Povrch Zeme Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Zemský povrch (reliéf) — Je to súhrn všetkých nerovností na povrchu pevniny aj na dne oceánov, teda striedanie vyvýšených a znížených tvarov. Tvorí ho pevnina (asi 29 %) a voda (asi 71 %), pričom najvyšším bodom je hora Mount Everest (8 849 m) a najhlbším Mariánska priekopa v oceáne (asi 11 000 m pod hladinou). Práve rozmanitosť reliéfu ovplyvňuje, kde ľudia bývajú, pestujú plodiny aj stavajú cesty.

2. Nadmorská výška — Je to zvislá vzdialenosť miesta od hladiny mora, ktorá je dohodnutá ako východiskový bod 0 metrov. Podľa nej rozlišujeme jednotlivé tvary povrchu a zakresľujeme ich na mapách pomocou farieb a vrstevníc. Čím vyššie sa dostaneme, tým je obyčajne chladnejšie a redší vzduch, preto najvyššie štíty bývajú aj v lete pokryté snehom.

3. Nížiny — Sú to rovné alebo mierne zvlnené územia s nadmorskou výškou do 200 m, na mapách sa znázorňujú zelenou farbou. Vznikajú najmä v okolí veľkých riek, ktoré tu ukladajú úrodné usadeniny, preto sú nížiny husto osídlené a využívané na poľnohospodárstvo. Na Slovensku medzi ne patrí Podunajská nížina a Východoslovenská nížina, kde sa pestuje najviac obilia a zeleniny.

4. Vrchovina — Je to členité územie s nadmorskou výškou približne 300 až 800 m, ktoré je vyššie a kopcovitejšie ako pahorkatina, ale nižšie než pohoria. Striedajú sa v nej oblé kopce, doliny a údolia riek, čo vytvára pestrú krajinu vhodnú na pastviny a lesy. Tvorí akýsi prechod medzi nížinami a vysokými horami.

5. Pohorie — Je to skupina vysokých, blízko seba ležiacich vrchov a hôr, ktoré spolu tvoria súvislý horský celok. Pohoria sú najvyššími a najčlenitejšími tvarmi súše, často s ostrými štítmi, hlbokými dolinami a strmými svahmi, na mapách sa značia hnedou farbou. Na Slovensku sú najznámejšie Tatry, ktorých štít Gerlachovský štít (2 655 m) je najvyšším bodom našej krajiny.

6. Pahorkatina — Je to mierne zvlnené územie s nízkymi oblými kopcami, ktorých nadmorská výška sa pohybuje približne medzi 200 a 300 m. Je vyššia ako nížina, ale nižšia ako vrchovina, a preto často tvorí plynulý prechod medzi rovinou a vyššími tvarmi. Krajinu tu tvoria polia, lúky a roztrúsené dediny.

7. Vnútorné (endogénne) sily — Sú to sily pôsobiace z vnútra Zeme, ktoré povrch dvíhajú, vrásnia a vytvárajú nové tvary. Patria sem pohyby zemských platní, sopečná činnosť a zemetrasenia, ktoré dokážu zdvihnúť celé pohoria alebo otvoriť pukliny. Práve vďaka nim postupne počas miliónov rokov vznikli také vysoké pohoria ako Tatry či Alpy.

8. Vonkajšie (exogénne) sily — Sú to sily pôsobiace zvonku, z povrchu Zeme, ktoré reliéf naopak rozrušujú a zarovnávajú. Patrí sem zvetrávanie hornín, pôsobenie tečúcej vody, vetra, ľadovcov a striedania tepla a mrazu. Tieto sily obrusujú vysoké štíty, rozširujú doliny a odnesený materiál ukladajú v nižších miestach, čím pomaly menia tvár krajiny.

9. Zvetrávanie — Je to postupné rozpadávanie a rozrušovanie hornín vplyvom slnka, vody, mrazu a koreňov rastlín. Keď voda zateká do puklín a v zime zamrzne, rozpína sa a trhá skaly na menšie kúsky, ktoré sa potom drobia na piesok a pôdu. Vďaka zvetrávaniu sa aj tie najtvrdšie a najvyššie hory v priebehu dlhého času pomaly znižujú a zaobľujú.

10. Erózia a usadzovanie — Erózia je odnášanie zvetraných úlomkov hornín vodou, vetrom alebo ľadovcom, pričom rieky tento materiál unášajú a inde ho ukladajú ako usadeniny. Tak vznikajú napríklad úrodné nížiny v dolných tokoch riek a postupne sa zarovnáva povrch. Tento dej ukazuje, že krajina nie je nemenná, ale neustále sa formuje.

11. Povrch sa neustále mení — Reliéf Zeme nie je stály, ale je výsledkom stáleho súboja vnútorných síl (ktoré ho dvíhajú) a vonkajších síl (ktoré ho rozrušujú). Niektoré zmeny sú rýchle a nápadné, ako zemetrasenie či výbuch sopky, iné trvajú tisíce až milióny rokov, ako vznik pohoria alebo zarovnávanie hôr. Preto dnešná podoba našej krajiny je len jedným okamihom v jej dlhom vývoji.

