Polárne oblasti — Arktída a Antarktída Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Polárne oblasti — Sú to územia okolo severného a južného pólu Zeme, ktoré ležia za polárnymi kruhmi (severný polárny kruh približne 66,5° s. z. š., južný 66,5° j. z. š.). Patria medzi najchladnejšie miesta na planéte, pretože slnečné lúče sem dopadajú pod veľmi nízkym uhlom a Slnko ich zohrieva len málo. Práve preto tu prevláda celoročne mrazivé podnebie a večný ľad.

2. Arktída — Je oblasť okolo severného pólu, ktorú tvorí prevažne Severný ľadový oceán pokrytý plávajúcim morským ľadom. Na rozdiel od Antarktídy tu nie je pevninský kontinent, ale zamrznuté more obklopené pevninami Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Žije tu pôvodné obyvateľstvo (napríklad Inuiti) aj suchozemské cicavce, čo Arktídu odlišuje od neobývanej Antarktídy.

3. Antarktída — Je najjužnejší kontinent Zeme s rozlohou okolo 14 miliónov km², z ktorých takmer 98 % pokrýva pevninský ľadovec. Leží okolo južného pólu a je obklopená Južným oceánom. Je to najchladnejší, najsuchší a najveternejší svetadiel, na ktorom trvalo nežije žiadne pôvodné obyvateľstvo, len vedci na výskumných staniciach.

4. Pevninský ľadovec (ľadový štít) — V Antarktíde dosahuje hrúbku miestami až okolo 4 kilometrov a obsahuje približne 70 % všetkej sladkej vody na Zemi. Tento obrovský objem ľadu vznikal tisíce rokov z nahromadeného snehu. Keby sa celý roztopil, hladina svetových morí by stúpla o desiatky metrov, čo robí polárne ľadovce kľúčovými pre celú planétu.

5. Polárny deň a polárna noc — Za polárnymi kruhmi Slnko v lete niekoľko dní až mesiacov vôbec nezapadá (polárny deň) a v zime naopak nevyjde nad obzor (polárna noc). Tento jav spôsobuje sklon zemskej osi (približne 23,5°) a obeh Zeme okolo Slnka. Na samotnom póle trvá deň aj noc približne pol roka.

6. Najnižšie namerané teploty — V Antarktíde bola pri stanici Vostok nameraná jedna z najnižších teplôt na Zemi, okolo −89 °C. Antarktída je v priemere oveľa chladnejšia ako Arktída, pretože je to vysoko položená pevnina pokrytá ľadom, kým Arktída je oceán, ktorý si udržiava trochu viac tepla. Tieto extrémne mrazy robia z polárnych oblastí prostredie nepriateľské pre väčšinu života.

7. Polárna žiara (aurora) — Je farebný svetelný úkaz na oblohe, ktorý vzniká, keď nabité častice zo Slnka narážajú do plynov v hornej atmosfére v okolí magnetických pólov. Na severe sa nazýva aurora borealis, na juhu aurora australis. Je to nielen krásny prírodný jav, ale aj dôkaz pôsobenia zemského magnetického poľa.

8. Rastlinstvo a živočíšstvo — V Arktíde žijú ľadové medvede, líšky polárne, soby, mrože a tulene, zatiaľ čo v Antarktíde sú typické tučniaky a v okolitom oceáne veľryby a kril. Rastlinstvo je chudobné — prevládajú machy, lišajníky a v arktickej tundre nízke kríky. Živočíchy sú prispôsobené mrazu hustou srsťou, vrstvou tuku alebo perím.

9. Tundra a permafrost — Tundra je bezlesná krajina v okolí Arktídy s nízkou vegetáciou, kde sa pôda v hĺbke nikdy úplne neroztopí — táto trvalo zamrznutá vrstva sa nazýva permafrost. V krátkom lete sa rozmrzne len povrch, čo umožní rast machov a tráv. Permafrost je dôležitý aj preto, že pri otepľovaní uvoľňuje skleníkové plyny.

10. Globálne otepľovanie a topenie ľadu — Polárne oblasti sa otepľujú rýchlejšie ako zvyšok planéty, čo spôsobuje ústup morského ľadu a topenie ľadovcov. To ohrozuje ľadové medvede a iné druhy, zvyšuje hladinu morí a mení podnebie na celej Zemi. Polárne oblasti sú preto považované za „barometer" zdravia našej planéty.

11. Antarktická zmluva (1959) — Je to medzinárodná dohoda, ktorou sa Antarktída vyhlásila za územie určené výhradne na mier a vedecký výskum, kde je zakázaná vojenská činnosť aj ťažba nerastných surovín. Podpísalo ju viacero štátov a stala sa vzorom medzinárodnej ochrany prírody. Vďaka nej zostáva Antarktída najmenej narušeným kontinentom Zeme.

12. Význam pre výskum a klímu — Polárny ľad uchováva v sebe vrstvy z minulosti, a tak vrty do ľadovcov (ľadové jadrá) umožňujú vedcom skúmať podnebie spred tisícov rokov. Polárne oblasti zároveň odrážajú slnečné žiarenie späť do vesmíru a tým ochladzujú celú planétu. Ich ochrana je preto dôležitá nielen pre miestnu prírodu, ale pre klimatickú rovnováhu celej Zeme.

