Priama a nepriama reč Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Priama reč — Priama reč je doslovné, nezmenené zachytenie výpovede nejakej osoby tak, ako ju naozaj povedala alebo pomyslela. V texte ju vždy oddeľujeme úvodzovkami a spravidla ju sprevádza uvádzacia veta. Umožňuje autorovi verne sprostredkovať slová postáv a oživuje rozprávanie, preto ju nájdeme najmä v umeleckej literatúre a dialógoch.

2. Uvádzacia veta — Uvádzacia veta (uvádzacia časť) je veta, ktorá oznamuje, kto, ako alebo za akých okolností danú výpoveď povedal, napríklad „povedal otec", „spýtala sa učiteľka". Obsahuje sloveso hovorenia či myslenia (povedať, spýtať sa, zvolať, pomyslieť si) a viaže sa na samotnú priamu reč. Práve ona určuje, kde sa v zápise objaví dvojbodka, čiarka, otáznik alebo výkričník.

3. Úvodzovky a ich tvar — Priamu reč v slovenčine zľava ohraničujeme dolnými úvodzovkami a sprava hornými, teda v tvare „..." (deväťky dole na začiatku, šestky hore na konci). Úvodzovky uzatvárajú presne tú časť, ktorá je doslovnou výpoveďou hovoriaceho. Sú to najdôležitejšie znamienka, podľa ktorých na prvý pohľad rozoznáme priamu reč od ostatného textu.

4. Dvojbodka pred priamou rečou — Ak uvádzacia veta stojí pred priamou rečou, ukončíme ju dvojbodkou a samotnú priamu reč začneme veľkým písmenom v úvodzovkách: Otec povedal: „Poď sem." Dvojbodka tu signalizuje, že nasleduje doslovná výpoveď. Toto je najčastejší a najjednoduchší spôsob zápisu priamej reči.

5. Uvádzacia veta za priamou rečou — Keď uvádzacia veta nasleduje až po priamej reči, priamu reč ukončíme čiarkou (alebo otáznikom či výkričníkom) ešte vnútri úvodzoviek a uvádzaciu vetu píšeme malým písmenom: „Poď sem," povedal otec. Aj keď je veta oznamovacia, namiesto bodky použijeme čiarku. Otáznik a výkričník sa však zachovávajú: „Prídeš?" spýtal sa.

6. Uvádzacia veta vložená do priamej reči — Uvádzacia veta môže priamu reč aj prerušiť uprostred; vtedy ju z oboch strán oddelíme čiarkami a píšeme malým písmenom: „Poď sem," povedal otec, „chcem ti niečo ukázať." Prvá časť priamej reči sa končí čiarkou v úvodzovkách, druhá časť pokračuje malým alebo veľkým písmenom podľa toho, či ide o pokračovanie tej istej vety alebo o novú vetu. Tento spôsob robí rozprávanie živším a prirodzenejším.

7. Interpunkcia podľa druhu vety — Ak je priama reč otázkou, vnútri úvodzoviek stojí otáznik; ak je zvolaním alebo rozkazom, stojí tam výkričník: „Ako sa máš?" alebo „Bež preč!" Tieto znamienka sa píšu ešte pred zatváracou úvodzovkou, lebo patria k samotnej výpovedi. Pri oznamovacej priamej reči na konci celku použijeme bodku (alebo čiarku, ak nasleduje uvádzacia veta).

8. Nepriama reč — Nepriama reč je sprostredkované, voľnejšie podanie cudzej výpovede vlastnými slovami rozprávača, bez úvodzoviek a bez dvojbodky. Stáva sa súčasťou súvetia ako vedľajšia veta pripojená spojkou: Otec povedal, že mám prísť. Nezachytáva presné znenie, ale iba obsah a zmysel toho, čo niekto povedal, preto je vecnejšia a používa sa najmä v odbornom a publicistickom štýle.

9. Spojky pri nepriamej reči — Vedľajšia veta s nepriamou rečou sa k uvádzacej vete pripája spojkami podľa pôvodného druhu výpovede: oznámenie pripájame spojkou že (Povedal, že príde.), rozkaz alebo prosbu spojkou aby (Prosil, aby som počkal.) a otázku spojkou či alebo opytovacím zámenom (Spýtal sa, či prídem. / Pýtal sa, kedy prídem.). Pred touto spojkou píšeme vždy čiarku, lebo ide o hranicu medzi hlavnou a vedľajšou vetou.

10. Prevod priamej reči na nepriamu — Pri prepise priamej reči na nepriamu vynecháme úvodzovky aj dvojbodku, zrušíme otáznik a výkričník a pripojíme vedľajšiu vetu vhodnou spojkou. Najdôležitejšie je správne zmeniť slovesné osoby a privlastňovacie i osobné zámená z pohľadu rozprávača: z priamej „Mária povedala: ‚Idem domov.'" vznikne nepriama „Mária povedala, že ide domov." (1. osoba „idem" sa mení na 3. osobu „ide").

11. Zmena zámen a slovesných osôb — Keďže pri nepriamej reči hovorí o výpovedi rozprávač, prvá a druhá osoba pôvodnej priamej reči sa zvyčajne mení na tretiu osobu a menia sa aj zámená (ja → on/ona, môj → jeho/jej, ty → on): „Stratil som svoj kľúč," vyhlásil → Vyhlásil, že stratil svoj kľúč. Toto je najčastejšia chyba žiakov, preto treba vždy sledovať, kto je pôvodca výpovede a kto o nej rozpráva. Bez správnej zmeny osôb pôsobí veta nelogicky a mätúco.

