Priemyselná revolúcia Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Priemyselná revolúcia — bola to zásadná premena hospodárstva a spoločnosti, ktorá sa začala v Anglicku okolo roku 1760 a počas 18. a 19. storočia sa rozšírila do celej Európy a USA. Ručná remeselná výroba sa nahradila strojovou výrobou v továrňach. Spoločnosť sa zmenila z prevažne poľnohospodárskej (agrárnej) na priemyselnú.

2. Začiatok v Anglicku — Veľká Británia sa stala kolískou priemyselnej revolúcie, lebo mala dostatok uhlia a železnej rudy, kolónie ako zdroj surovín a odbytíšť, silné námorníctvo a kapitál z obchodu. Vďaka týmto výhodam predbehla ostatné krajiny o niekoľko desaťročí a stala sa „dielňou sveta".

3. Parný stroj Jamesa Watta — škótsky vynálezca James Watt v rokoch 1765–1769 zdokonalil parný stroj, ktorý premieňal teplo z pálenia uhlia na pohyb. Stal sa univerzálnym zdrojom energie pre továrne, bane aj dopravu a oslobodil výrobu od závislosti na vodných tokoch a sile zvierat. Práve parný stroj je symbolom celej priemyselnej revolúcie.

4. Textilný priemysel ako prvý — priemyselná revolúcia sa naplno prejavila najskôr vo výrobe látok. Vynálezy ako mechanický tkáčsky stav (Edmund Cartwright) a spriadací stroj „Spinning Jenny" (James Hargreaves, 1764) mnohonásobne zvýšili rýchlosť výroby priadze a tkanín. Bavlnené látky sa stali lacnými a dostupnými pre širokú verejnosť.

5. Parná lokomotíva a železnica — George Stephenson zostrojil parnú lokomotívu a v roku 1825 sa otvorila prvá verejná železnica medzi mestami Stockton a Darlington. Železnica obrovsky zrýchlila a zlacnila prepravu surovín, tovaru aj ľudí. Doprava sa stala motorom ďalšieho rozvoja priemyslu a prepojila vzdialené regióny.

6. Parník a nová doprava po vode — americký vynálezca Robert Fulton zostrojil v roku 1807 prvý úspešný parník (loď poháňanú parným strojom). Parníky umožnili plaviť sa proti prúdu riek a nezávisle od vetra, čím zrýchlili obchod a neskôr aj zámorské cesty. Doprava po súši aj po vode tak prešla úplnou premenou.

7. Továreň a tovární systém — výroba sa presunula z domácich dielní do veľkých tovární, kde sa sústredili stroje a robotníci na jednom mieste. Zaviedla sa deľba práce — každý robotník vykonával len jednu jednoduchú, opakujúcu sa činnosť, čo zvyšovalo rýchlosť aj množstvo výroby. Tento systém je základom modernej priemyselnej výroby dodnes.

8. Urbanizácia — ľudia hromadne odchádzali z vidieka do miest za prácou v továrňach, čo viedlo k rýchlemu rastu miest (urbanizácii). Vznikali veľké priemyselné centrá ako Manchester či Birmingham. Mestá však neboli pripravené na taký nával ľudí, preto vznikali preľudnené robotnícke štvrte s nízkou hygienou a chorobami.

9. Sociálne dôsledky a nové vrstvy — vznikli dve nové spoločenské vrstvy: buržoázia (továrnici a podnikatelia, ktorí vlastnili stroje a kapitál) a proletariát (robotníci, ktorí predávali svoju prácu). Medzi nimi vznikali napätia, lebo robotníci pracovali 12–16 hodín denne za nízku mzdu v ťažkých podmienkach. Bežná bola aj zle platená detská a ženská práca.

10. Robotnícke hnutie a reformy — zlé pracovné podmienky viedli robotníkov k organizovaniu sa do odborov (organizácie na ochranu práv pracujúcich) a k štrajkom. Postupne sa presadzovali zákony, ktoré obmedzovali detskú prácu, skracovali pracovný čas a zlepšovali podmienky. Tieto zmeny položili základy moderných pracovných práv.

11. Hospodárske dôsledky a kapitalizmus — priemyselná revolúcia priniesla obrovský rast výroby, obchodu a bohatstva a upevnila hospodársky systém kapitalizmu, založený na súkromnom vlastníctve a zisku. Tovar sa vyrábal vo veľkých množstvách (masová výroba), čím sa zlacnil. Súčasne sa prehĺbili rozdiely medzi bohatými a chudobnými.

12. Nové vynálezy a šírenie do sveta — okrem strojov priniesla revolúcia aj vynálezy ako telegraf (rýchla komunikácia na diaľku) či pokroky v hutníctve a výrobe ocele. Z Anglicka sa priemyselná revolúcia rozšírila do Belgicka, Francúzska, Nemecka, USA a neskôr aj do habsburskej monarchie, ktorej súčasťou bolo Slovensko. Tým sa naštartoval moderný technický a hospodársky svet, v ktorom žijeme dodnes.

1. Poučka

Priemyselná revolúcia bol prelomový proces (od druhej polovice 18. storočia, najprv v Anglicku), počas ktorého ručnú výrobu v dielňach nahradila strojová výroba v továrňach poháňaná parným strojom. Premenila hospodárstvo, spôsob práce aj život celej spoločnosti.