12. Vrstevnice a farby na mape — Vrstevnice sú čiary na mape, ktoré spájajú miesta s rovnakou nadmorskou výškou a pomáhajú zobraziť tvar terénu. Spolu s výškovými farbami (zelená = nížiny, žltá a hnedá = vyššie a vysoké územia, modrá = voda) umožňujú aj na plochej mape „vidieť" kopce a doliny. Vďaka nim vieme z mapy odčítať, kde je rovina a kde strmé pohorie.

1. Poučka

Povrch Zeme nie je všade rovnaký — strieda sa na ňom súš a voda. Súš tvoria rôzne tvary zemského povrchu: rovné nížiny, mierne zvlnené vrchoviny a vysoké pohoria. Tvar povrchu sa určuje podľa nadmorskej výšky (výšky nad hladinou mora). Povrch sa neustále mení — pôsobia naň vnútorné sily (zo zemského vnútra) a vonkajšie sily (zvonku, najmä voda, vietor, mráz).

2. Vysvetlenie

Predstav si, že sa na krajinu pozeráš zhora alebo z vrcholu kopca:

1. Nadmorská výška hovorí, ako vysoko je miesto nad hladinou mora (more = 0 m). Meriame ju v metroch (m).
2. Nížiny sú nízke a rovné územia — približne do 200 m nad morom. Ľahko sa tu stavia a pestuje.
3. Vrchoviny sú zvlnené územia s kopcami a dolinami, zhruba 300 – 800 m nad morom.
4. Pohoria sú vysoké útvary s ostrými vrcholmi, často nad 800 m; najvyššie majú aj snehom pokryté štíty.
5. Povrch sa mení: zdola ho dvíhajú a lámu vnútorné sily (sopky, zemetrasenia, vrásnenie), zhora ho obrusujú vonkajšie sily (zvetrávanie a erózia — rozrušovanie a odnášanie hornín vodou, vetrom a mrazom). Pohoria sa tak pomaly znižujú a v nížinách sa usádza materiál.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — zaradenie podľa nadmorskej výšky: Obec A leží vo výške 120 m n. m., obec B vo výške 600 m n. m., chata C vo výške 1 800 m n. m. Aký tvar povrchu je okolo nich?
Pravidlo: nížina do 200 m, vrchovina asi 300 až 800 m, pohorie vyššie (často nad 800 m).
120 m je menej ako 200 m → nížina.
600 m je medzi 300 a 800 m → vrchovina.
1 800 m je oveľa viac ako 800 m → pohorie.
Záver → A – nížina, B – vrchovina, C – pohorie

Príklad 2 — výškový rozdiel: Turista vyšiel z Popradu (asi 700 m n. m.) až na Gerlachovský štít (2 655 m n. m.). O koľko metrov vystúpil?
Výškový rozdiel = vyššia nadmorská výška − nižšia nadmorská výška.
2 655 m − 700 m = 1 955 m

Príklad 3 — vznik pohoria: Ako vznikli také vysoké pohoria ako Tatry či Alpy?
Pôsobili vnútorné sily zo zemského vnútra.
Pohyby zemských platní stláčali a dvíhali horniny, vrásnili ich do výšky.
Trvalo to milióny rokov.
Záver → vyzdvihli ich vnútorné sily Zeme

Príklad 4 — vznik nížiny: Prečo je Podunajská nížina rovná a úrodná?
Vonkajšie sily (voda, mráz, vietor) rozrušujú horniny v horách.
Rieky, napríklad Dunaj, odnášajú tento materiál a v nízkych miestach ho ukladajú ako usadeniny.
Usadeniny vyrovnajú povrch a vytvoria úrodnú pôdu.
Záver → rieky tu po tisíce rokov ukladali usadeniny

Príklad 5 — mráz rozláme skalu: Prečo pod skalnými stenami v horách nachádzame kopy ostrých úlomkov?
Voda zatečie do trhliny v skale.
V noci zamrzne, ľad zväčší svoj objem a trhlinu roztlačí.
Po mnohých opakovaniach sa kus skaly odlomí a spadne.
Záver → skalu rozlámalo zvetrávanie mrazom

Príklad 6 — z praxe, čítanie vrstevníc: Na turistickej mape vedú k vrcholu dva chodníky. Pri prvom sú vrstevnice husto pri sebe, pri druhom ďaleko od seba. Ktorý zvolíš, ak chceš ísť pohodlne?
Vrstevnica spája miesta s rovnakou nadmorskou výškou.
Husté vrstevnice = výška sa mení na krátkej vzdialenosti = strmý svah.
Riedke vrstevnice = mierny svah.
Záver → druhý chodník, kde sú vrstevnice ďaleko od seba

Prečo je to dôležité: Podľa tvaru povrchu sa ľudia rozhodujú, kde budú bývať, pestovať plodiny, stavať cesty a mestá. V nížinách je ľahké hospodáriť, v pohoriach sa stavia ťažšie, ale lákajú turistov a lyžiarov. Poznať, ako sa povrch mení, pomáha predvídať zosuvy pôdy, povodne a chrániť krajinu.

Precvič si

1. Ktorý je najvyšší vrch Slovenska?
2. Akou farbou sa na mape znázorňujú nížiny?
3. Ako sa volá najvyšší vrch sveta?
4. Je zemetrasenie vnútorná alebo vonkajšia sila?
5. Čo je erózia?
6. Kopec má 950 m n. m., dedina pod ním 450 m n. m. Aký je výškový rozdiel?