Priemyselná revolúcia Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Priemyselná revolúcia — bola to zásadná premena hospodárstva a spoločnosti, ktorá sa začala v Anglicku okolo roku 1760 a počas 18. a 19. storočia sa rozšírila do celej Európy a USA. Ručná remeselná výroba sa nahradila strojovou výrobou v továrňach. Spoločnosť sa zmenila z prevažne poľnohospodárskej (agrárnej) na priemyselnú.

2. Začiatok v Anglicku — Veľká Británia sa stala kolískou priemyselnej revolúcie, lebo mala dostatok uhlia a železnej rudy, kolónie ako zdroj surovín a odbytíšť, silné námorníctvo a kapitál z obchodu. Vďaka týmto výhodam predbehla ostatné krajiny o niekoľko desaťročí a stala sa „dielňou sveta".

3. Parný stroj Jamesa Watta — škótsky vynálezca James Watt v rokoch 1765–1769 zdokonalil parný stroj, ktorý premieňal teplo z pálenia uhlia na pohyb. Stal sa univerzálnym zdrojom energie pre továrne, bane aj dopravu a oslobodil výrobu od závislosti na vodných tokoch a sile zvierat. Práve parný stroj je symbolom celej priemyselnej revolúcie.

4. Textilný priemysel ako prvý — priemyselná revolúcia sa naplno prejavila najskôr vo výrobe látok. Vynálezy ako mechanický tkáčsky stav (Edmund Cartwright) a spriadací stroj „Spinning Jenny" (James Hargreaves, 1764) mnohonásobne zvýšili rýchlosť výroby priadze a tkanín. Bavlnené látky sa stali lacnými a dostupnými pre širokú verejnosť.

5. Parná lokomotíva a železnica — George Stephenson zostrojil parnú lokomotívu a v roku 1825 sa otvorila prvá verejná železnica medzi mestami Stockton a Darlington. Železnica obrovsky zrýchlila a zlacnila prepravu surovín, tovaru aj ľudí. Doprava sa stala motorom ďalšieho rozvoja priemyslu a prepojila vzdialené regióny.

6. Parník a nová doprava po vode — americký vynálezca Robert Fulton zostrojil v roku 1807 prvý úspešný parník (loď poháňanú parným strojom). Parníky umožnili plaviť sa proti prúdu riek a nezávisle od vetra, čím zrýchlili obchod a neskôr aj zámorské cesty. Doprava po súši aj po vode tak prešla úplnou premenou.

7. Továreň a tovární systém — výroba sa presunula z domácich dielní do veľkých tovární, kde sa sústredili stroje a robotníci na jednom mieste. Zaviedla sa deľba práce — každý robotník vykonával len jednu jednoduchú, opakujúcu sa činnosť, čo zvyšovalo rýchlosť aj množstvo výroby. Tento systém je základom modernej priemyselnej výroby dodnes.

8. Urbanizácia — ľudia hromadne odchádzali z vidieka do miest za prácou v továrňach, čo viedlo k rýchlemu rastu miest (urbanizácii). Vznikali veľké priemyselné centrá ako Manchester či Birmingham. Mestá však neboli pripravené na taký nával ľudí, preto vznikali preľudnené robotnícke štvrte s nízkou hygienou a chorobami.

9. Sociálne dôsledky a nové vrstvy — vznikli dve nové spoločenské vrstvy: buržoázia (továrnici a podnikatelia, ktorí vlastnili stroje a kapitál) a proletariát (robotníci, ktorí predávali svoju prácu). Medzi nimi vznikali napätia, lebo robotníci pracovali 12–16 hodín denne za nízku mzdu v ťažkých podmienkach. Bežná bola aj zle platená detská a ženská práca.

10. Robotnícke hnutie a reformy — zlé pracovné podmienky viedli robotníkov k organizovaniu sa do odborov (organizácie na ochranu práv pracujúcich) a k štrajkom. Postupne sa presadzovali zákony, ktoré obmedzovali detskú prácu, skracovali pracovný čas a zlepšovali podmienky. Tieto zmeny položili základy moderných pracovných práv.

