5. ročník › Geografia › Geografia

Povrch Zeme Nezačaté

0 Vstupný test1 Poučka 2 Vysvetlenie3 Príklady 4 Kvíz5 Test 6–8 Vyhodnotenie9 Výstupný test
Krok 0 — Vstupný test

Skús najprv, čo už vieš. Výsledok = tvoja vstupná úroveň (porovnáš ho s tým, čo budeš vedieť po naučení).

0. Kľúčové fakty

  1. Zemský povrch (reliéf) — Je to súhrn všetkých nerovností na povrchu pevniny aj na dne oceánov, teda striedanie vyvýšených a znížených tvarov. Tvorí ho pevnina (asi 29 %) a voda (asi 71 %), pričom najvyšším bodom je hora Mount Everest (8 849 m) a najhlbším Mariánska priekopa v oceáne (asi 11 000 m pod hladinou). Práve rozmanitosť reliéfu ovplyvňuje, kde ľudia bývajú, pestujú plodiny aj stavajú cesty.

  2. Nadmorská výška — Je to zvislá vzdialenosť miesta od hladiny mora, ktorá je dohodnutá ako východiskový bod 0 metrov. Podľa nej rozlišujeme jednotlivé tvary povrchu a zakresľujeme ich na mapách pomocou farieb a vrstevníc. Čím vyššie sa dostaneme, tým je obyčajne chladnejšie a redší vzduch, preto najvyššie štíty bývajú aj v lete pokryté snehom.

  3. Nížiny — Sú to rovné alebo mierne zvlnené územia s nadmorskou výškou do 200 m, na mapách sa znázorňujú zelenou farbou. Vznikajú najmä v okolí veľkých riek, ktoré tu ukladajú úrodné usadeniny, preto sú nížiny husto osídlené a využívané na poľnohospodárstvo. Na Slovensku medzi ne patrí Podunajská nížina a Východoslovenská nížina, kde sa pestuje najviac obilia a zeleniny.

  4. Vrchovina — Je to členité územie s nadmorskou výškou približne 300 až 800 m, ktoré je vyššie a kopcovitejšie ako pahorkatina, ale nižšie než pohoria. Striedajú sa v nej oblé kopce, doliny a údolia riek, čo vytvára pestrú krajinu vhodnú na pastviny a lesy. Tvorí akýsi prechod medzi nížinami a vysokými horami.

  5. Pohorie — Je to skupina vysokých, blízko seba ležiacich vrchov a hôr, ktoré spolu tvoria súvislý horský celok. Pohoria sú najvyššími a najčlenitejšími tvarmi súše, často s ostrými štítmi, hlbokými dolinami a strmými svahmi, na mapách sa značia hnedou farbou. Na Slovensku sú najznámejšie Tatry, ktorých štít Gerlachovský štít (2 655 m) je najvyšším bodom našej krajiny.

  6. Pahorkatina — Je to mierne zvlnené územie s nízkymi oblými kopcami, ktorých nadmorská výška sa pohybuje približne medzi 200 a 300 m. Je vyššia ako nížina, ale nižšia ako vrchovina, a preto často tvorí plynulý prechod medzi rovinou a vyššími tvarmi. Krajinu tu tvoria polia, lúky a roztrúsené dediny.

  7. Vnútorné (endogénne) sily — Sú to sily pôsobiace z vnútra Zeme, ktoré povrch dvíhajú, vrásnia a vytvárajú nové tvary. Patria sem pohyby zemských platní, sopečná činnosť a zemetrasenia, ktoré dokážu zdvihnúť celé pohoria alebo otvoriť pukliny. Práve vďaka nim postupne počas miliónov rokov vznikli také vysoké pohoria ako Tatry či Alpy.

  8. Vonkajšie (exogénne) sily — Sú to sily pôsobiace zvonku, z povrchu Zeme, ktoré reliéf naopak rozrušujú a zarovnávajú. Patrí sem zvetrávanie hornín, pôsobenie tečúcej vody, vetra, ľadovcov a striedania tepla a mrazu. Tieto sily obrusujú vysoké štíty, rozširujú doliny a odnesený materiál ukladajú v nižších miestach, čím pomaly menia tvár krajiny.

  9. Zvetrávanie — Je to postupné rozpadávanie a rozrušovanie hornín vplyvom slnka, vody, mrazu a koreňov rastlín. Keď voda zateká do puklín a v zime zamrzne, rozpína sa a trhá skaly na menšie kúsky, ktoré sa potom drobia na piesok a pôdu. Vďaka zvetrávaniu sa aj tie najtvrdšie a najvyššie hory v priebehu dlhého času pomaly znižujú a oblievajú.

  10. Erózia a usadzovanie — Erózia je odnášanie zvetraných úlomkov hornín vodou, vetrom alebo ľadovcom, pričom rieky tento materiál unášajú a inde ho ukladajú ako usadeniny. Tak vznikajú napríklad úrodné nížiny v dolných tokoch riek a postupne sa zarovnáva povrch. Tento dej ukazuje, že krajina nie je nemenná, ale neustále sa formuje.

