Povrch Slovenska Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Geomorfologické členenie Slovenska — Územie Slovenska je odborne rozdelené do hierarchických jednotiek: sústava → podsústava → oblasť → celok → podcelok. Patríme do jednej sústavy — Alpsko-himalájskej — a do dvoch jej podsústav: Karpaty a Panónska panva. Toto členenie pomáha presne pomenovať každé pohorie či nížinu a je základom školských aj odborných máp.

2. Karpaty — Väčšinu povrchu Slovenska tvoria Západné Karpaty, ktoré sú súčasťou veľkého oblúkovitého horského systému tiahnuceho sa cez strednú a východnú Európu. Karpaty vznikli pri alpínskom vrásnení, keď sa Africká litosférická platňa tlačila na Európsku. Práve preto je Slovensko prevažne hornatou krajinou.

3. Panónska panva (nížiny) — Na juhu a juhovýchode zasahuje do Slovenska Panónska panva, ktorá tu vytvára naše dve hlavné nížiny. Je to rozsiahla zníženina vyplnená usadeninami, ktorá vznikla poklesom zemskej kôry. Vďaka nej má južné Slovensko najúrodnejšiu pôdu a najteplejšiu klímu.

4. Podunajská nížina — Najrozsiahlejšia nížina Slovenska, ktorá leží na juhozápade okolo Dunaja a jeho prítokov. Je tvorená naplaveninami riek (riečnymi sedimentmi), preto má hlboké úrodné pôdy — černozeme. Je to najteplejšia a poľnohospodársky najvýznamnejšia oblasť krajiny.

5. Východoslovenská nížina — Druhá veľká nížina, ktorá sa nachádza na juhovýchode Slovenska okolo riek Bodrog, Latorica a Laborec. Vznikla rovnako poklesom a zanášaním sedimentmi. Spolu s Podunajskou nížinou tvoria jediné dve veľké roviny medzi prevažne hornatým reliéfom.

6. Gerlachovský štít — 2 655 m n. m. — Najvyšší vrch Slovenska aj celých Karpát, ktorý sa nachádza vo Vysokých Tatrách. Tatry sú jediným veľhorským (alpínskym) pohorím u nás, vytvarovaným najmä ľadovcami v dobe ľadovej. Predstavujú výrazný kontrast oproti nížinám a sú symbolom slovenskej prírody.

7. Najnižší bod — hladina Bodrogu pri Kline nad Bodrogom (94 m n. m.) — Najnižšie položené miesto Slovenska leží na Východoslovenskej nížine. Rozdiel medzi najvyšším a najnižším bodom je vyše 2 500 m, čo svedčí o veľkej výškovej členitosti (rôznorodosti) nášho reliéfu. Práve táto členitosť ovplyvňuje podnebie, rieky aj osídlenie.

8. Vznik reliéfu — vnútorné (endogénne) sily — Reliéf vznikol pôsobením síl z vnútra Zeme: pohyb litosférických platní, vrásnenie, zdvihy a poklesy kôry a sopečná činnosť. Vďaka nim sa vyvrásnili pohoria a poklesli panvy. Tieto procesy prebiehali milióny rokov a stále pokračujú, hoci pomaly.

9. Vznik reliéfu — vonkajšie (exogénne) sily — Po vyvrásnení povrch ďalej tvarujú vonkajšie činitele: voda (rieky, ľadovce), vietor, zvetrávanie a teplotné zmeny. Rieky vyhlbujú doliny a ukladajú naplaveniny, ľadovce vytvorili tatranské doliny a plesá. Endogénne sily teda povrch „stavajú" a exogénne ho „obrusujú".

10. Sopečné pohoria — Časť stredoslovenských pohorí, napríklad Poľana, Kremnické vrchy, Štiavnické vrchy a Vihorlat, vznikla sopečnou (vulkanickou) činnosťou v treťohorách. Poľana je jedným z najväčších vyhasnutých stratovulkánov v Európe. Tieto oblasti sú bohaté na nerastné suroviny, najmä rudy drahých kovov.

11. Jadrové (kryštalické) pohoria — Pohoria ako Vysoké a Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra majú odolné jadro z prahorných a starších hornín (žula, ruly), na ktoré sa nasunuli vápence a dolomity. Vďaka tomuto tvrdému jadru dosahujú najväčšie výšky. Vápencové časti zase vytvárajú krasové javy ako jaskyne.

12. Kotliny — Medzi pohoriami sa nachádzajú znížené, zo všetkých strán horami obklopené kotliny, napríklad Žilinská, Turčianska, Zvolenská či Liptovská. Vznikli poklesom kôry medzi vyvrásnenými pohoriami. Sú dôležité, lebo práve v nich sa sústreďuje osídlenie, doprava a poľnohospodárstvo v hornatom strednom Slovensku.

