Príslovky Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Príslovka (adverbium) — Príslovka je neohybný plnovýznamový slovný druh, ktorý vyjadruje bližšie okolnosti deja, vlastnosti alebo inej okolnosti (kde, kedy, ako, prečo sa dej odohráva). Patrí medzi neohybné slovné druhy, čiže sa neskloňuje ani nečasuje, no na rozdiel od predložiek či spojok má vlastný význam. Vo vete najčastejšie stojí pri slovese, prídavnom mene alebo inej príslovke a spresňuje ich.

2. Štyri základné druhy prísloviek — Príslovky delíme podľa významu na štyri skupiny: príslovky miesta, času, spôsobu a príčiny. Toto delenie je kľúčové, lebo podľa otázky, na ktorú príslovka odpovedá, vieme určiť, do ktorého druhu patrí. Každý druh vyjadruje inú okolnosť deja a v texte plní inú úlohu.

3. Príslovky miesta — Vyjadrujú miesto deja a odpovedajú na otázky kde?, kam?, odkiaľ?, kadiaľ? (napr. doma, vonku, hore, dolu, blízko, ďaleko, vpravo, odtiaľ). Pomáhajú čitateľovi alebo poslucháčovi presne určiť, na ktorom mieste sa dej odohráva alebo kam smeruje. Často spresňujú sloveso pohybu alebo umiestnenia.

4. Príslovky času — Vyjadrujú čas deja a odpovedajú na otázky kedy?, odkedy?, dokedy?, ako dlho?, ako často? (napr. dnes, včera, ráno, večer, vždy, nikdy, často, zavčasu). Umožňujú zaradiť dej do časovej súvislosti — určiť, či sa stal v minulosti, prítomnosti alebo budúcnosti, prípadne ako často sa opakuje. Sú dôležité pri rozprávaní a opise udalostí.

5. Príslovky spôsobu — Vyjadrujú spôsob deja a odpovedajú na otázky ako?, akým spôsobom?, do akej miery? (napr. pekne, rýchlo, ticho, dobre, veľmi, úplne, polohlasne). Sú najpočetnejšou skupinou prísloviek a najčastejšie vznikajú z prídavných mien. Práve ony sa najčastejšie stupňujú, lebo vyjadrujú vlastnosť deja, ktorú možno mať vo väčšej či menšej miere.

6. Príslovky príčiny — Vyjadrujú príčinu, dôvod, účel alebo podmienku deja a odpovedajú na otázky prečo?, načo?, z akej príčiny?, za akým účelom? (napr. naschvál, náhodou, úmyselne, zo žartu, preto). Sú menej početné ako ostatné druhy, no pomáhajú vysvetliť, z akého dôvodu sa dej uskutočnil. Vďaka nim text získava logickú súvislosť medzi príčinou a následkom.

7. Tvorenie prísloviek z prídavných mien — Mnohé príslovky spôsobu vznikajú z akostných prídavných mien pomocou prípon -o alebo -e (napr. pekný → pekne, rýchly → rýchlo, milý → milo, pekný → pekne). Toto je dôležité pre pravopis, lebo príslovka sa píše s rovnakými spoluhláskami ako prídavné meno, z ktorého vznikla. Príslovky tohto typu úzko súvisia s prídavnými menami, ale na rozdiel od nich sa neskloňujú.

8. Stupňovanie prísloviek — Príslovky spôsobu (a niektoré ďalšie) možno stupňovať v troch stupňoch: prvý stupeň (pozitív), druhý stupeň (komparatív) a tretí stupeň (superlatív), napr. rýchlo – rýchlejšie – najrýchlejšie. Druhý stupeň sa tvorí príponami -ejšie/-šie a tretí stupeň pridaním predpony naj- k druhému stupňu. Stupňovanie umožňuje porovnávať mieru vlastnosti deja.

9. Nepravidelné stupňovanie — Niektoré príslovky sa stupňujú nepravidelne, čiže menia celý svoj základ (napr. dobre – lepšie – najlepšie; zle – horšie – najhoršie; veľa – viac – najviac; málo – menej – najmenej; pekne – krajšie – najkrajšie). Tieto tvary si treba zapamätať, lebo sa neriadia bežnými príponami. Patria medzi najčastejšie používané príslovky, preto je dôležité poznať ich správne tvary.

10. Príslovkové určenie ako vetný člen — Vo vete plní príslovka funkciu príslovkového určenia, ktoré je rozvíjacím (vedľajším) vetným členom a najčastejšie sa viaže na sloveso (prísudok). Rozlišujeme príslovkové určenie miesta, času, spôsobu a príčiny — rovnako ako druhy prísloviek. Pri vetnom rozbore sa podčiarkuje bodkočiarkovanou alebo vlnovkovou čiarou (podľa zvyklosti) a označuje skratkou Pu.

11. Neohybnosť a nemenný tvar — Keďže príslovka patrí medzi neohybné slovné druhy, nemení svoj tvar podľa pádu, čísla ani rodu, čo ju jasne odlišuje od prídavného mena, ktoré sa skloňuje. Napríklad „pekný dom, pekného domu" (prídavné meno sa mení), ale „pekne spieva, pekne spievame" (príslovka ostáva nemenná). Jedinou zmenou tvaru pri príslovke je stupňovanie, ktoré však nie je skloňovaním.

12. Rozlišovanie prísloviek a prídavných mien — Pri pravopise a vetnom rozbore je dôležité odlíšiť príslovku od prídavného mena, lebo majú podobný tvar, ale inú úlohu (napr. „pekné dievča" – prídavné meno pri podstatnom mene, „pekne spieva" – príslovka pri slovese). Príslovka odpovedá na otázky ako?, kde?, kedy?, prečo?, kým prídavné meno na otázky aký?, ktorý?, čí?. Toto rozlíšenie pomáha správne určiť slovný druh aj vetný člen.

1. Poučka

Príslovka je neohybný slovný druh, ktorý vyjadruje okolnosti deja (viaže sa najmä na sloveso). Pýtame sa Kde? Kedy? Ako? Prečo?

2. Vysvetlenie — druhy prísloviek

• miesta (Kde? Kam? Odkiaľ?) — doma, vonku, hore
• času (Kedy?) — včera, dnes, ráno
• spôsobu (Ako?) — rýchlo, pekne, ticho
• príčiny (Prečo?) — náročky, schválne

Príslovky spôsobu sa dajú stupňovať: rýchlo – rýchlejšie – najrýchlejšie.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Prečo dôležité: príslovku si často mýlime s prídavným menom — a v rozbore vety tvorí príslovkové určenie. - Píše pekne. (príslovka spôsobu — ako píše) × Má pekné písmo. (prídavné meno — aké písmo) - Prišiel včera. (čas) · Stojí vonku. (miesto)