  11. Povrch sa neustále mení — Reliéf Zeme nie je stály, ale je výsledkom stáleho súboja vnútorných síl (ktoré ho dvíhajú) a vonkajších síl (ktoré ho rozrušujú). Niektoré zmeny sú rýchle a nápadné, ako zemetrasenie či výbuch sopky, iné trvajú tisíce až milióny rokov, ako vznik pohoria alebo zarovnávanie hôr. Preto dnešná podoba našej krajiny je len jedným okamihom v jej dlhom vývoji.

  12. Vrstevnice a farby na mape — Vrstevnice sú čiary na mape, ktoré spájajú miesta s rovnakou nadmorskou výškou a pomáhajú zobraziť tvar terénu. Spolu s výškovými farbami (zelená = nížiny, žltá a hnedá = vyššie a vysoké územia, modrá = voda) umožňujú aj na plochej mape „vidieť" kopce a doliny. Vďaka nim vieme z mapy odčítať, kde je rovina a kde strmé pohorie.

1. Poučka

Povrch Zeme nie je všade rovnaký — strieda sa na ňom súš a voda. Súš tvoria rôzne tvary zemského povrchu: rovné nížiny, mierne zvlnené vrchoviny a vysoké pohoria. Tvar povrchu sa určuje podľa nadmorskej výšky (výšky nad hladinou mora). Povrch sa neustále mení — pôsobia naň vnútorné sily (zo zemského vnútra) a vonkajšie sily (zvonku, najmä voda, vietor, mráz).

2. Vysvetlenie

Predstav si, že sa na krajinu pozeráš zhora alebo z vrcholu kopca:

  1. Nadmorská výška hovorí, ako vysoko je miesto nad hladinou mora (more = 0 m). Meriame ju v metroch (m).
  2. Nížiny sú nízke a rovné územia — približne do 200 m nad morom. Ľahko sa tu stavia a pestuje.
  3. Vrchoviny sú zvlnené územia s kopcami a dolinami, zhruba 300 – 800 m nad morom.
  4. Pohoria sú vysoké útvary s ostrými vrcholmi, často nad 800 m; najvyššie majú aj snehom pokryté štíty.
  5. Povrch sa mení: zdola ho dvíhajú a lámu vnútorné sily (sopky, zemetrasenia, vrásnenie), zhora ho obrusujú vonkajšie sily (zvetrávanie a erózia — rozrušovanie a odnášanie hornín vodou, vetrom a mrazom). Pohoria sa tak pomaly znižujú a v nížinách sa usádza materiál.

3. Príklady a prečo je to dôležité

  1. Podunajská nížina na juhozápade Slovenska — rovné, úrodné územie, kde sa pestuje obilie a zelenina.
  2. Vysoké Tatry — naše najvyššie pohorie; najvyšší vrch Gerlachovský štít (2655 m).
  3. Rieka si počas tisícok rokov vyhĺbila dolinu alebo kaňon — to je práca erózie (napr. doliny v Tatrách).
  4. Sopka pri výbuchu vytvorí nový kopec či horu — povrch sa zmení za krátky čas (napr. Etna v Taliansku).
  5. Mráz a voda rozláme skalu: voda zatečie do trhliny, zamrzne, zväčší objem a kameň praskne — tak vzniká štrk a piesok.
  6. Zemetrasenie dokáže za pár sekúnd posunúť alebo zdvihnúť pôdu a poškodiť budovy.

Prečo je to dôležité: Podľa tvaru povrchu sa ľudia rozhodujú, kde budú bývať, pestovať plodiny, stavať cesty a mestá. V nížinách je ľahké hospodáriť, v pohoriach sa stavia ťažšie, ale lákajú turistov a lyžiarov. Poznať, ako sa povrch mení, pomáha predvídať zosuvy pôdy, povodne a chrániť krajinu.

Krok 4 — Kvíz (over si pochopenie)
Krok 5 — Test (precvič sa)
  1. Vysvetli vlastnými slovami rozdiel medzi nížinou, vrchovinou a pohorím a uveď približnú nadmorskú výšku každého.
  2. Vymenuj aspoň dve vnútorné a dve vonkajšie sily, ktoré menia povrch Zeme.
  3. Opíš po krokoch, ako mráz a voda dokážu rozlámať skalu.
  4. Uveď jeden slovenský príklad nížiny a jeden príklad pohoria a napíš, čím sa líšia.
  5. Vysvetli, prečo je pre ľudí dôležité poznať tvar povrchu krajiny (bývanie, pestovanie, stavby, ochrana).

Cvičné príklady. Reálne testové otázky doplníme po overení.

Krok 9 — Výstupný test (zvládol / nezvládol)

Záverečný hodnotený test témy. Výsledok uvidí aj rodič. Zvládnutie = aspoň 80 %.

← Späť na katalóg