1. Poučka

Povrch (reliéf) Slovenska je veľmi rozmanitý. Delí sa na nížiny (ploché, nízko položené územia) a pohoria (vyvýšené, členité územia). Geomorfologicky patrí väčšina Slovenska do podsústavy Karpát, menšia južná časť do podsústavy Panónskej panvy (nížiny). Najvyšším pohorím sú Tatry s najvyšším vrchom Gerlachovský štít (2 655 m n. m.), najnižším bodom je hladina rieky Bodrog (94 m n. m.).

2. Vysvetlenie

Postupne, po krokoch: 1. Nadmorská výška je výška miesta nad hladinou mora. Podľa nej rozlišujeme nížiny a pohoria. 2. Nížiny ležia nízko (do cca 200 m n. m.), sú rovné a úrodné — najmä na juhu a juhovýchode Slovenska. 3. Pohoria sú vyvýšené a členité; nachádzajú sa hlavne na severe a v strede krajiny. 4. Geomorfologické členenie = rozdelenie územia na celky podľa tvaru povrchu (sústava → podsústava → oblasť → celok, napr. Karpaty → Tatry). 5. Vznik reliéfu: pohoria vznikli pred miliónmi rokov vrásnením (tlakom litosférických platní, ktoré dvíhali horniny). Potom povrch tvarovali vonkajšie sily — voda (rieky), ľadovce, vietor a zvetrávanie. Tak vznikli doliny, kotliny aj ostré tatranské štíty.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — výškový rozdiel: Najvyšší bod Slovenska je Gerlachovský štít (2 655 m n. m.), najnižší je hladina Bodrogu pri Kline nad Bodrogom (94 m n. m.). Aký je medzi nimi výškový rozdiel?
Rozdiel = najvyšší bod − najnižší bod.
2 655 − 94 = 2 561 m
Výsledok → 2 561 m (vyše 2 500 m)

Príklad 2 — mierka mapy: Na mape Slovenska s mierkou 1 : 2 000 000 meria vzdialenosť od Gerlachovského štítu po Bratislavu asi 12,5 cm (vzdušnou čiarou). Aká je skutočná vzdialenosť?
1 cm na mape je 2 000 000 cm, teda 20 km.
12,5 · 20 km = 250 km.
Výsledok → asi 250 km

Príklad 3 — vznik reliéfu: Prečo sú štíty Vysokých Tatier ostré a v dolinách sú plesá, kým nížiny sú rovné?
Tatry vznikli vrásnením a zdvihom (vnútorné sily), majú tvrdé jadro zo žuly.
V dobe ľadovej ich tvarovali ľadovce – vyhĺbili doliny a kotliny, v ktorých dnes ležia plesá (vonkajšie sily).
Nížiny vznikli poklesom kôry a riečne naplaveniny ich vyrovnali → Tatry vyvrásnili vnútorné sily a dotvarovali ľadovce, nížiny vznikli poklesom a naplaveninami

Príklad 4 — zaradenie pohoria podľa znakov: Ktoré pohorie opisujeme? „Leží na strednom Slovensku, vzniklo sopečnou činnosťou v treťohorách, je jedným z najväčších vyhasnutých stratovulkánov v Európe."
Sopečný pôvod majú napríklad Poľana, Kremnické a Štiavnické vrchy a Vihorlat.
Najväčší vyhasnutý stratovulkán z nich je Poľana.
Znaky sedia → Poľana

Príklad 5 — z praxe, povrch a osídlenie: Prečo vznikli mestá Žilina, Martin či Zvolen v kotlinách, a nie na hrebeňoch hôr?
Kotliny sú znížené a rovnejšie územia obklopené horami.
Dá sa v nich stavať, pestovať plodiny a viesť cesty pozdĺž riek.
Na hrebeňoch je strmý terén a drsné podnebie → v kotlinách sú lepšie podmienky na bývanie, poľnohospodárstvo a dopravu

Prečo je to dôležité: Tvar povrchu rozhoduje, kde sa dá pestovať obilie (nížiny), kde stavať mestá a cesty, kde sa lyžuje a turistuje (pohoria), kade tečú rieky a kde hrozia zosuvy či povodne. Pochopenie vzniku reliéfu pomáha chrániť prírodu aj plánovať život ľudí.

Precvič si

1. Ktorý vrch je najvyšší na Slovensku aj v celých Karpatoch?
2. Ktorá nížina je na Slovensku najrozsiahlejšia?
3. Ktorý je najvyšší vrch Nízkych Tatier?
4. Ako voláme sily, ktoré povrch „stavajú", a ako tie, ktoré ho „obrusujú"?
5. Uveď dve kotliny na Slovensku.
6. Ako vznikajú jaskyne v krasových územiach? Odpovedz jednou vetou.