Poloha a územie Slovenska Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Poloha Slovenska v Európe — Slovensko leží v strednej Európe, na styku viacerých geografických regiónov. Patrí medzi vnútrozemské štáty, čo znamená, že nemá prístup k moru. Táto stredoeurópska poloha z neho v minulosti aj dnes robí dôležitú tranzitnú (prechodovú) krajinu medzi západom a východom, severom a juhom kontinentu.

2. Geografické súradnice (matematická poloha) — Územie Slovenska sa rozprestiera približne medzi 47° a 49° severnej zemepisnej šírky a medzi 16° a 23° východnej zemepisnej dĺžky. Poloha na severnej pologuli a v miernom podnebnom pásme určuje striedanie štyroch ročných období. Zemepisné súradnice sú presný spôsob, ako určiť polohu ktoréhokoľvek miesta na Zemi pomocou siete rovnobežiek a poludníkov.

3. Vnútrozemský štát (bez prístupu k moru) — Slovensko nemá morské pobrežie, preto sa zaraďuje medzi vnútrozemské krajiny. Dôsledkom je, že medzinárodný obchod sa uskutočňuje cez prístavy susedných štátov a najdôležitejšou vodnou dopravnou cestou je rieka Dunaj. Vnútrozemská poloha ovplyvňuje aj podnebie, ktoré má skôr kontinentálny ráz s teplejšími letami a chladnejšími zimami.

4. Päť susedných štátov — Slovensko susedí s piatimi krajinami: Českom, Poľskom, Ukrajinou, Maďarskom a Rakúskom. Toto stredové umiestnenie medzi viacerými štátmi posilňuje jeho úlohu križovatky ciest a kultúr. Susedstvo s členmi aj nečlenmi Európskej únie (Ukrajina nie je členom EÚ) má vplyv na cezhraničnú spoluprácu, obchod aj ochranu hraníc.

5. Dĺžka a charakter hraníc — Celková dĺžka štátnych hraníc Slovenska je približne 1 672 km. Najdlhšiu hranicu má s Maďarskom (okolo 655 km) a najkratšiu s Ukrajinou (okolo 98 km). Časť hraníc tvoria prirodzené hranice (rieky a horské hrebene), iné sú umelé (vymedzené dohodou na mape), čo ovplyvňuje aj spôsob ich vyznačenia v krajine.

6. Riečne (prirodzené) hranice — Významnú časť južnej a juhozápadnej hranice tvoria rieky, najmä Dunaj a Morava, ktoré oddeľujú Slovensko od Maďarska a Rakúska. Rieka ako hranica je príkladom prirodzenej hranice, ktorá kopíruje tvar terénu. V Podunajskej nížine tvorí hranicu s Maďarskom Dunaj, východnejšie však hranica s Maďarskom vedie z veľkej časti ako umelá línia.

7. Rozloha územia — Slovensko má rozlohu približne 49 035 km², čím patrí medzi menšie štáty Európy. Rozloha je plošná veličina, ktorá udáva veľkosť územia v štvorcových kilometroch (km²). Napriek malej rozlohe je územie geograficky veľmi pestré — od nížin na juhu až po vysoké pohoria na severe.

8. Najsevernejší, najjužnejší, najzápadnejší a najvýchodnejší bod — Najsevernejší bod sa nachádza pri obci Oravská Polhora, najjužnejší pri Patinciach na Dunaji, najzápadnejší pri Záhorskej Vsi a najvýchodnejší pri obci Nová Sedlica. Tieto krajné body vymedzujú celkový rozsah územia. Vzdialenosť medzi západom a východom (cez 400 km) je výrazne väčšia ako medzi severom a juhom, takže Slovensko má pretiahnutý tvar v smere západ – východ.

9. Najnižší a najvyšší bod (vertikálne členenie) — Najnižšie položeným miestom je hladina rieky Bodrog pri obci Klin nad Bodrogom (okolo 94 m n. m.) a najvyšším bodom je Gerlachovský štít vo Vysokých Tatrách (2 655 m n. m.). Rozdiel medzi nimi je vyše 2 500 metrov, čo svedčí o veľkej výškovej členitosti územia. Nadmorská výška sa meria od strednej hladiny mora (pre Slovensko od hladiny Baltského mora — baltský výškový systém).

10. Stredobod Európy a tranzitná poloha — V okolí Slovenska (napríklad pri obci Kremnické Bane sa nachádza jeden z bodov označovaných za stred Európy) sa zdôrazňuje stredová poloha krajiny na kontinente. Cez Slovensko vedú dôležité medzinárodné dopravné a obchodné koridory spájajúce západnú a východnú Európu. Táto tranzitná poloha má veľký hospodársky význam pre dopravu, obchod aj cestovný ruch.

11. Členstvo v EÚ a Schengene — Slovensko je od roku 2004 členom Európskej únie a od roku 2007 súčasťou schengenského priestoru, v rámci ktorého sú zrušené kontroly na vnútorných hraniciach. Vďaka tomu možno voľne prekračovať hranice s Českom, Poľskom, Maďarskom a Rakúskom. Hranica s Ukrajinou je však vonkajšou hranicou EÚ a Schengenu, preto na nej prebieha riadna pasová a colná kontrola.

