Príslovky a ich stupňovanie Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Príslovky (adverbiá) — Príslovky sú plnovýznamový, ale neohybný slovný druh, ktorý sa neskloňuje ani nečasuje a tvar nemení podľa rodu, čísla či pádu. Najčastejšie sa viažu na sloveso a vyjadrujú okolnosti deja — kde, kedy, ako a prečo sa niečo deje (napr. vonku, dnes, rýchlo, naschvál). Sú to vetné členy, ktoré dej spresňujú a robia opis konkrétnejším.

2. Neohybnosť — To, že je príslovka neohybná, znamená, že má stále ten istý tvar a v rôznych vetách sa nemení (Beží rýchlo. Bežíme rýchlo. Bežali rýchlo.). Tým sa odlišuje od ohybných slovných druhov ako podstatné mená, prídavné mená či slovesá, ktoré tvar menia. Jediná zmena, ktorú niektoré príslovky pripúšťajú, je stupňovanie, ale ani to nie je ohýbanie podľa gramatických kategórií.

3. Príslovky miesta — Odpovedajú na otázky kde? kam? odkiaľ? kadiaľ? a vyjadrujú miesto alebo smer deja (napr. doma, vonku, hore, dolu, vpravo, ďaleko, blízko). Pomáhajú čitateľovi alebo poslucháčovi predstaviť si, kde sa dej odohráva. Vo vete bývajú najčastejšie príslovkovým určením miesta.

4. Príslovky času — Odpovedajú na otázky kedy? odkedy? dokedy? ako dlho? ako často? a určujú časové okolnosti deja (napr. dnes, včera, ráno, neskoro, vždy, nikdy, dlho). Zaraďujú dej do času a pomáhajú vyjadriť poradie a trvanie udalostí. Vo vete sú príslovkovým určením času.

5. Príslovky spôsobu — Odpovedajú na otázku ako? akým spôsobom? a vyjadrujú, akým spôsobom dej prebieha (napr. rýchlo, pomaly, ticho, pekne, dobre, zle). Sú to najpočetnejšie príslovky a práve ony sa najčastejšie stupňujú. Vznikajú spravidla z akostných prídavných mien (pekný → pekne).

6. Príslovky príčiny — Odpovedajú na otázky prečo? načo? z akej príčiny? a vyjadrujú dôvod alebo účel deja (napr. naschvál, náhodou, úmyselne, zo žartu). Tento druh je menej častý ako ostatné tri, no je dôležitý pre vysvetlenie, prečo sa niečo stalo. Tieto príslovky sa zvyčajne nestupňujú.

7. Stupňovanie prísloviek — Stupňovanie je zmena tvaru príslovky, ktorou vyjadrujeme rôznu mieru vlastnosti deja. Stupňovať možno len príslovky odvodené od akostných prídavných mien, teda hlavne príslovky spôsobu a niektoré príslovky miery (rýchlo, pekne, veľa, málo). Príslovky času, miesta a príčiny sa spravidla nestupňujú, lebo nevyjadrujú vlastnosť, ktorá by sa dala odstupňovať.

8. Tri stupne — Pri stupňovaní rozlišujeme pozitív (1. stupeň — základný tvar, napr. rýchlo), komparatív (2. stupeň — vyššia miera, napr. rýchlejšie) a superlatív (3. stupeň — najvyššia miera, napr. najrýchlejšie). Komparatív sa tvorí príponou -(ej)šie a superlatív predponou naj- pridanou ku komparatívu. Tieto tri stupne umožňujú porovnávať mieru deja medzi viacerými vecami či osobami.

9. Pravidelné stupňovanie — Pri pravidelnom stupňovaní pridávame ku základnému tvaru príponu -šie alebo -ejšie (2. stupeň) a predponu naj- (3. stupeň): pekne – krajšie – najkrajšie, ticho – tichšie – najtichšie. Predpona naj- sa píše vždy spolu so slovom, nikdy nie zvlášť. Práve táto predpona je istým znakom, že ide o tretí, najvyšší stupeň.

10. Nepravidelné stupňovanie — Niektoré časté príslovky sa stupňujú nepravidelne, teda menia celý slovný základ a treba si ich zapamätať: dobre – lepšie – najlepšie, zle – horšie – najhoršie, veľa – viac – najviac, málo – menej – najmenej, pekne aj dlho – dlhšie – najdlhšie. Tieto tvary nevznikajú jednoduchým pridaním prípony, preto sú na ne časté chyby. Patria medzi najpoužívanejšie príslovky v reči, a tak je dobré ovládať ich naspamäť.

