľujú rýchlejšie ako zvyšok planéty, čo spôsobuje ústup morského ľadu a topenie ľadovcov. To ohrozuje ľadové medvede a iné druhy, zvyšuje hladinu morí a mení podnebie na celej Zemi. Polárne oblasti sú preto považované za „barometer" zdravia našej planéty.

11. Antarktická zmluva (1959) — Je to medzinárodná dohoda, ktorou sa Antarktída vyhlásila za územie určené výhradne na mier a vedecký výskum, kde je zakázaná vojenská činnosť aj ťažba nerastných surovín. Podpísalo ju viacero štátov a stala sa vzorom medzinárodnej ochrany prírody. Vďaka nej zostáva Antarktída najmenej narušeným kontinentom Zeme.

12. Význam pre výskum a klímu — Polárny ľad uchováva v sebe vrstvy z minulosti, a tak vrty do ľadovcov (ľadové jadrá) umožňujú vedcom skúmať podnebie spred tisícov rokov. Polárne oblasti zároveň odrážajú slnečné žiarenie späť do vesmíru a tým ochladzujú celú planétu. Ich ochrana je preto dôležitá nielen pre miestnu prírodu, ale pre klimatickú rovnováhu celej Zeme.

1. Poučka

Polárne oblasti sú najchladnejšie územia Zeme okolo severného a južného pólu. Arktída je oblasť okolo severného pólu — tvorí ju najmä zamrznutý oceán (Severný ľadový oceán) obklopený okrajmi pevnín. Antarktída je oblasť okolo južného pólu — je to pevnina (kontinent) pokrytá hrubým ľadovým štítom. Hranicu polárnych oblastí tvoria polárne kruhy (približne 66,5° severnej a južnej zemepisnej šírky), za ktorými nastáva polárny deň a polárna noc.

2. Vysvetlenie

Postupne, krok za krokom: 1. Polárne oblasti sú najďalej od rovníka, preto na ne slnečné lúče dopadajú veľmi šikmo a slabo hrejú → je tam trvalý chlad. 2. Arktída ≠ Antarktída. Arktída = ľad plávajúci na oceáne (pod ním je voda). Antarktída = súš s pevninským ľadom (pod ním je skala). 3. Za polárnym kruhom Slnko v lete niekoľko dní/týždňov vôbec nezapadne (polárny deň) a v zime sa niekoľko dní/týždňov vôbec neukáže (polárna noc). 4. Antarktída je chladnejšia než Arktída — leží vyššie nad morom a je to pevnina; namerali tam najnižšiu teplotu na Zemi (okolo −89 °C). 5. Život je drsný: v Arktíde žijú ľadové medvede, tulene, mrože; v Antarktíde tučniaky, tulene a v okolitom mori veľryby. Na pevnej Antarktíde nežijú žiadni veľkí suchozemskí živočíchy. 6. Polárne oblasti sú zásobárňou sladkej vody (v ľade) a citlivým „teplomerom" planéty — najrýchlejšie reagujú na otepľovanie.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Ľadovce a topenie morského ľadu — keď sa arktický ľad topí, stúpa hladina oceánov a ohrozuje pobrežné mestá. Dôležité, lebo to ovplyvňuje milióny ľudí aj ďaleko od pólov.
2. Permafrost (trvalo zamrznutá pôda) v tundre — pri jeho topení sa uvoľňuje plyn metán, ktorý ešte viac zosilňuje otepľovanie. Je to „začarovaný kruh" klímy.
3. Ozónová diera nad Antarktídou — stenčená vrstva ozónu prepúšťa škodlivé UV žiarenie; po medzinárodnom zákaze škodlivých látok sa pomaly zacelieva. Dôkaz, že ochrana funguje, keď štáty spolupracujú.
4. Antarktický zmluvný systém (od r. 1959) — Antarktída patrí všetkým a slúži len na mier a vedu; je tam zakázaná ťažba a vojenské aktivity. Príklad, ako sa dá územie chrániť dohodou.
5. Vedecké stanice (napr. Vostok, Amundsen-Scott) skúmajú ľadové vrtné jadrá, ktoré ukazujú podnebie spred státisícov rokov. Pomáhajú predpovedať budúce zmeny klímy.
6. Polárna žiara (aurora) — vzniká pri póloch pri stretnutí slnečných častíc s atmosférou. Krásny prírodný úkaz spojený práve s polárnymi oblasťami.