Prírodné krajiny sveta Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Prírodná krajina — Je rozsiahla oblasť zemského povrchu s charakteristickým podnebím, rastlinstvom, živočíšstvom a pôdou, ktorú formuje hlavne podnebie (teplota a zrážky). Prírodné krajiny sa striedajú od rovníka k pólom v pásoch, lebo so zvyšujúcou sa zemepisnou šírkou ubúda slnečného žiarenia. Práve množstvo tepla a vody rozhoduje, aké rastliny a zvieratá na danom mieste prežijú.

2. Tropický dažďový prales — Rozprestiera sa pri rovníku (povodie Amazonky, Kongo, juhovýchodná Ázia), kde je celý rok horúco (okolo 25–27 °C) a veľa zrážok (nad 2000 mm ročne). Vďaka teplu a vlhku tu rastie najbohatšia rastlinná a živočíšna ríša na Zemi — stromy tvoria niekoľko poschodí a žije tu vyše polovica všetkých druhov sveta. Preto sa pralesu hovorí „pľúca Zeme", lebo vyrába veľké množstvo kyslíka.

3. Savana — Tropická travnatá krajina v okolí pralesov (najmä v Afrike), kde sa strieda obdobie dažďov a obdobie sucha. Prevládajú tu vysoké trávy a osamotené stromy odolné voči suchu, ako sú akácie a baobaby. Savana je domovom veľkých bylinožravcov (slony, žirafy, antilopy, zebry) a šeliem (levy, gepardy), čo z nej robí typickú krajinu afrických safari.

4. Púšť — Najsuchšia prírodná krajina, kde spadne menej ako 250 mm zrážok za rok a často sú veľké rozdiely medzi denným horúčavom a nočným chladom. Najznámejšia je Sahara v severnej Afrike, najväčšia horúca púšť sveta. Rastliny a živočíchy sú prispôsobené nedostatku vody — napríklad kaktusy zadržiavajú vodu a ťava vydrží dlho bez pitia.

5. Step — Rozľahlá travnatá krajina mierneho pásma s úrodnou pôdou (černozem), kde je málo zrážok na rast lesa, ale dosť na husté trávy. V Eurázii sa nazýva step, v Severnej Amerike préria, v Južnej Amerike pampa. Vďaka úrodnej pôde sa stepi vo veľkom premenili na polia — pestuje sa tu hlavne obilie, preto patria k najdôležitejším poľnohospodárskym oblastiam sveta.

6. Tundra — Studená bezlesá krajina na severe Eurázie a Severnej Ameriky, blízko Severného ľadového oceánu, kde je dlhá a krutá zima a krátke chladné leto. Podložie tvorí trvalo zamrznutá pôda (permafrost), preto tu nerastú stromy, len machy, lišajníky a nízke kríky. Žijú tu soby, polárne líšky a v lete obrovské množstvo komárov a sťahovavých vtákov.

7. Vplyv zemepisnej šírky — Prírodné krajiny sa usporadúvajú do pásov podľa vzdialenosti od rovníka, lebo tá určuje uhol dopadu slnečných lúčov a teda množstvo tepla. Pri rovníku je najteplejšie (pralesy, savany), smerom k pólom ubúda tepla (stepi, tundra, ľadové oblasti). Tento zákonitý sled sa nazýva šírková pásmovitosť.

8. Vplyv nadmorskej výšky (výšková pásmovitosť) — Vo vysokých pohoriach sa krajiny menia podobne ako od rovníka k pólu, lebo s každými 100 metrami výšky klesá teplota asi o 0,6 °C. Pri úpätí môže byť les, vyššie lúky a nad hranicou lesa už len skaly, sneh a ľad. Preto na jednom vysokom vrchu (napr. v Himalájach) nájdeme za sebou viacero prírodných pásem.

9. Podnebie ako hlavný činiteľ — O tom, aká prírodná krajina kde vznikne, rozhoduje predovšetkým teplota vzduchu a množstvo a rozloženie zrážok počas roka. Tam, kde je teplo a vlhko, vzniká prales; kde je teplo a sucho, púšť; kde je chladno, tundra. Rastlinstvo sa vždy prispôsobí podnebiu, a podľa rastlinstva sa pásmo aj pomenúva.

10. Ohrozenie a ochrana krajín — Mnohé prírodné krajiny ničí činnosť človeka — pralesy sa vo veľkom vyrubujú kvôli drevu a poľnohospodárstvu, stepi sú rozorané na polia a púšte sa šíria (dezertifikácia). Strata pralesov znamená zánik tisícov druhov a zhoršovanie klímy na celej planéte. Preto sa zriaďujú národné parky a chránené oblasti, ktoré zachovávajú vzácne krajiny pre budúce generácie.

11. Tajga (severský ihličnatý les) — Najrozsiahlejší súvislý les na Zemi, ktorý sa tiahne pásom cez Rusko, Škandináviu a Kanadu južne od tundry. Rastú tu najmä ihličnaté stromy (smreky, borovice, jedle, smrekovce), ktoré znesú dlhú a tuhú zimu. Žijú tu medvede, vlky, rysy a losy, a tajga je dôležitým zdrojom dreva pre celý svet.

1. Poučka

Prírodná krajina je veľké územie s typickým podnebím, rastlinstvom (vegetáciou), živočíšstvom a pôdou. Hlavné prírodné krajiny sveta sú: púšť, savana, prales (dažďový les), step a tundra. Každá z nich má svoje typické znaky, ktoré závisia hlavne od podnebia — od množstva zrážok a od teploty.

2. Vysvetlenie

Prírodné krajiny vznikajú tam, kde panuje podobné počasie počas celého roka. Rozhodujú dve veci: 1. Koľko prší (zrážky) — viac dažďa = bujnejšia vegetácia. 2. Ako je teplo (teplota) — pri rovníku je horúco, pri póloch zima.

Podľa toho rozlišujeme: - Prales — veľa tepla aj veľa dažďa → husté lesy. - Savana — teplo, ale strieda sa obdobie dažďov a sucha → trávy a osamotené stromy. - Púšť — málo zrážok → skoro žiadne rastliny. - Step — mierne pásmo, suché leto → trávnaté roviny bez stromov. - Tundra — veľká zima, krátke leto → machy, lišajníky, trpaslíčie rastliny.

Krajiny sa na Zemi striedajú v pásoch (geografických pásmach) od rovníka smerom k pólom.

3. Príklady a prečo je to dôležité

• Púšť Sahara (Afrika) — najväčšia horúca púšť, veľmi málo zrážok, piesočné duny, ťava ako typické zviera.
• Savana v Keni a Tanzánii (Afrika) — trávy, akácie, žijú tu levy, slony, žirafy, zebry; práve sem chodia ľudia na safari.
• Amazonský dažďový prales (Južná Amerika) — najbohatší prales sveta, nazýva sa „pľúca planéty", lebo produkuje veľa kyslíka.
• Step na Ukrajine a v Maďarsku (Puszta) — úrodné černozeme, preto sa tu pestuje obilie a pasie dobytok.
• Tundra na severe Ruska, Kanady a Škandinávie — pod povrchom je trvalo zamrznutá pôda (permafrost), žijú tu soby a polárne líšky.

Prečo je to dôležité: Prírodné krajiny ovplyvňujú, kde a ako môžu ľudia žiť, čo môžu pestovať a aké zvieratá chovať. Pomáhajú nám chápať rozmanitosť Zeme, chrániť ohrozené ekosystémy (napr. mizne prales) a uvedomiť si dopady klimatickej zmeny (rozširovanie púští, topenie permafrostu).