11. Štylistická funkcia stupňovania — Stupňovaním prísloviek dokáže autor porovnávať, zvýrazňovať a odstupňovať intenzitu deja, čím text spresňuje a oživuje (Spievala pekne, no jej sestra spievala ešte krajšie a mama najkrajšie.). V opisoch a rozprávaniach pomáha vytvárať gradáciu (stupňovanie napätia) a vyjadriť hodnotenie. Správne použitý komparatív a superlatív robí prejav presvedčivejším a obraznejším.

12. Príslovky verzus prídavné mená — Príslovky si často mýlime s prídavnými menami, lebo z nich vznikajú (pekný → pekne, rýchly → rýchlo). Rozdiel je v tom, že prídavné meno sa viaže na podstatné meno a skloňuje sa (pekný dom), kým príslovka sa viaže na sloveso a je neohybná (pekne spieva). Pri určovaní slovného druhu pomáha otázka: na prídavné meno sa pýtame aký?, na príslovku ako, kde, kedy, prečo?.

1. Poučka

Príslovka je neohybný slovný druh, ktorý vyjadruje bližšiu okolnosť deja, vlastnosti alebo inej okolnosti — kde, kedy, ako alebo prečo sa dej koná. Pýtame sa na ňu otázkami kde? kam? kedy? ako? prečo?

Rozlišujeme štyri základné druhy prísloviek: - príslovky miesta (kde? kam? odkiaľ?) — vonku, hore, doľava, blízko - príslovky času (kedy? odkedy? dokedy?) — dnes, ráno, vždy, neskoro - príslovky spôsobu (ako? akým spôsobom?) — rýchlo, pekne, ticho, dobre - príslovky príčiny (prečo? z akej príčiny?) — náhodou, naschvál, zo strachu

Stupňujú sa iba príslovky spôsobu (a niektoré miery), pretože vyjadrujú vlastnosť, ktorú možno mať vo väčšej alebo menšej miere. Majú tri stupne: - 1. stupeň (pozitív): základný tvar — rýchlo - 2. stupeň (komparatív): prípona -ejšie / -šie — rýchlejšie - 3. stupeň (superlatív): predpona naj- + 2. stupeň — najrýchlejšie

Niektoré príslovky sa stupňujú nepravidelne (menia celý základ): dobre – lepšie – najlepšie; zle – horšie – najhoršie; veľa – viac – najviac; málo – menej – najmenej; pekne – krajšie – najkrajšie.

2. Vysvetlenie

Postupuj po krokoch:

1. Nájdi okolnosť deja. Vo vete hľadaj slovo, ktoré bližšie určuje sloveso (dej). Napr. vo vete „Beží rýchlo." slovo rýchlo určuje, AKO beží.
2. Polož otázku. Ak na slovo odpovieš otázkou kde/kam/kedy/ako/prečo a slovo sa pritom nemení (neskloňuje, nečasuje), je to príslovka.
3. Urči druh podľa otázky: kde → miesto, kedy → čas, ako → spôsob, prečo → príčina.
4. Skús stupňovať. Ak vieš povedať „viac/menej" (rýchlo → rýchlejšie), je to príslovka spôsobu a stupňuje sa. Príslovky miesta a času sa nestupňujú (nepovieme „vonkajšie").
5. Pri stupňovaní pridaj k 2. stupňu príponu -ejšie/-šie a k 3. stupňu navyše predponu naj-. Pri nepravidelných sa nauč tvary naspamäť.

Dôležité: príslovka je neohybná — nemá rod, číslo ani pád. Tým sa líši od prídavného mena (pekný dom = prídavné meno, spieva pekne = príslovka).

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Miesto: Deti sa hrali vonku. (kde? — vonku)
2. Čas: Včera sme písali test. (kedy? — včera)
3. Spôsob: Hovor potichu, dieťa spí. (ako? — potichu)
4. Príčina: Urobil to naschvál. (prečo? — naschvál)
5. Stupňovanie pravidelné: rýchlo → rýchlejšie → najrýchlejšie (Usain Bolt beží najrýchlejšie na svete.)
6. Stupňovanie nepravidelné: dobre → lepšie → najlepšie (Dnes som test napísal lepšie ako minule.)
7. Rozlíšenie od prídavného mena: Mám rýchle auto (prídavné meno) vs. Auto ide rýchlo** (príslovka).

Prečo je to dôležité: Príslovky robia náš jazyk presným a zaujímavým — bez nich by sme nevedeli povedať, kedy, kde a ako sa niečo deje. Stupňovanie nám umožňuje porovnávať (najlepší hráč, najrýchlejšie pripojenie) — používaš ho denne v reklamách, na sociálnych sieťach aj pri opise zážitkov. Správne stupňovanie (napr. lepšie, nie „dobrejšie") je tiež znakom kultivovaného prejavu a oceňuje sa v slohových prácach aj v Testovaní 9.