1. Poučka

Polárne oblasti sú najchladnejšie územia Zeme okolo severného a južného pólu. Arktída je oblasť okolo severného pólu — tvorí ju najmä zamrznutý oceán (Severný ľadový oceán) obklopený okrajmi pevnín. Antarktída je oblasť okolo južného pólu — je to pevnina (kontinent) pokrytá hrubým ľadovým štítom. Hranicu polárnych oblastí tvoria polárne kruhy (približne 66,5° severnej a južnej zemepisnej šírky), za ktorými nastáva polárny deň a polárna noc.

2. Vysvetlenie

Postupne, krok za krokom: 1. Polárne oblasti sú najďalej od rovníka, preto na ne slnečné lúče dopadajú veľmi šikmo a slabo hrejú → je tam trvalý chlad. 2. Arktída ≠ Antarktída. Arktída = ľad plávajúci na oceáne (pod ním je voda). Antarktída = súš s pevninským ľadom (pod ním je skala). 3. Za polárnym kruhom Slnko v lete niekoľko dní/týždňov vôbec nezapadne (polárny deň) a v zime sa niekoľko dní/týždňov vôbec neukáže (polárna noc). 4. Antarktída je chladnejšia než Arktída — leží vyššie nad morom a je to pevnina; namerali tam najnižšiu teplotu na Zemi (okolo −89 °C). 5. Život je drsný: v Arktíde žijú ľadové medvede, tulene, mrože; v Antarktíde tučniaky, tulene a v okolitom mori veľryby. Na pevnej Antarktíde nežijú žiadni veľkí suchozemskí živočíchy. 6. Polárne oblasti sú zásobárňou sladkej vody (v ľade) a citlivým „teplomerom" planéty — najrýchlejšie reagujú na otepľovanie.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — zemepisná poloha: Vedecká stanica leží na 78° južnej zemepisnej šírky. Patrí do Arktídy, alebo Antarktídy, a čo tam zažijú vedci v júni?
Južná šírka → južná pologuľa, okolie južného pólu → Antarktída.
78° je za južným polárnym kruhom (66,5°), takže tam nastáva polárny deň aj polárna noc.
V júni je na južnej pologuli zima, Slnko nevyjde nad obzor → Antarktída, v júni polárna noc

Príklad 2 — výpočet polohy polárneho kruhu: Prečo leží polárny kruh práve na 66,5° zemepisnej šírky?
Zemská os je naklonená asi o 23,5°.
O toľko stupňov od pólu siaha oblasť, kde Slnko aspoň jeden deň v roku nezapadne alebo nevyjde.
90° − 23,5° = 66,5° → polárny kruh leží na 66,5°, lebo os je naklonená o 23,5°

Príklad 3 — porovnanie dvoch oblastí: Porovnaj Arktídu a Antarktídu podľa toho, čo je pod ľadom, teploty a obyvateľov.
Arktída: pod ľadom je oceán, je o niečo teplejšia, žijú tu pôvodní obyvatelia (Inuiti) aj ľadové medvede.
Antarktída: pod ľadom je pevnina, je vysoko položená a najchladnejšia (okolo −89 °C), trvalo tu žijú len vedci na staniciach.
Hlavný rozdiel → Arktída je zamrznutý oceán s obyvateľmi, Antarktída chladnejší kontinent bez stálych obyvateľov

Príklad 4 — príčina a dôsledok (ktorý ľad zvýši hladinu morí): Topí sa morský ľad v Arktíde aj pevninský ľadovec v Antarktíde. Ktoré topenie zvyšuje hladinu oceánov?
Morský ľad už pláva na vode a vytláča presne toľko vody, koľko z neho vznikne po roztopení, ako kocka ľadu v pohári.
Pevninský ľadovec leží na súši; keď sa roztopí, voda steká do oceánu, ktorý dovtedy nezaberala.
Záver → hladinu zvyšuje topenie pevninských ľadovcov (Antarktída, Grónsko), nie plávajúceho morského ľadu

Príklad 5 — príčina a dôsledok (permafrost): Prečo vedci upozorňujú, že topenie permafrostu v tundre otepľovanie ešte zrýchli?
V zamrznutej pôde sú uväznené zvyšky rastlín a plyny.
Pri rozmrznutí sa uvoľňuje metán, ktorý je skleníkový plyn.
Viac skleníkových plynov → ešte viac tepla → ďalšie topenie → vzniká „začarovaný kruh“ otepľovania

Príklad 6 — z bežného života (polárny deň): Rodina ide v júni na dovolenku na sever Nórska za severný polárny kruh. Prečo si majú zbaliť masku na spanie?
Severný polárny kruh leží na 66,5° severnej šírky.
V júni je na severnej pologuli leto a za polárnym kruhom Slnko nezapadá.
Aj o polnoci je svetlo → v júni tam je polárny deň, slnko svieti aj v noci

Prečo je to dôležité: Polárne oblasti uchovávajú väčšinu sladkej vody na Zemi a ako prvé ukazujú, ako sa mení podnebie. To, čo sa deje s ľadom pri póloch, ovplyvňuje hladinu morí aj počasie ďaleko od nich, teda aj nás. Antarktída je zároveň príkladom, že štáty sa vedia dohodnúť na ochrane prírody.

Precvič si

1. Na akej zemepisnej šírke leží severný polárny kruh?
2. Ktorý oceán tvorí väčšinu Arktídy?
3. Aká najnižšia teplota bola nameraná pri stanici Vostok?
4. Ako sa volá polárna žiara na severe?
5. V ktorom roku bola uzavretá Antarktická zmluva a čo zakazuje?
6. Prečo je Antarktída chladnejšia ako Arktída? Odpovedz jednou vetou.