Prírodné krajiny sveta Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Prírodná krajina — Je rozsiahla oblasť zemského povrchu s charakteristickým podnebím, rastlinstvom, živočíšstvom a pôdou, ktorú formuje hlavne podnebie (teplota a zrážky). Prírodné krajiny sa striedajú od rovníka k pólom v pásoch, lebo so zvyšujúcou sa zemepisnou šírkou ubúda slnečného žiarenia. Práve množstvo tepla a vody rozhoduje, aké rastliny a zvieratá na danom mieste prežijú.

2. Tropický dažďový prales — Rozprestiera sa pri rovníku (povodie Amazonky, Kongo, juhovýchodná Ázia), kde je celý rok horúco (okolo 25–27 °C) a veľa zrážok (nad 2000 mm ročne). Vďaka teplu a vlhku tu rastie najbohatšia rastlinná a živočíšna ríša na Zemi — stromy tvoria niekoľko poschodí a žije tu vyše polovica všetkých druhov sveta. Preto sa pralesu hovorí „pľúca Zeme", lebo vyrába veľké množstvo kyslíka.

3. Savana — Tropická trávnatá krajina v okolí pralesov (najmä v Afrike), kde sa strieda obdobie dažďov a obdobie sucha. Prevládajú tu vysoké trávy a osamotené stromy odolné voči suchu, ako sú akácie a baobaby. Savana je domovom veľkých bylinožravcov (slony, žirafy, antilopy, zebry) a šeliem (levy, gepardy), čo z nej robí typickú krajinu afrických safari.

4. Púšť — Najsuchšia prírodná krajina, kde spadne menej ako 250 mm zrážok za rok a často sú veľké rozdiely medzi dennou horúčavou a nočným chladom. Najznámejšia je Sahara v severnej Afrike, najväčšia horúca púšť sveta. Rastliny a živočíchy sú prispôsobené nedostatku vody — napríklad kaktusy zadržiavajú vodu a ťava vydrží dlho bez pitia.

5. Step — Rozľahlá trávnatá krajina mierneho pásma s úrodnou pôdou (černozem), kde je málo zrážok na rast lesa, ale dosť na husté trávy. V Eurázii sa nazýva step, v Severnej Amerike préria, v Južnej Amerike pampa. Vďaka úrodnej pôde sa stepi vo veľkom premenili na polia — pestuje sa tu hlavne obilie, preto patria k najdôležitejším poľnohospodárskym oblastiam sveta.

6. Tundra — Studená bezlesá krajina na severe Eurázie a Severnej Ameriky, blízko Severného ľadového oceánu, kde je dlhá a krutá zima a krátke chladné leto. Podložie tvorí trvalo zamrznutá pôda (permafrost), preto tu nerastú stromy, len machy, lišajníky a nízke kríky. Žijú tu soby, polárne líšky a v lete obrovské množstvo komárov a sťahovavých vtákov.

7. Vplyv zemepisnej šírky — Prírodné krajiny sa usporadúvajú do pásov podľa vzdialenosti od rovníka, lebo tá určuje uhol dopadu slnečných lúčov a teda množstvo tepla. Pri rovníku je najteplejšie (pralesy, savany), smerom k pólom ubúda tepla (stepi, tundra, ľadové oblasti). Tento zákonitý sled sa nazýva šírková pásmovitosť.

8. Vplyv nadmorskej výšky (výšková pásmovitosť) — Vo vysokých pohoriach sa krajiny menia podobne ako od rovníka k pólu, lebo s každými 100 metrami výšky klesá teplota asi o 0,6 °C. Pri úpätí môže byť les, vyššie lúky a nad hranicou lesa už len skaly, sneh a ľad. Preto na jednom vysokom vrchu (napr. v Himalájach) nájdeme za sebou viacero prírodných pásem.

9. Podnebie ako hlavný činiteľ — O tom, aká prírodná krajina kde vznikne, rozhoduje predovšetkým teplota vzduchu a množstvo a rozloženie zrážok počas roka. Tam, kde je teplo a vlhko, vzniká prales; kde je teplo a sucho, púšť; kde je chladno, tundra. Rastlinstvo sa vždy prispôsobí podnebiu, a podľa rastlinstva sa pásmo aj pomenúva.

10. Ohrozenie a ochrana krajín — Mnohé prírodné krajiny ničí činnosť človeka — pralesy sa vo veľkom vyrubujú kvôli drevu a poľnohospodárstvu, stepi sú rozorané na polia a púšte sa šíria (dezertifikácia). Strata pralesov znamená zánik tisícov druhov a zhoršovanie klímy na celej planéte. Preto sa zriaďujú národné parky a chránené oblasti, ktoré zachovávajú vzácne krajiny pre budúce generácie.

11. Tajga (severský ihličnatý les) — Najrozsiahlejší súvislý les na Zemi, ktorý sa tiahne pásom cez Rusko, Škandináviu a Kanadu južne od tundry. Rastú tu najmä ihličnaté stromy (smreky, borovice, jedle, smrekovce), ktoré znesú dlhú a tuhú zimu. Žijú tu medvede, vlky, rysy a losy, a tajga je dôležitým zdrojom dreva pre celý svet.