2. Vysvetlenie

Poďme si to rozobrať krok po kroku:

1. Predtým: Ľudia vyrábali tovar ručne doma, v malých remeselných dielňach alebo v manufaktúrach (väčších dielňach s ručnou prácou a deľbou práce). Bolo to pomalé a drahé.
2. Vynález pohonu: James Watt zdokonalil parný stroj — stroj, ktorý premieňa teplo z páleného uhlia na pohyb. Už netreba silu ľudí, zvierat ani vody.
3. Vznik tovární: Stroje sa postavili do veľkých budov — tovární (fabrík). Veľa ľudí pracovalo na jednom mieste pri strojoch.
4. Viac, lacnejšie, rýchlejšie: Stroje vyrobili oveľa viac tovaru za kratší čas a lacnejšie. Najprv sa to prejavilo v textilnej výrobe (priadze, látky).
5. Doprava: Parný stroj poháňal aj parnú lokomotívu (železnica) a parník — tovar a ľudia sa presúvali rýchlejšie a ďalej.
6. Dôsledky: Ľudia sa sťahovali z dedín do miest za prácou (urbanizácia), vznikli nové spoločenské vrstvy a nové problémy robotníkov.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — časová os vynálezov: Zoraď od najstaršieho: prvá verejná železnica, Spinning Jenny, parník Roberta Fultona, Wattov parný stroj.
Priradím roky: Spinning Jenny 1764, Wattov parný stroj 1765 – 1769, parník 1807, železnica Stockton – Darlington 1825.
Zoradím roky od najmenšieho.
Poradie → Spinning Jenny, parný stroj, parník, železnica

Príklad 2 — práca s časom: Priemyselná revolúcia sa začala v Anglicku okolo roku 1760. V ktorom storočí to bolo a koľko rokov ubehlo po otvorenie prvej verejnej železnice?
Roky 1701 až 1800 patria do 18. storočia, rok 1760 je v ňom.
Železnica bola otvorená v roku 1825: 1825 − 1760 = 65 rokov.
Výsledok → 18. storočie, 65 rokov

Príklad 3 — príčina a dôsledok: Prečo sa priemyselná revolúcia začala práve v Anglicku?
Anglicko malo dostatok uhlia a železnej rudy, teda palivo a materiál pre stroje.
Malo kolónie (suroviny a trhy), silné námorníctvo a peniaze z obchodu.
Tieto výhody mu umožnili predbehnúť ostatné krajiny o desaťročia.
Záver → suroviny, kolónie, námorníctvo a kapitál urobili z Anglicka „dielňu sveta"

Príklad 4 — porovnanie pred a po: Porovnaj výrobu látky v remeselnej dielni a v továrni.
Dielňa: majster s pomocníkmi pracoval ručne, celý výrobok robil od začiatku do konca, výroba bola pomalá a drahá.
Továreň: stroje poháňal parný stroj, robotníci pri nich robili len jednu opakovanú činnosť (deľba práce).
Výsledok továrne: veľa lacného tovaru za krátky čas.
Záver → ručná, pomalá a drahá výroba sa zmenila na strojovú, rýchlu a lacnú

Príklad 5 — práca s prameňom: Učebnica uvádza (vymyslený) záznam robotníčky: „Do fabriky chodím o piatej ráno a odchádzam večer. So mnou pracuje aj môj desaťročný syn. Za celý deň dostaneme sotva na chlieb." O aký prameň ide a čo sa z neho dozvieme?
Je to písaný osobný záznam → písomný prameň.
Pracovný deň od rána do večera zodpovedá 12 – 16 hodinám práce.
Desaťročný syn v továrni je príklad detskej práce, mzda bola nízka.
Záver → písomný prameň o dlhom pracovnom čase, nízkej mzde a detskej práci

Príklad 6 — z bežného života: Prečo dnes vo väčšine krajín platí 8-hodinový pracovný čas a deti nemôžu pracovať v továrni?
Počas priemyselnej revolúcie robotníci pracovali 12 – 16 hodín a bežná bola detská práca.
Robotníci sa organizovali do odborov a štrajkovali.
Postupne vznikli zákony, ktoré skracovali pracovný čas a obmedzili detskú prácu.
Záver → dnešné pracovné práva sú výsledkom zápasu robotníkov po priemyselnej revolúcii

Prečo je to dôležité: Priemyselná revolúcia je základ dnešného sveta — továrenská výroba, mestá, železnice aj výrobky za dostupné ceny pochádzajú z nej. Zároveň ukazuje aj tienisté stránky pokroku: ťažkú prácu robotníkov, detskú prácu a znečistenie. Pomáha nám pochopiť, ako vznikla moderná spoločnosť aj dnešné sociálne práva pracujúcich.

Precvič si

1. V ktorej krajine sa začala priemyselná revolúcia?
2. Kto zdokonalil parný stroj?
3. V ktorom odvetví sa priemyselná revolúcia prejavila ako prvá?
4. Ako sa volá sťahovanie ľudí z vidieka do miest?
5. Koľko rokov bolo medzi Fultonovým parníkom a prvou verejnou železnicou?
6. Ako sa volajú dve nové spoločenské vrstvy a čím sa líšili?