- Vymenuj všetkých 5 susedných štátov Slovenska a ku každému priraď svetovú stranu (sever, juh, východ, západ, juhozápad).
- Urči, ktorá hranica je najdlhšia a ktorá najkratšia, a doplň približnú dĺžku každej z nich.
- Vysvetli vlastnými slovami rozdiel medzi matematickou a socioekonomickou polohou štátu.
- Vypočítaj, o koľko km² je rozloha Slovenska (≈ 49 036 km²) menšia ako rozloha Českej republiky (≈ 78 870 km²).
- Napíš dva dôsledky toho, že Slovensko je vnútrozemský štát bez prístupu k moru.
Poloha a územie Slovenska Nezačaté
Skús najprv, čo už vieš. Výsledok = tvoja vstupná úroveň (porovnáš ho s tým, čo budeš vedieť po naučení).
0. Kľúčové fakty
-
Poloha Slovenska v Európe — Slovensko leží v strednej Európe, na styku viacerých geografických regiónov. Patrí medzi vnútrozemské štáty, čo znamená, že nemá prístup k moru. Táto stredoeurópska poloha z neho v minulosti aj dnes robí dôležitú tranzitnú (prechodovú) krajinu medzi západom a východom, severom a juhom kontinentu.
-
Geografické súradnice (matematická poloha) — Územie Slovenska sa rozprestiera približne medzi 47° a 49° severnej zemepisnej šírky a medzi 16° a 23° východnej zemepisnej dĺžky. Poloha na severnej pologuli a v miernom podnebnom pásme určuje striedanie štyroch ročných období. Zemepisné súradnice sú presný spôsob, ako určiť polohu ktoréhokoľvek miesta na Zemi pomocou siete rovnobežiek a poludníkov.
-
Vnútrozemský štát (bez prístupu k moru) — Slovensko nemá morské pobrežie, preto sa zaraďuje medzi vnútrozemské krajiny. Dôsledkom je, že medzinárodný obchod sa uskutočňuje cez prístavy susedných štátov a najdôležitejšou vodnou dopravnou cestou je rieka Dunaj. Vnútrozemská poloha ovplyvňuje aj podnebie, ktoré má skôr kontinentálny ráz s teplejšími letami a chladnejšími zimami.
-
Päť susedných štátov — Slovensko susedí s piatimi krajinami: Českom, Poľskom, Ukrajinou, Maďarskom a Rakúskom. Toto stredové umiestnenie medzi viacerými štátmi posilňuje jeho úlohu križovatky ciest a kultúr. Susedstvo s členmi aj nečlenmi Európskej únie (Ukrajina nie je členom EÚ) má vplyv na cezhraničnú spoluprácu, obchod aj ochranu hraníc.
-
Dĺžka a charakter hraníc — Celková dĺžka štátnych hraníc Slovenska je približne 1 672 km. Najdlhšiu hranicu má s Maďarskom (okolo 655 km) a najkratšiu s Rakúskom (okolo 106 km). Časť hraníc tvoria prirodzené hranice (rieky a horské hrebene), iné sú umelé (vymedzené dohodou na mape), čo ovplyvňuje aj spôsob ich vyznačenia v krajine.
-
Riečne (prirodzené) hranice — Významnú časť južnej a juhozápadnej hranice tvoria rieky, najmä Dunaj a Morava, ktoré oddeľujú Slovensko od Maďarska a Rakúska. Rieka ako hranica je príkladom prirodzenej hranice, ktorá kopíruje tvar terénu. Naopak veľká časť hranice s Maďarskom prechádza Podunajskou nížinou ako umelá línia.
-
Rozloha územia — Slovensko má rozlohu približne 49 035 km², čím patrí medzi menšie štáty Európy. Rozloha je plošná veličina, ktorá udáva veľkosť územia v štvorcových kilometroch (km²). Napriek malej rozlohe je územie geograficky veľmi pestré — od nížin na juhu až po vysoké pohoria na severe.
-
Najsevernejší, najjužnejší, najzápadnejší a najvýchodnejší bod — Najsevernejší bod sa nachádza pri obci Oravská Polhora, najjužnejší pri Patinciach na Dunaji, najzápadnejší pri Záhorskej Vsi a najvýchodnejší pri obci Nová Sedlica. Tieto krajné body vymedzujú celkový rozsah územia. Vzdialenosť medzi západom a východom (cez 400 km) je výrazne väčšia ako medzi severom a juhom, takže Slovensko má pretiahnutý tvar v smere západ – východ.
