Povrch Slovenska Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Geomorfologické členenie Slovenska — Územie Slovenska je odborne rozdelené do hierarchických jednotiek: sústava → subsústava → oblasť → celok → podcelok. Patríme do dvoch veľkých sústav: Alpsko-himalájskej (Karpaty a Panónska panva). Toto členenie pomáha presne pomenovať každé pohorie či nížinu a je základom školských aj odborných máp.

2. Karpaty — Väčšinu povrchu Slovenska tvoria Západné Karpaty, ktoré sú súčasťou veľkého oblúkovitého horského systému tiahnuceho sa cez strednú a východnú Európu. Karpaty vznikli pri alpínskom vrásnení, keď sa Africká litosférická platňa tlačila na Európsku. Práve preto je Slovensko prevažne hornatou krajinou.

3. Panónska panva (nížiny) — Na juhu a juhovýchode zasahuje do Slovenska Panónska panva, ktorá tu vytvára naše dve hlavné nížiny. Je to rozsiahla zníženina vyplnená usadeninami, ktorá vznikla poklesom zemskej kôry. Vďaka nej má južné Slovensko najúrodnejšiu pôdu a najteplejšiu klímu.

4. Podunajská nížina — Najrozsiahlejšia nížina Slovenska, ktorá leží na juhozápade okolo Dunaja a jeho prítokov. Je tvorená naplaveninami riek (riečnymi sedimentmi), preto má hlboké úrodné pôdy — černozeme. Je to najteplejšia a poľnohospodársky najvýznamnejšia oblasť krajiny.

5. Východoslovenská nížina — Druhá veľká nížina, ktorá sa nachádza na juhovýchode Slovenska okolo riek Bodrog, Latorica a Laborec. Vznikla rovnako poklesom a zanášaním sedimentmi. Spolu s Podunajskou nížinou tvoria jediné dve veľké roviny medzi prevažne hornatým reliéfom.

6. Gerlachovský štít — 2 655 m n. m. — Najvyšší vrch Slovenska aj celých Karpát, ktorý sa nachádza vo Vysokých Tatrách. Tatry sú jediným veľhorským (alpínskym) pohorím u nás, vytvarovaným najmä ľadovcami v dobe ľadovej. Predstavujú výrazný kontrast oproti nížinám a sú symbolom slovenskej prírody.

7. Najnižší bod — sútok Bodrogu pri Klin nad Bodrogom (94 m n. m.) — Najnižšie položené miesto Slovenska leží na Východoslovenskej nížine. Rozdiel medzi najvyšším a najnižším bodom je vyše 2 500 m, čo svedčí o veľkej výškovej členitosti (rôznorodosti) nášho reliéfu. Práve táto členitosť ovplyvňuje podnebie, rieky aj osídlenie.

8. Vznik reliéfu — vnútorné (endogénne) sily — Reliéf vznikol pôsobením síl z vnútra Zeme: pohyb litosférických platní, vrásnenie, zdvihy a poklesy kôry a sopečná činnosť. Vďaka nim sa vyvrásnili pohoria a poklesli panvy. Tieto procesy prebiehali milióny rokov a stále pokračujú, hoci pomaly.

9. Vznik reliéfu — vonkajšie (exogénne) sily — Po vyvrásnení povrch ďalej tvarujú vonkajšie činitele: voda (rieky, ľadovce), vietor, zvetrávanie a teplotné zmeny. Rieky vyhlbujú doliny a ukladajú naplaveniny, ľadovce vytvorili tatranské doliny a plesá. Endogénne sily teda povrch „stavajú" a exogénne ho „obrusujú".

10. Sopečné pohoria — Časť stredoslovenských pohorí, napríklad Poľana, Kremnické vrchy, Štiavnické vrchy a Vihorlat, vznikla sopečnou (vulkanickou) činnosťou v treťohorách. Poľana je jedným z najväčších vyhasnutých stratovulkánov v Európe. Tieto oblasti sú bohaté na nerastné suroviny, najmä rudy drahých kovov.

11. Jadrové (kryštalické) pohoria — Pohoria ako Vysoké a Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra majú odolné jadro z prahorných a starších hornín (žula, ruly), na ktoré sa nasunuli vápence a dolomity. Vďaka tomuto tvrdému jadru dosahujú najväčšie výšky. Vápencové časti zase vytvárajú krasové javy ako jaskyne.

12. Kotliny — Medzi pohoriami sa nachádzajú znížené, zo všetkých strán horami obklopené kotliny, napríklad Žilinská, Turčianska, Zvolenská či Liptovská. Vznikli poklesom kôry medzi vyvrásnenými pohoriami. Sú dôležité, lebo práve v nich sa sústreďuje osídlenie, doprava a poľnohospodárstvo v hornatom strednom Slovensku.

1. Poučka

Povrch (reliéf) Slovenska je veľmi rozmanitý. Delí sa na nížiny (ploché, nízko položené územia) a pohoria (vyvýšené, členité územia). Geomorfologicky patrí väčšina Slovenska do sústavy Karpát, menšia južná časť do sústavy Panónskej panvy (nížiny). Najvyšším pohorím sú Tatry s najvyšším vrchom Gerlachovský štít (2 655 m n. m.), najnižším bodom je hladina rieky Bodrog (94 m n. m.).

2. Vysvetlenie

Postupne, po krokoch: 1. Nadmorská výška je výška miesta nad hladinou mora. Podľa nej rozlišujeme nížiny a pohoria. 2. Nížiny ležia nízko (do cca 200 m n. m.), sú rovné a úrodné — najmä na juhu a juhovýchode Slovenska. 3. Pohoria sú vyvýšené a členité; nachádzajú sa hlavne na severe a v strede krajiny. 4. Geomorfologické členenie = rozdelenie územia na celky podľa tvaru povrchu (sústava → podsústava → oblasť → celok, napr. Karpaty → Tatry). 5. Vznik reliéfu: pohoria vznikli pred miliónmi rokov vrásnením (tlakom litosférických platní, ktoré dvíhali horniny). Potom povrch tvarovali vonkajšie sily — voda (rieky), ľadovce, vietor a zvetrávanie. Tak vznikli doliny, kotliny aj ostré tatranské štíty.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Podunajská nížina (juhozápad) — najrozsiahlejšia a najúrodnejšia nížina, obilnica Slovenska.
2. Východoslovenská nížina — rovinaté územie pri riekach Bodrog a Latorica.
3. Vysoké Tatry — najvyššie veľhory; ľadovcový reliéf (štíty, plesá, doliny), Gerlachovský štít 2 655 m n. m.
4. Nízke Tatry s vrchom Ďumbier (2 046 m n. m.) — pohorie v strede Slovenska.
5. Slovenský kras / Slovenský raj — krasový reliéf vytvorený rozpúšťaním vápenca vodou (jaskyne, tiesňavy, rokliny).
6. Malá a Veľká Fatra, Slovenské rudohorie — ďalšie významné pohoria stredného Slovenska.

Prečo je to dôležité: Tvar povrchu rozhoduje, kde sa dá pestovať obilie (nížiny), kde stavať mestá a cesty, kde sa lyžuje a turistuje (pohoria), kade tečú rieky a kde hrozia zosuvy či povodne. Pochopenie vzniku reliéfu pomáha chrániť prírodu aj plánovať život ľudí.