Prídavné mená Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Prídavné mená — Sú ohybný slovný druh, ktorý pomenúva vlastnosti osôb, zvierat, vecí a javov. Vždy sa viažu na podstatné meno a bližšie ho opisujú (napríklad aký je, čí je). Sú to plnovýznamové slová a v poradí slovných druhov majú číslo 2.

2. Otázky na prídavné mená — Na prídavné mená sa pýtame otázkami aký? aká? aké? a čí? čia? čie? Práve podľa týchto otázok ich v texte najľahšie rozpoznáme. Napríklad: vysoký strom (aký strom?), mamina kniha (čia kniha?).

3. Závislosť od podstatného mena — Prídavné meno sa vždy spája s podstatným menom a samo bez neho stráca zmysel vety. Hovoríme, že sa s podstatným menom zhoduje, teda preberá od neho svoje gramatické kategórie. Preto najprv nájdeme podstatné meno a až potom k nemu priradené prídavné meno.

4. Gramatická zhoda (kongruencia) — Prídavné meno má rovnaký rod, číslo a pád ako podstatné meno, ku ktorému patrí. Vďaka tejto zhode vieme určiť kategórie prídavného mena podľa nadradeného podstatného mena. Napríklad v spojení „o múdrych žiakoch" je prídavné meno mužského rodu, v množnom čísle a v lokáli (6. páde) presne ako podstatné meno.

5. Akostné prídavné mená — Vyjadrujú vlastnosť, ktorú vieme stupňovať, teda mať vo väčšej alebo menšej miere (napríklad pekný, rýchly, dobrý). Sú najčastejším druhom prídavných mien a opisujú akosť či kvalitu. Práve pri nich používame stupňovanie.

6. Vzťahové prídavné mená — Vyjadrujú vzťah k nejakej veci, materiálu alebo miestu a zvyčajne sa nestupňujú (napríklad drevený, školský, mestský). Odvodzujeme ich najčastejšie od podstatných mien (drevo → drevený). Pomáhajú presne zaradiť vec do súvislostí.

7. Privlastňovacie prídavné mená — Vyjadrujú, komu vec patrí, a odpovedajú na otázku čí? čia? čie? (napríklad otcov, materin, vtáčí). Delíme ich na privlastňovacie jednotlivcovi (otcov klobúk) a druhu (vtáčí spev). Sú dôležité, lebo v nich platia osobitné pravopisné pravidlá.

8. Stupňovanie prídavných mien — Akostné prídavné mená majú tri stupne: prvý (pekný), druhý (krajší) a tretí (najkrajší). Druhý stupeň tvoríme príponou -ší/-ejší, tretí stupeň predponou naj-. Niektoré slová stupňujeme nepravidelne, napríklad dobrý – lepší – najlepší, zlý – horší – najhorší.

9. Pravopis vybraných spoluhlások a prípon — V prídavných menách si dávame pozor na mäkké a tvrdé spoluhlásky a na správne prípony -í, -ý. Napríklad v privlastňovacích prídavných menách píšeme dlhé í (vtáčí, psí, líščí). Správny pravopis prípony rozhoduje o význame aj o gramatickej zhode slova.

10. Skloňovanie podľa vzorov — Prídavné mená skloňujeme (meníme podľa pádov) podľa vzorov pekný a cudzí. Podľa vzoru pekný sa skloňujú prídavné mená zakončené na tvrdú spoluhlásku, podľa vzoru cudzí tie zakončené na mäkkú spoluhlásku. Vzory nám pomáhajú napísať správnu pádovú príponu.

11. Funkcia vo vete — Prídavné meno býva vo vete najčastejšie vetným členom zvaným prívlastok, ktorý rozvíja podstatné meno. Robí jazyk presnejším a názornejším, lebo dodáva opis a detail (porovnaj „dom" a „starý drevený dom"). Vďaka prídavným menám sú naše vety bohatšie a zrozumiteľnejšie.

12. Rozlišovanie od iných slovných druhov — Prídavné meno netreba zamieňať s podstatným menom ani s príslovkou. Príslovka odpovedá na otázku ako? a viaže sa na sloveso (beží rýchlo), kým prídavné meno odpovedá na aký? a viaže sa na podstatné meno (rýchly beh). Toto rozlíšenie je kľúčové pri určovaní slovných druhov vo vete.

1. Poučka

Prídavné mená sú ohybný slovný druh, ktorý pomenúva vlastnosti osôb, zvierat, vecí a javov. Pýtame sa na ne otázkami aký? aká? aké? čí? Vždy sa viažu na podstatné meno a zhodujú sa s ním v rode, čísle a páde. Skloňujú sa podľa vzorov pekný (tvrdé zakončenie) a cudzí (mäkké zakončenie).