12. Zápis dialógu pomlčkou — V umeleckej literatúre, najmä pri rozhovore viacerých postáv, sa replika každej postavy môže namiesto úvodzoviek uvádzať na novom riadku pomlčkou: — Poď sem, — povedal otec. Každá nová replika začína na samostatnom riadku, čím sa prehľadne odlišuje, kto práve hovorí. Tento spôsob zápisu je rovnocenný s úvodzovkami a často sa využíva v prózach a v knihách pre deti.

1. Poučka

Priama reč je doslovné, nezmenené zopakovanie toho, čo niekto povedal. Píše sa v úvodzovkách a sprevádza ju uvádzacia veta (vysvetľuje, kto a ako hovorí).

Nepriama reč je obsah výpovede prerozprávaný vlastnými slovami, vložený do súvetia ako vedľajšia veta. Nepíše sa v úvodzovkách a najčastejšie ju uvádza spojka že, aby, či alebo opytovacie slovo (kto, kde, kedy…).

2. Vysvetlenie

Predstav si, že kamarát niečo povedal a ty to chceš zapísať.

1. Ak zopakuješ jeho slová presne → použiješ priamu reč v úvodzovkách: Peter povedal: „Idem domov.“
2. Ak to len prerozprávaš → použiješ nepriamu reč bez úvodzoviek: Peter povedal, že ide domov.

Pri prepise priamej reči na nepriamu rob tieto kroky: - vynechaj úvodzovky, - pridaj spojku (že, aby, či), - uprav slovesnú osobu a zámená (z „ja idem“ sa stane „on ide“), - zruš oslovenia, citoslovcia a rozkazy (rozkaz „Príď!“ sa zmení na „…aby prišiel“).

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — oznamovacia veta, zmena osoby: Prepíš na nepriamu reč: Janka povedala: „Ja to nestihnem.“
Vynecháme dvojbodku a úvodzovky, za uvádzaciu vetu dáme čiarku.
Oznamovaciu vetu uvedieme spojkou že.
Ja (Janka) sa zmení na ona, sloveso nestihnem na nestihne; zámeno ona môžeme vynechať.
Nepriama reč → Janka povedala, že to nestihne.

Príklad 2 — otázky (či a opytovacie slovo): Prepíš na nepriamu reč: a) Učiteľka sa spýtala: „Kto chýba?“ b) Tréner sa ma opýtal: „Prídeš na zápas?“
a) Otázka začína opytovacím slovom kto → to slovo ostáva ako spojovací výraz, otáznik zmizne, na konci je bodka.
b) Otázka sa dá zodpovedať áno/nie → uvedieme ju spojkou či. Tréner hovoril mne, preto prídeš sa zmení na prídem.
Nepriama reč → a) Učiteľka sa spýtala, kto chýba. b) Tréner sa ma opýtal, či prídem na zápas.

Príklad 3 — rozkaz a prosba (aby): Prepíš na nepriamu reč: Brat ma poprosil: „Podaj mi pero.“
Rozkaz alebo prosbu uvedieme spojkou aby.
Rozkazovací spôsob podaj sa zmení na tvar podal; adresát som ja → aby som podal.
Zámeno mi (brat) sa zmení na mu.
Nepriama reč → Brat ma poprosil, aby som mu podal pero.

Príklad 4 — nepriama reč na priamu: Prepíš na priamu reč: Pani susedka povedala, že balík nechala na chodbe.
Spojku že vynecháme, za uvádzaciu vetu dáme dvojbodku.
Slová susedky dáme do úvodzoviek a začneme veľkým písmenom.
Susedka hovorí o sebe → nechala som (1. osoba), bodka ostáva vnútri úvodzoviek.
Priama reč → Pani susedka povedala: „Balík som nechala na chodbe.“

Príklad 5 — odovzdanie odkazu (z bežného života): Mama ti povedala do telefónu: „Kúp chlieb a mlieko, ja prídem až o šiestej.“ Prerozprávaj to bratovi.
Mama hovorí dve veci: prosbu (kúp) a oznámenie (prídem).
Prosbu uvedieme spojkou aby: kúp → aby som kúpil.
Oznámenie uvedieme spojkou že: ja prídem → (ona) príde.
Obe vedľajšie vety spojíme spojkou a, pred ktorou tu čiarku nepíšeme.
Odkaz → Mama povedala, aby som kúpil chlieb a mlieko a že príde až o šiestej.

Prečo je to dôležité: Priamu reč vidíš v každej knihe, v komikse aj v titulkoch filmu — bez nej by dialógy neboli živé. Nepriamu reč používaš denne, keď niekomu prerozprávaš, čo povedal niekto iný („Povedala, že nemôže prísť."). V novinách a v škole sa cudzie výroky správne citujú — keď ich zapíšeš zle, môžeš úplne zmeniť význam alebo niekomu pripísať slová, ktoré nepovedal. Správna interpunkcia priamej reči je aj častou súčasťou Testovania 9.

Precvič si

1. Je to priama, alebo nepriama reč? Babka sa pýtala, kedy prídeme.
2. Prepíš na nepriamu reč (otec hovorí tebe): Otec povedal: „Opravím ti bicykel.“
3. Prepíš na nepriamu reč: Sestra sa ma spýtala: „Máš čas?“
4. Prepíš na nepriamu reč (učiteľ hovorí celej triede vrátane teba): Učiteľ povedal: „Zatvorte okná!“
5. Prepíš na priamu reč: Peter tvrdil, že on za to nemôže.
6. Prepíš na nepriamu reč: Lekárka sa Mareka spýtala: „Kde ťa bolí a odkedy máš teplotu?“