1. Poučka

Prírodná krajina je veľké územie s typickým podnebím, rastlinstvom (vegetáciou), živočíšstvom a pôdou. Hlavné prírodné krajiny sveta sú: púšť, savana, prales (dažďový les), step a tundra. Každá z nich má svoje typické znaky, ktoré závisia hlavne od podnebia — od množstva zrážok a od teploty.

2. Vysvetlenie

Prírodné krajiny vznikajú tam, kde panuje podobné počasie počas celého roka. Rozhodujú dve veci: 1. Koľko prší (zrážky) — viac dažďa = bujnejšia vegetácia. 2. Ako je teplo (teplota) — pri rovníku je horúco, pri póloch zima.

Podľa toho rozlišujeme: - Prales — veľa tepla aj veľa dažďa → husté lesy. - Savana — teplo, ale strieda sa obdobie dažďov a sucha → trávy a osamotené stromy. - Púšť — málo zrážok → skoro žiadne rastliny. - Step — mierne pásmo, suché leto → trávnaté roviny bez stromov. - Tundra — veľká zima, krátke leto → machy, lišajníky, trpaslíčie rastliny.

Krajiny sa na Zemi striedajú v pásoch (geografických pásmach) od rovníka smerom k pólom.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — čítanie klimadiagramu: Klimadiagram ukazuje priemernú teplotu každý mesiac medzi 25 a 27 °C a ročný úhrn zrážok vyše 2 000 mm, rozložený do všetkých mesiacov. Ktorá prírodná krajina to je?
Teplota celý rok vysoká a vyrovnaná → oblasť pri rovníku.
Zrážky veľmi vysoké a bez obdobia sucha → vlhko po celý rok.
Teplo aj vlhko po celý rok → tropický dažďový prales

Príklad 2 — čítanie klimadiagramu (sucho): Miesto má ročný úhrn zrážok okolo 100 mm, cez deň horúčavy a v noci chlad. O akú krajinu ide a ako sa jej prispôsobili rastliny?
Pravidlo: menej ako 250 mm zrážok za rok je znak púšte.
100 mm je oveľa menej ako 250 mm.
Rastliny musia šetriť vodou, napríklad kaktusy ju zadržiavajú v stonke → púšť, rastliny zadržiavajú vodu

Príklad 3 — výšková pásmovitosť (výpočet): Pri úpätí hory vo výške 500 m n. m. je 20 °C. Aká teplota bude približne na vrchole vo výške 2 500 m n. m.?
Pravidlo: s každými 100 m výšky klesá teplota asi o 0,6 °C.
Rozdiel výšok 2 500 m − 500 m = 2 000 m, to je 20 · 100 m.
Pokles 20 · 0,6 °C = 12 °C, teda 20 °C − 12 °C = 8 °C → približne 8 °C

Príklad 4 — príčina a dôsledok (podnebie → poľnohospodárstvo): Prečo sa veľká časť stepí zmenila na obilné polia, kým tundra sa obrábať nedá?
Step: mierne pásmo, dosť tepla a úrodná černozem, zrážok málo na les, ale dosť na trávu a obilie.
Tundra: krátke chladné leto a pod povrchom trvalo zamrznutá pôda (permafrost).
Kde je teplo a úrodná pôda, dá sa pestovať → step má černozem a teplé leto, tundra je príliš studená a zamrznutá

Príklad 5 — porovnanie dvoch krajín: Porovnaj savanu a step podľa teplotného pásma, rastlín a typických zvierat.
Savana: tropické pásmo, striedanie obdobia dažďov a sucha, trávy a osamotené akácie a baobaby, slony, žirafy, levy.
Step: mierne pásmo, trávy bez stromov, úrodná černozem, dnes najmä polia s obilím.
Spoločné: obe sú trávnaté → savana je trávnatá krajina tropického pásma so stromami, step trávnatá krajina mierneho pásma bez stromov

Príklad 6 — z bežného života: V správach počuješ, že sa v Amazónii vyrubujú veľké plochy pralesa kvôli poliam. Prečo sa toho obávajú ľudia na celom svete?
Prales je domovom obrovského množstva druhov rastlín a živočíchov.
Stromy viažu oxid uhličitý a vyrábajú kyslík.
Keď prales zmizne, zaniknú druhy a zhorší sa podnebie → strata pralesa ohrozuje druhy aj klímu celej planéty

Prečo je to dôležité: Prírodné krajiny ovplyvňujú, kde a ako môžu ľudia žiť, čo môžu pestovať a aké zvieratá chovať. Pomáhajú nám chápať rozmanitosť Zeme, chrániť ohrozené ekosystémy (napr. mizne prales) a uvedomiť si dopady klimatickej zmeny (rozširovanie púští, topenie permafrostu).

Precvič si

1. Ako sa volá step v Severnej Amerike?
2. Ktorá prírodná krajina sa tiahne pásom cez Rusko, Škandináviu a Kanadu južne od tundry?
3. Ako sa nazýva šírenie púští?
4. Pod akým množstvom zrážok za rok hovoríme o púšti?
5. Zoraď od rovníka k pólu: tundra, savana, prales, step.
6. Prečo sa krajiny striedajú v pásoch od rovníka k pólom? Odpovedz jednou vetou.