-
Najnižší a najvyšší bod (vertikálne členenie) — Najnižšie položeným miestom je hladina rieky Bodrog pri obci Streda nad Bodrogom (okolo 94 m n. m.) a najvyšším bodom je Gerlachovský štít vo Vysokých Tatrách (2 655 m n. m.). Rozdiel medzi nimi je vyše 2 500 metrov, čo svedčí o veľkej výškovej členitosti územia. Nadmorská výška sa meria od strednej hladiny mora (pre Slovensko od Jadranského mora).
-
Stredobod Európy a tranzitná poloha — V okolí Slovenska (napríklad pri obci Kremnické Bane sa nachádza jeden z bodov označovaných za stred Európy) sa zdôrazňuje stredová poloha krajiny na kontinente. Cez Slovensko vedú dôležité medzinárodné dopravné a obchodné koridory spájajúce západnú a východnú Európu. Táto tranzitná poloha má veľký hospodársky význam pre dopravu, obchod aj cestovný ruch.
-
Členstvo v EÚ a Schengene — Slovensko je od roku 2004 členom Európskej únie a od roku 2007 súčasťou schengenského priestoru, v rámci ktorého sú zrušené kontroly na vnútorných hraniciach. Vďaka tomu možno voľne prekračovať hranice s Českom, Poľskom, Maďarskom a Rakúskom. Hranica s Ukrajinou je však vonkajšou hranicou EÚ a Schengenu, preto na nej prebieha riadna pasová a colná kontrola.
1. Poučka
Slovensko je vnútrozemský štát v strednej Európe. Jeho matematickú (astronomickú) polohu určujeme zemepisnými súradnicami — leží na severnej pologuli medzi približne 47° 44′ a 49° 37′ severnej zemepisnej šírky a na východnej pologuli medzi 16° 50′ a 22° 34′ východnej zemepisnej dĺžky. Hraničí s 5 štátmi (Česko, Poľsko, Ukrajina, Maďarsko, Rakúsko) a má rozlohu približne 49 036 km².
2. Vysvetlenie
Polohu štátu opisujeme z viacerých pohľadov:
- Matematická (astronomická) poloha — kde sa územie nachádza podľa zemepisných súradníc (šírka a dĺžka). Slovensko je celé na severnej a východnej pologuli, v miernom podnebnom pásme.
- Fyzickogeografická poloha — vo vzťahu k prírodným celkom. Slovensko leží v strednej Európe, prevažne v pohorí Karpaty, na juhozápade zasahuje Panónska panva.
- Socioekonomická (politická) poloha — vo vzťahu k susedom a zoskupeniam. Slovensko je vnútrozemský štát (nemá prístup k moru), je členom Európskej únie a Schengenu.
Hranice a susedia (dĺžka štátnej hranice je spolu približne 1 672 km): - Maďarsko — na juhu, najdlhšia hranica (~655 km), - Poľsko — na severe (~597 km), - Česko — na západe (~252 km), - Rakúsko — na juhozápade (~107 km), - Ukrajina — na východe, najkratšia hranica (~98 km).
Územie je natiahnuté v smere západ – východ (najväčšia vzdialenosť ~428 km), zo severu na juh je užšie (~200 km).
3. Príklady a prečo je to dôležité
- Časové pásmo — keďže Slovensko leží okolo 17.–22. poludníka v.z.d., používa stredoeurópsky čas (SEČ). Poloha na poludníkoch priamo určuje, koľko je u nás hodín.
- Podnebie — poloha v miernom pásme (okolo 48° s.z.š.) znamená, že máme štyri ročné obdobia. Keby Slovensko ležalo bližšie k rovníku, malo by úplne iné počasie aj poľnohospodárstvo.
- Tranzitná krajina — poloha v strede Európy robí zo Slovenska križovatku ciest a železníc medzi západom a východom, severom a juhom (napr. diaľnica D1, koridory pre nákladnú dopravu).
- Vnútrozemská poloha — bez vlastného mora musí Slovensko využívať prístavy susedov (napr. cez rieku Dunaj a prístav Bratislava lode plávajú až k Čiernemu moru). Tovar do zámoria vozíme cez prístavy v Nemecku, Poľsku či Chorvátsku.
- Spolupráca so susedmi — 5 susedných štátov znamená 5 možností obchodu, cezhraničnej dopravy a turistiky; členstvo v Schengene umožňuje cestovať bez hraničných kontrol.
- Orientácia na mape — vedieť určiť polohu pomáha pri čítaní máp, plánovaní výletov aj v krízových situáciách (záchranné zložky pracujú so súradnicami).
Prečo je to dôležité: poloha krajiny ovplyvňuje jej podnebie, hospodárstvo, dopravu aj vzťahy so susedmi. Je to základ, od ktorého sa odvíja takmer všetko ostatné v geografii štátu.
Cvičné príklady. Reálne testové otázky doplníme po overení.
Záverečný hodnotený test témy. Výsledok uvidí aj rodič. Zvládnutie = aspoň 80 %.