11. Hospodárske dôsledky a kapitalizmus — priemyselná revolúcia priniesla obrovský rast výroby, obchodu a bohatstva a upevnila hospodársky systém kapitalizmu, založený na súkromnom vlastníctve a zisku. Tovar sa vyrábal vo veľkých množstvách (masová výroba), čím sa zlacnil. Súčasne sa prehĺbili rozdiely medzi bohatými a chudobnými.

12. Nové vynálezy a šírenie do sveta — okrem strojov priniesla revolúcia aj vynálezy ako telegraf (rýchla komunikácia na diaľku) či pokroky v hutníctve a výrobe ocele. Z Anglicka sa priemyselná revolúcia rozšírila do Belgicka, Francúzska, Nemecka, USA a neskôr aj do habsburskej monarchie, ktorej súčasťou bolo Slovensko. Tým sa naštartoval moderný technický a hospodársky svet, v ktorom žijeme dodnes.

1. Poučka

Priemyselná revolúcia bol prelomový proces (od druhej polovice 18. storočia, najprv v Anglicku), počas ktorého ručnú výrobu v dielňach nahradila strojová výroba v továrňach poháňaná parným strojom. Premenila hospodárstvo, spôsob práce aj život celej spoločnosti.

2. Vysvetlenie

Poďme si to rozobrať krok po kroku:

1. Predtým: Ľudia vyrábali tovar ručne doma alebo v malých remeselných dielňach (manufaktúry). Bolo to pomalé a drahé.
2. Vynález pohonu: James Watt zdokonalil parný stroj — stroj, ktorý premieňa teplo z páleného uhlia na pohyb. Už netreba silu ľudí, zvierat ani vody.
3. Vznik tovární: Stroje sa postavili do veľkých budov — tovární (fabrík). Veľa ľudí pracovalo na jednom mieste pri strojoch.
4. Viac, lacnejšie, rýchlejšie: Stroje vyrobili oveľa viac tovaru za kratší čas a lacnejšie. Najprv sa to prejavilo v textilnej výrobe (priadze, látky).
5. Doprava: Parný stroj poháňal aj parnú lokomotívu (železnica) a parník — tovar a ľudia sa presúvali rýchlejšie a ďalej.
6. Dôsledky: Ľudia sa sťahovali z dedín do miest za prácou (urbanizácia), vznikli nové spoločenské vrstvy a nové problémy robotníkov.

3. Príklady a prečo je to dôležité

• Parný stroj (James Watt, 1769): srdce celej revolúcie — pohonná sila pre továrne aj dopravu.
• Mechanický tkáčsky stav a spriadací stroj: v textilkách nahradili ručné pradenie a tkanie; jeden robotník obslúžil prácu, ktorú predtým robilo veľa ľudí.
• Parná lokomotíva (George Stephenson, „Rocket", 1829): železnica spojila mestá, zlacnila a zrýchlila prepravu uhlia, tovaru aj cestujúcich.
• Parník (parná loď): umožnil rýchlejšiu plavbu cez oceány nezávisle od vetra — rozvoj obchodu medzi kontinentmi.
• Ťažba uhlia a výroba železa/ocele: uhlie bolo palivo pre stroje a železo materiál na stroje, koľajnice a stavby — preto sa ťažba prudko zvýšila.
• Z praxe — telefón, elektráreň, neskôr automobil: druhá vlna vynálezov (elektrina, spaľovací motor) priamo nadviazala na priemyselnú revolúciu.

Prečo je to dôležité: Priemyselná revolúcia je základ dnešného sveta — továrenská výroba, mestá, železnice aj výrobky za dostupné ceny pochádzajú z nej. Zároveň ukazuje aj tienisté stránky pokroku: ťažkú prácu robotníkov, detskú prácu a znečistenie. Pomáha nám pochopiť, ako vznikla moderná spoločnosť aj dnešné sociálne práva pracujúcich.