2. Vysvetlenie

Postupuj po krokoch: 1. Nájdi v texte slovo, ktoré niečo opisuje (napr. vysoký strom). 2. Over otázkou aký? aká? aké? čí? — ak slovo na ňu odpovedá, je to prídavné meno. 3. Nájdi podstatné meno, ku ktorému patrí (strom). 4. Urči rod, číslo a pád podstatného mena — prídavné meno má tie isté kategórie (zhoda). 5. Podľa zakončenia (tvrdé -ý/-á/-é, mäkké -í/-ia/-ie) vyber správny vzor a napíš správny pravopis (i/y, dĺžeň).

Druhy prídavných mien: - Akostné — vyjadrujú vlastnosť, dá sa stupňovať (pekný – krajší – najkrajší). - Vzťahové — vyjadrujú vzťah k niečomu (drevený, školský). - Privlastňovacie — vyjadrujú, komu vec patrí; pýtame sa čí? (otcov, mamin, psí).

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — určenie kategórií: Urči druh, rod, číslo, pád a vzor slova vysoký: „Za domom rastie vysoký strom.“
Aký strom? vysoký → opisuje vlastnosť, je to prídavné meno.
Vlastnosť sa dá stupňovať (vyšší, najvyšší) → akostné prídavné meno.
Patrí k podstatnému menu strom: ten strom, jeden, kto? čo? → mužský rod, jednotné číslo, nominatív.
Končí sa na -ý → vzor pekný.
Spolu → akostné, mužský rod, jednotné číslo, nominatív, vzor pekný

Príklad 2 — zhoda s podstatným menom: Urči rod, číslo a pád prídavného mena v spojení „o múdrych žiakoch“.
Najprv podstatné meno: žiakoch — ten žiak, je ich viac, o kom? → mužský rod, množné číslo, lokál.
Prídavné meno sa s podstatným menom zhoduje, má tie isté kategórie.
Spolu → mužský rod, množné číslo, lokál (šiesty pád)

Príklad 3 — druhy prídavných mien: Urči druh prídavných mien: „drevená lavica“ a „mamina kabelka“.
Aká lavica? drevená → vyjadruje materiál, vzťah k drevu, nestupňuje sa → vzťahové.
Čia kabelka? mamina → vyjadruje, komu patrí → privlastňovacie.
Spolu → drevená je vzťahové, mamina privlastňovacie prídavné meno

Príklad 4 — pravopis podľa vzoru: Doplň i/í alebo y/ý: „Na dvore behal cudz__ pes a mlad__ chlapci ho hladkali.“
Cudz- sa končí na mäkkú spoluhlásku dz → vzor cudzí, koncovka -í.
Mladí chlapci — mužský rod životný v množnom čísle, nominatív, vzor pekný → koncovka -í (mladí, pekní).
Spolu → cudzí, mladí

Príklad 5 — stupňovanie: Vystupňuj prídavné meno pekný.
Prvý stupeň: pekný.
Druhý stupeň sa tvorí nepravidelne zmenou základu: krajší.
Tretí stupeň: predpona naj- + druhý stupeň → najkrajší.
Spolu → pekný – krajší – najkrajší

Príklad 6 — z praxe, nákupný zoznam: Vypíš prídavné mená a urči rod, číslo a pád: „Kúp čerstvé vajcia a hladkú múku.“
Aké vajcia? čerstvé → to vajce, je ich viac, kúp čo? → stredný rod, množné číslo, akuzatív.
Akú múku? hladkú → tá múka, jedna, kúp čo? → ženský rod, jednotné číslo, akuzatív.
Spolu → čerstvé (stredný rod, množné číslo, akuzatív), hladkú (ženský rod, jednotné číslo, akuzatív)

Prečo je to dôležité: prídavné mená robia náš jazyk presným a názorným — bez nich by sme nevedeli rozlíšiť malý pes od veľkého psa. Správna zhoda a pravopis (i/y) sú časté v diktátoch a testoch, a vďaka nim píšeme a hovoríme spisovne a zrozumiteľne.

Precvič si

1. Vypíš prídavné mená: „Malá mačka pije teplé mlieko.“
2. Urči druh prídavného mena: školský.
3. Urči druh prídavného mena: otcov.
4. Doplň i/í alebo y/ý: „star__ dub“.
5. Doplň i/í alebo y/ý: „cudz__ ľudia“.
6. Vystupňuj prídavné meno zlý a urči rod, číslo a pád v spojení „o najhoršom dni“.