1. Poučka

Slovensko je vnútrozemský štát v strednej Európe. Jeho matematickú (astronomickú) polohu určujeme zemepisnými súradnicami — leží na severnej pologuli medzi približne 47° 44′ a 49° 37′ severnej zemepisnej šírky a na východnej pologuli medzi 16° 50′ a 22° 34′ východnej zemepisnej dĺžky. Hraničí s 5 štátmi (Česko, Poľsko, Ukrajina, Maďarsko, Rakúsko) a má rozlohu približne 49 036 km².

2. Vysvetlenie

Polohu štátu opisujeme z viacerých pohľadov:

1. Matematická (astronomická) poloha — kde sa územie nachádza podľa zemepisných súradníc (šírka a dĺžka). Slovensko je celé na severnej a východnej pologuli, v miernom podnebnom pásme.
2. Fyzickogeografická poloha — vo vzťahu k prírodným celkom. Slovensko leží v strednej Európe, prevažne v pohorí Karpaty, na juhozápade zasahuje Panónska panva.
3. Socioekonomická (politická) poloha — vo vzťahu k susedom a zoskupeniam. Slovensko je vnútrozemský štát (nemá prístup k moru), je členom Európskej únie a Schengenu.

Hranice a susedia (dĺžka štátnej hranice je spolu približne 1 672 km): - Maďarsko — na juhu, najdlhšia hranica (~655 km), - Poľsko — na severe (~597 km), - Česko — na západe (~252 km), - Rakúsko — na juhozápade (~107 km), - Ukrajina — na východe, najkratšia hranica (~98 km).

Územie je natiahnuté v smere západ – východ (najväčšia vzdialenosť ~428 km), zo severu na juh je užšie (~200 km).

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — matematická poloha: Slovensko leží približne medzi 47° a 49° severnej šírky a medzi 16° a 23° východnej dĺžky. Na ktorých pologuliach a v akom podnebnom pásme leží?
Severná šírka → na sever od rovníka → severná pologuľa.
Východná dĺžka → na východ od nultého poludníka → východná pologuľa.
47° až 49° je ďaleko od obratníka (asi 23,5°) aj od polárneho kruhu (asi 66,5°) → mierne pásmo.
Záver → severná a východná pologuľa, mierne podnebné pásmo

Príklad 2 — časové pásmo a miestny čas: Slovensko používa stredoeurópsky čas, ktorý patrí poludníku 15° východnej dĺžky. Najvýchodnejší bod Slovenska leží približne na 22,5° východnej dĺžky. O koľko minút tam vychádza slnko skôr ako na poludníku 15°?
Zem sa otočí o 15° za 60 minút, teda o 1° za 4 minúty.
Rozdiel: 22,5° − 15° = 7,5°.
7,5 × 4 min = 30 minút

Príklad 3 — mierka mapy: Najväčšia vzdialenosť Slovenska v smere západ – východ je asi 428 km. Koľko centimetrov to bude na mape s mierkou 1 : 2 000 000?
1 cm na mape = 2 000 000 cm = 20 km.
428 km : 20 km = 21,4
Výsledok → 21,4 cm

Príklad 4 — výšková členitosť: Najnižší bod Slovenska je hladina Bodrogu pri Strede nad Bodrogom (asi 94 m n. m.), najvyšší Gerlachovský štít (2 655 m n. m.). Aký je výškový rozdiel a čo o území hovorí?
2 655 m − 94 m = 2 561 m.
Na malom území je rozdiel vyše 2,5 km → od nížin po veľhory.
Výsledok → 2 561 m, Slovensko je výškovo veľmi členité

Príklad 5 — prirodzená a umelá hranica: Na mape vidíš, že hranica s Rakúskom ide po rieke Morava a Dunaj, hranica s Poľskom po horských hrebeňoch. Aký typ hraníc to je a prečo sú výhodné?
Hranica po rieke alebo hrebeni kopíruje terén → prirodzená hranica.
Takú hranicu ľahko spoznáš v krajine, netreba ju vyznačovať v rovine.
Umelá hranica je čiara dohodnutá na mape a v teréne sa musí označiť.
Záver → sú to prirodzené hranice, ktoré sú v krajine dobre viditeľné

Príklad 6 — z praxe, Schengen a vonkajšia hranica: Rodina cestuje autom do Poľska a potom na Ukrajinu. Kde ich budú kontrolovať?
Slovensko je od roku 2007 v schengenskom priestore, Poľsko tiež → na hranici s Poľskom nie je pravidelná kontrola.
Ukrajina nie je členom EÚ ani Schengenu → hranica s ňou je vonkajšia hranica EÚ.
Záver → pasová a colná kontrola bude len na hranici s Ukrajinou

Prečo je to dôležité: poloha krajiny ovplyvňuje jej podnebie, hospodárstvo, dopravu aj vzťahy so susedmi. Je to základ, od ktorého sa odvíja takmer všetko ostatné v geografii štátu.

Precvič si

1. S koľkými štátmi susedí Slovensko?
2. Ktorý sused Slovenska nie je členom EÚ?
3. Pri ktorej obci leží najvýchodnejší bod Slovenska?
4. Ako sa volá štát, ktorý nemá prístup k moru?
5. Prečo je Slovensko tranzitnou krajinou?
6. Najväčšia vzdialenosť Slovenska zo severu na juh je asi 200 km. Koľko je to na mape s mierkou 1 : 2 000 000?